EU: Testovanie na COVID-19

Najspoľahlivejšou metodikou testovania na ochorenie COVID-19 sú v súčasnosti RT-PCR testy. Vzhľadom na ich zvýšené používanie, ktoré vedie k nedostatku testov, ako aj na pomerne vysoké náklady, ktoré sú s nimi spojené, a dlhý čas potrebný na získanie výsledku sa však čoraz častejšie odporúča, aby sa v konkrétnych prostrediach doplnkovo používali rýchle antigénové testy.

V súvislosti s používaním rýchlych antigénových testov sa členským štátom Európskej únie odporúča, aby:

• používali rýchle antigénové testy na ďalšie posilnenie svojej celkovej testovacej kapacity, keďže testovanie zostáva kľúčovým pilierom pri zvládaní a zmierňovaní prebiehajúcej pandémie COVID-19,
• zabezpečili, že rýchle antigénové testy bude vykonávať vyškolený zdravotnícky personál alebo prípadne iní vyškolení pracovníci, a to v súlade s vnútroštátnymi špecifikáciami, pri prísnom dodržiavaní pokynov výrobcu a pod podmienkou kontroly kvality,
• investovali do odbornej prípravy a prípadne certifikácie zdravotníckeho personálu a ďalších pracovníkov, ktorí vykonávajú odber vzoriek a testovanie, čím zabezpečia dostatočné kapacity a zaistia odber kvalitných vzoriek,
• zvážili použitie rýchlych antigénových testov najmä v týchto situáciách a prostrediach: diagnostika ochorenia COVID-19 u symptomatických prípadov, kontaktov potvrdených prípadov, v klastroch nákazy a pri skríningu vo vysokorizikových oblastiach a v uzavretých prostrediach,
• používali rýchle antigénové testy na plošné testovanie obyvateľstva v epidemiologických situáciách alebo oblastiach s vysokým alebo veľmi vysokým podielom pozitívnych testov,
• zabezpečili zavedenie stratégií, na základe ktorých bude jasné, kedy je potrebné potvrdiť výsledok rýchleho testu prostredníctvom RT-PCR testu alebo druhého rýchleho antigénového testu,
• naďalej monitorovali a posudzovali potreby v oblasti testovania v súlade s epidemiologickým vývojom.

V súvislosti s validáciou a vzájomným uznávaním rýchlych antigénových testov sa členským štátom  Európskej únie odporúča, aby:

• sa dohodli na spoločnom zozname rýchlych antigénových testov, ktoré sú v súlade s ich stratégiami v oblasti testovania a sú vhodné pre uvedené situácie, ktoré sú označené značkou CE, spĺňajú požiadavky na minimálnu citlivosť a špecifickosť stanovené Európskou komisiou a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb a ktoré validoval aspoň jeden členský štát, a aby tento zoznam aktualizovali a poskytli Európskej úniekomisii,
• sa dohodli, že tento spoločný zoznam rýchlych antigénových testov sa bude pravidelne aktualizovať, a to najmä vtedy, keď budú sprístupnené nové výsledky z nezávislých validačných štúdií a pri vstupe nových testov na trh,
• sa dohodli na vzájomnom uznávaní výsledkov vybraných testov zahrnutých v spoločnom zozname,
• preskúmali potrebu a možnosť vytvorenia digitálnej platformy, prostredníctvom ktorej by sa dala overiť pravosť certifikátov o teste na COVID-19.

BREXIT: Platnosť dokumentov A1

Vystavené dokumenty A1 ostávajú v platnosti aj po 31. 12. 2020, a to až do konca obdobia, na ktoré boli vystavené, resp. do dňa ukončenia činností, na ktoré boli vystavené (ak takýto deň predchádza poslednému dňu obdobia, na ktorý boli vystavené). Zamestnávatelia, zamestnanci, resp. SZČO postupujú v situáciách, ktoré vznikli pred 1. januárom 2021 rovnako ako doteraz.

