On-line: Zoznamovanie Slovákov

V súčasnej dobe pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich nariadení, ktoré obmedzujú voľný pohyb osôb, sa veľa ľudí cíti osamelo. Vo výskume Nielsen Admosphere Slovakia sa 22 % respondentov prihlásilo k veľkej osamelosti (vo väčšej miere ženy), 37 % sa potom cíti čiastočne osamelých. Viac než tretina naopak necíti osamelosť vôbec a 6 % nevie, alebo sa nad pocitom samoty nezamýšľalo. Z vekových skupín sa osamelo cítia vo zvýšenej miere respondenti vo veku 15–24 rokov.

Výskum sa ďalej zameriaval na oblasť zoznamovania sa cez internet. Týmto spôsobom sa už niekedy pokúsilo nadviazať vzťah 43 % Slovákov aktívnych na internete. Vo vekovej skupine 15–34 rokov to pritom už vyskúšalo necelých 60 % opýtaných, z 35–44 ročných 42 % a s vyšším vekom toto percento postupne klesá. Najčastejšie sa ľudia snažia pomocou zoznamovacích webov alebo aplikácií nájsť vzťah: odpovedalo tak 49 % tých, ktorí už sa niekedy zoznamovali on-line. Vedú v tom muži pred ženami. Presne tretina však využíva tieto on-line možnosti na prezeranie fotiek, prípadne na komunikáciu on-line. Štvrtina hľadá pomocou zoznamovacích webov a aplikácií niekoho na spoločný program, teda skôr kamarátstvo, a 18 % priznáva, že takto hľadá niekoho iba na sex na jednu noc (maximálne niekoľko málo nocí). Túto možnosť vybralo 29 % mužov a iba 5 % žien. Štvrtina respondentov, ktorí majú skúsenosť so zoznamovaním sa on-line, si našla svojho súčasného partnera práve pomocou zoznamovacieho webu alebo aplikácie.

Za najlepšie  weby či aplikácie na nájdenie vzťahu považujú tí, ktorí sa už niekedy zoznámili on-line, na prvom mieste služby Azet / Pokec / Zoznamka.sk (22 %). Na druhom mieste Badoo (13 %) a na treťom Facebook (8 %). Aplikáciu Tinder momentálne aktívne používa len 7 % oslovených ľudí, ktorí sa už niekedy zoznámili on-line, čo je ale zároveň o 5 percentných bodov viac než minulý rok. Len 5 % ju považuje za najlepšiu službu na nadviazanie vzťahu, 12 % aplikáciu Tinder v minulosti používalo, ale v súčasnosti ju už nevyužívajú. Ďalších 9 % s ňou skúsenosť nemá, ale plánuje ju v budúcnosti použiť. Zvyšné skoro tri štvrtiny internetových respondentov pri on-line zoznamovaní Tinder nikdy nepoužili, ani sa k tomu nechystajú. Túto odpoveď vo väčšej miere volili ženy.

Výskum Nielsen Admosphere Slovakia sa uskutočnil metódou on-line zberu dát na prelome októbra a novembra na vzorke päťsto respondentov z aktívnej internetovej populácie staršej ako 15 rokov zo Slovenského národného panela.

EU: Európsky rok železníc

Nová iniciatíva Európskej komisie (EK)  od 1. januára 2021  vyzdvihuje výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného spôsobu dopravy. V EÚ je železničná doprava zodpovedná za menej ako 0,5 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s dopravou, je tak jednou z najudržateľnejších foriem osobnej aj nákladnej dopravy.

Železničná doprava spája ľudí a podniky v celej EÚ prostredníctvom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Ale len asi 7 % cestujúcich využíva vlaky a len 11 % tovarov je prepravovaných po železnici. Európsky rok železníc chce byť impulzom, ktorý má pomôcť zvýšiť podiel železničnej dopravy na osobnej a nákladnej doprave. Tým by sa výrazne znížili emisie skleníkových plynov a znečistenie pochádzajúce z dopravy EÚ, čím by sa prispelo k úsiliu EÚ dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.