Naďalej tak platia právne predpisy Európskej únie, vrátane určovania uplatniteľnej legislatívy a vystavovania dokumentov A1. Platnosť dokumentov je v súlade s Dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a dohodnutou úpravou postupov medzi Slovenskou republikou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska.

Dokumenty A1 potvrdzujú, že poistné na sociálne zabezpečenie zamestnanca alebo SZČO, ktorí vykonávajú prácu v zahraničí, sa naďalej odvádza na Slovensku. Súvisí to s európskou legislatívou, podľa ktorej občan môže byť poistený na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte Európskej únie.

COVID-19: Cestovanie zo zahraničia

Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo väčšine krajín, zapríčinenú pandémiou nového koronavírusu, sa slovenským občanom neodporúča cestovať do zahraničia. Ako však postupovať, ak ste už na ceste?

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR pripomína, že uvoľnený hraničný režim platí v súčasnosti pri návrate z Austrálie, Číny, Fínska, Írska, Islandu, Japonska, Južnej Kórey, Nórska, Nového Zélandu, Singapuru a Taiwanu. Po príchode na Slovensko z iných krajín je povinnosť registrácie a absolvovania izolácie v domácom prostredí do získania výsledku RT-PCR testu na ochorenie COVID-19. Osoba je povinná podrobiť sa laboratórnej diagnostike na ochorenie COVID-19 najskôr v piaty deň izolácie v domácom prostredí. V prípade príchodu z krajiny EÚ neuvedenej v zozname krajín s uvoľneným hraničným režimom, Lichtenštajnska alebo Švajčiarska je podľa MZVEZ SR možné ukončiť izoláciu aj bez vykonania laboratórneho testovania. A to pri bezpríznakovom priebehu izolácie dovŕšením jej desiateho dňa. 

Pri návrate z krajín EÚ okrem Fínska a Írska, taktiež okrem Lichtenštajnska alebo Švajčiarska je možné vyhnúť sa karanténnym a registračným povinnostiam preukázaním sa negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 72 hodín. Pri návrate z Rakúska a Česka stačí negatívny výsledok antigénového testu na ochorenie COVID-19. Táto povinnosť sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú v SR trvalý alebo prechodný pobyt a sú občanmi EÚ, Islandu, Nórskeho kráľovstva, Lichtenštajnského kniežatstva alebo Švajčiarskej konfederácie a ktoré zároveň za posledné tri mesiace pred vstupom na územie SR prekonali ochorenie COVID-19. Pri vstupe do SR musia byť ale schopné preukázať sa potvrdením o prekonaní ochorenia. Neplatí to pre osoby vracajúce sa zo Spojeného kráľovstva!

EU: Viacročný finančný rámec

Európskemu parlamentu sa počas vyjednávaní so zástupcami členských štátov podarilo zaistiť 16 miliárd eur nad rámec sedemročného rozpočtu dohodnutého hlavami štátov a vlád EÚ počas júlového samitu Európskej rady. Približne 15 miliárd eur by sa malo prostredníctvom vyššej podpory kľúčových programov EÚ vynaložiť na ochranu obyvateľov pred následkami pandémie ochorenia COVID-19, na rozšírenie príležitosti pre budúce generácie a na ochranu európskych hodnôt. 

Poslancom sa tak podarilo okrem iného dosiahnuť strojnásobenie rozpočtu pre program EU4Health, zaistiť ekvivalent ďalšieho ročného rozpočtu pre program Erasmus+ či presadiť pokračovanie navyšovania prostriedkov pre výskum. Pritom sa 4 miliardy eur získajú presunmi prostriedkov a využitím rezerv v rámci VFR a 1 miliarda eur sa vyčlení ako flexibilná rezerva využiteľná napríklad v prípade budúcich kríz či na dofinancovanie kľúčových programov EÚ.