EK 1. januára spustila webovú stránku (https://europa.eu/year-of-rail/select-language?destination=/node/1), ktorá vo všetkých úradných jazykoch EÚ poskytuje podrobné informácie o tejto iniciatíve, ako aj prehľad plánovaných aktivít. Rôzne podujatia, projekty a aktivity naprieč celou EÚ zdôraznia mnoho dimenzií železnice - od popredného európskeho inovatívneho železničného priemyslu po úlohu železnice v európskej kultúre a dedičstve, jej význam pre spájanie regiónov, ľudí a podnikov, jej podiel na trvalo udržateľnom rozvoji cestovného ruchu, ale aj význam železnice pre budovanie vzťahov EÚ so susednými krajinami. V legislatívnej oblasti chce EK premietnuť Európsky rok železnice do návrhu nového partnerstva v oblasti železničnej dopravy, lepšieho prepojenie železničnej dopravy s inými druhmi dopravy a celkovo zvýšenia udržateľnosti nákladnej dopravy.

SR: Minimálna mzda v roku 2021

Na Slovenskú platí od 1. januára 2021  nová výška minimálnej mzdy na úrovni 623 eur. Spomedzi 27 krajín Európskej únie (EÚ) ide podľa údajov Európskeho štatistického úradu o 14. najnižšiu mzdu medzi členskými krajinami.

Analytička Lenka Buchláková upresnila, že najnižšiu minimálnu mzdu majú momentálne Bulhari približne na úrovni 312 eur. Úrovne minimálnych miezd sa v EÚ pohybujú od 312 do 2.142 eur mesačne. Takmer vo všetkých krajinách EÚ sa vlani zvyšovala minimálna mzda, tento rok výraznejšie len na Slovensku. EÚ sú však aj krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú: Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko.

Bulhari spolu so Slovákmi patria medzi desať krajín, ktoré majú minimálnu mzdu do 700 eur. Okrem týchto dvoch krajín do desiatky patria Litva (430 eur), Rumunsko (461 eur), Maďarsko (487 eur), Chorvátsko (546 eur), Česká republika (575 eur), Poľsko (611 eur), Estónsko (584 eur) a Lotyšsko (607 eur). V piatich krajinách EÚ sa minimálne mzdy pohybujú od 700 do 1.000 eur: Portugalsko (741 eur), Grécko (758 eur), Malta (777 eur), Slovinsko (941 eur) a Španielsko (1.050 eur). Najvyššiu minimálnu mzdu poberajú ľudia vo Francúzsku (1.539 eur), Nemecku (1.584 eur), Belgicku (1.594 eur), Holandsku (1.636 eur), Írsku (1.656 eur) a Luxembursku (2.142 eur).

Zaujímavosťou podľa analytičky je, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani. Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily (PPS) relatívne zvýšila a, naopak, je relatívne nižšia v členských štátoch s vyššími cenovými hladinami.

Trend: Pracoviská sa úplne nezaplnia

Väčšina firiem v roku 2021 predpokladá efektívnu kombináciu práce z domu a dochádzania na pracovisko. Na Slovensku sa k tejto forme prikláňa 51 percent a v Českej republike 42 percent zamestnávateľov. 

Až desatina personalistov na Slovensku potvrdila, že v roku 2020 dospeli k rozhodnutiu, že budú znižovať kancelárske kapacity a zavedú sa zdieľané pracovné stoly, pričom zamestnanci budú pracovať prevažne z domu a do práce budú chodiť iba tí, ktorí to v daný deň budú nevyhnutne potrebovať. Spomínaný trend je v Českej republike populárny menej. Túto možnosť označili štyri percentá firiem. Na Slovensku poskytla svojim ľudom príspevok na podporu práce z domu iba malá časť zamestnancov. Išlo o 12 percent. Presne rovnaký podiel vyšiel v prieskume HR Pulse aj v Českej republike. Šesť percent personalistov na Slovensku a sedem percent v Česku však v roku 2020 potvrdilo, že ich firmy plánujú poskytnúť zamestnancom finančné príspevky v roku 2021. Naďalej platí, že drvivá väčšina zamestnávateľov v oboch krajinách financie na zvýšené účty za energie či iné náklady počas home officu svojim ľuďom neposkytuje. Personalisti sa vyjadrili, že svojich ľudí sa snažia podporiť najmä vďaka možnostiam zapožičania stoličiek, monitorov či iného vybavenia z kancelárii.