Plán zavádzania nových vlastných zdrojov financovania EÚ počíta od roku 2021 s poplatkom za plasty, ktorý sa bude odvíjať od množstva nerecyklovaného plastového odpadu v danom členskom štáte. Predpokladá tiež zavedenie zdroja príjmu založeného na systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) a pravdepodobne prepojeného s mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (od roku 2023), digitálnej dane (od roku 2023) a vlastného zdroja založeného na dani z finančných transakcií, ako aj príspevku spojeného s podnikovým sektorom alebo nového spoločného základu dane z príjmov právnických osôb (od roku 2026). Až 11 miliárd eur dodatočných výdavkov by malo byť pokrytých najmä príjmami z pokút v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sú ukladané spoločnostiam porušujúcim pravidlá EÚ. Tento prístup zodpovedá dlhodobej požiadavke EP, aby prostriedky získané na úrovni Únie zostali v rozpočte EÚ. Tieto prostriedky postupne navýšia celkový strop VFR, stanovený na 1,0743 biliónov eur v cenách roku 2018, až na 1,0853 biliónov eur.

Zákonodarcovia chcú zlepšiť monitorovanie vývoja v oblasti biodiverzity a klímy a zaistiť, aby sa na podporu klimatických cieľov EÚ vynaložilo aspoň 30 % celkového rozpočtu EÚ a fondu obnovy EÚ pre budúce generácie. Ciele v oblasti biodiverzity by mali byť od roku 2024 financované sumou zodpovedajúcou 7,5 % ročných výdavkov EÚ, od roku 2026 by malo ísť až o 10 % rozpočtu EÚ na daný rok. Ďalšou horizontálnou prioritou dlhodobého rozpočtu EÚ bude podpora a uplatňovanie rovnosti žien a mužov, a to aj prostredníctvom hodnotenia dopadov opatrení na rodovú rovnosť a s tým súvisiace monitorovanie programov.

BREXIT: Zdravotné poistenie po 31. decembri 2020

Rokovania o ďalšej dohode o budúcich vzťahoch medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou a Severným Írskom naďalej pokračujú, avšak je čoraz reálnejšie, že do 31. decembra 2020 nebude podpísaná žiadna ďalšia dohoda.  Ministerstvo zdravotníctva SR preto zverejnilo na svojich webových stránkach usmernenie o  čerpaní zdravotnej starostlivosti v novom roku 2021.

Práva a nároky vyplývajúce z koordinačných nariadení (teda aj nárok na účasť na systéme zdravotného zabezpečenia) ostávajú zachované a naďalej sa uplatňujú aj po skončení prechodného obdobia, teda po 31. decembri 2020, pokiaľ sa osoby pokryté koordinačnými nariadeniami, nachádzali v cezhraničnej situácii zahŕňajúcej tak Veľkú Britániou a Severné Írsko, ako aj jeden zo štátov EÚ, a v tejto situácii zotrvávajú „bez prerušenia“.

Plná ochrana v oblasti zdravotného zabezpečenia trvá iba dovtedy, kým bez prerušenia trvá cezhraničná situácia osoby. O prerušenie nejde pokiaľ:

• dôjde k zmene kategórie osoby (študent sa stane pracovníkom, rodinný príslušník sa stane závislým a pod.),
• dôjde k prechodu medzi cezhraničnými situáciami (napr. vyslaný pracovník sa zamestná v štáte vyslania),
• zmena medzi jednotlivými situáciami nastane v krátkom časovom období (strata práce - 1 mesiac - nová práca).

Keďže nárok na zdravotnú starostlivosť po 31. decembri 2020 sa týka len vyššie určených skupín osôb, nebude už na území Veľkej Británie a Severného Írska po tomto dátume platný existujúci Európsky preukaz zdravotného poistenia (EHIC). Obdobne tak na území SR nebude platný doposiaľ používaný britský EHIC, ale iba špeciálny britský EHIC s novým vizuálom. Konkrétne príklady sú rozpísané na webe Ministerstva zdravotníctva SR.