Až 43 percent firiem na Slovensku a 39 percent v Českej republike potvrdilo, že zamestnanci sú počas dlhodobej práce z domu spokojnejší alebo rovnako spokojní ako v časoch pred Covidom. Zároveň však treba dodať, že nálady zamestnancov sú rôznorodé a nie každému práca z domu vyhovuje. Približne štvrtina firiem u nás potvrdila, že ich pracovníci cítia väčšiu nepohodu, prípadne sú menej spokojní. V Českej republike je nespokojnosť o čosi vyššia. Nepohodu a menšie šťastie u zamestnancov vníma 29 percent personalistov. Personalisti v oboch krajinách sa zhodli na tom, že vnímanie home officu je u zamestnancoch veľmi individuálne. Tvrdia, že 100-percentná práca z domu vyhovuje málokomu a mnohí pracovníci oceňujú skôr kombináciu. Zamestnávatelia však potvrdili, že pracovníkom chýba kontakt s kolegami. Menej prepojenosti medzi pracovným kolektívom potvrdilo 64 percent firiem na Slovensku a až 71 percent zamestnávateľov v Českej republike. Personalisti však vo svojich odpovediach spomínali aj to, že pracovné prepojenie je podľa nich často dostatočné. Problémom je skôr absencia sociálneho spojenia s kolegami, ktoré prispieva ich psychickej pohode.

Nový prieskum HR Pulse, ktorý iniciovala spoločnosť Profesia spolu so svojou českou pobočkou a Open HR Forum sa zameral na vplyv pandémie na trh práce. Do prieskumu sa zapojilo 128 firiem na Slovensku a 228 zamestnávateľov v Českej republike. Dáta sa zberali v októbri a novembri 2020. Najväčšie zastúpenie mali špecialisti z oblasti ľudských zdrojov v IT, obchode či vo výrobe.

SR: Nové ceny za elektrinu pre domácnosti

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určil novú výšku tarify za prevádzkovanie systému (TPS) - od 1. januára 2021 má hodnotu 23,7405 €/MWh. Úrad  bude v priebehu roka 2021 dôsledne monitorovať situáciu na trhu ovplyvnenom dopadmi pandémie, pričom v prípade potreby výšku TPS znova upraví.

Tarifa za prevádzkovanie systému, prostredníctvom ktorej odberatelia elektriny dotujú výrobu elektriny z OZE a KVET ako aj výrobu elektriny z domáceho uhlia, je významnou zložkou koncovej ceny elektriny pre všetkých odberateľov. Od 1. januára 2021 sa mení zo súčasnej hodnoty 23,621 €/MWh na hodnotu 23,7405 €/MWh. Zmena predstavuje nárast o 0,5 % a pre bežnú domácnosť znamená zvýšenie mesačných nákladov na elektrinu o cca 2,3 centa. V kombinácií s už prijatými zmenami v iných cenových zložkách elektriny majú bežné domácnosti celkovo ušetriť tento rok na cenách elektriny priemerne necelých 23 eur v porovnaní s rokom 2020 a domácnosti, ktoré elektrinou vykurujú, vyše 45 eur za rok.

Prehľad úradu o celkovej úspore cien elektriny v roku 2021 pre zraniteľných odberateľov:

Pozn.: Údaje sú odhadované na základe priemerných cien najväčších dodávateľov a distribútorov elektriny. Špecifické dopady na jednotlivých spotrebiteľov budú závisieť od ich charakteru spotreby, zaradenia do tarifných tried, pripojenia do konkrétnej distribučnej sústavy a voľby dodávateľa.