EU: Lepší prístup ku kvalitnej pitnej vode

Európsky parlament schválil novelu smernice o pitnej vode, ktorá by mala všetkým občanom Európskej únie (EÚ) vrátane zraniteľných skupín zlepšiť prístup ku kvalitnej pitnej vode z vodovodu. Nová právna úprava je reakciou na požiadavku vyše 1,8 milióna Európanov, ktorí podpísali prvú úspešnú európsku iniciatívu občanov s názvom Right2Water (Právo na vodu) zameranú na zlepšenie všeobecného prístupu k bezpečnej pitnej vode.

Novela vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezplatné poskytovanie pitnej vody vo verejných budovách. Žiada tiež, aby podporovali poskytovanie vody z vodovodu bezplatne alebo maximálne za servisný poplatok aj v reštauráciách, jedálňach či stravovacích službách. Krajiny EÚ by zároveň mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie prístupu k vode pre zraniteľné skupiny, napríklad pre utečencov, kočovné komunity, bezdomovcov či menšiny vrátane Rómov.

Súčasťou novej legislatívy je sprísnenie maximálneho povoleného obsahu niektorých znečisťujúcich látok vo vode vrátane olova. Výsledkom by mala byť vyššia kvalita vody z vodovodu, ktorá by mohla povzbudiť ľudí, aby namiesto fľaškovej vody pili vodu z vodovodného kohútika. Komisia by do začiatku roku 2022 mala vypracovať a následne pravidelne aktualizovať zoznam látok alebo zlúčenín, ktoré u verejnosti alebo vedeckej obce vzbudzujú obavy z hľadiska zdravia. Súčasťou tohto zoznamu by mali byť lieky, endokrinné disruptory a mikroplasty. Exekutíva EÚ by tiež mala zostaviť európsky zoznam povolených látok, ktoré môžu prísť do kontaktu s pitnou vodou. Členské štáty majú zase zabezpečiť, aby opatrenia prijaté s cieľom zaviesť nové normy do praxe vychádzali zo zásady predbežnej opatrnosti a v žiadnom prípade nespôsobili zhoršenie súčasnej kvality pitnej vody.

Parlamentom schválená smernica vstúpi do platnosti 12 dní po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať následne dva roky na zosúladenie svojich vnútroštátnych predpisov so znením novej smernice.

Podľa Európskej komisie by nižšia spotreba fľaškovej vody mohla pomôcť domácnostiam v EÚ ušetriť viac ako 600 miliónov eur ročne. Zvýšenie dôvery občanov k pitnej vode z vodovodného kohútika by mohlo prispieť aj k zníženiu objemu plastového odpadu z fľaškovej vody, čo by zároveň znamenalo zníženie množstva odpadu v moriach. Plastové fľaše patria medzi najčastejšie nachádzané jednorazové plastové predmety na európskych plážach.

Koronakríza: Negatívny vplyv aj na Slovákov

Pandémia koronavírusu zapríčinila v tomto roku aj globálne znižovanie stavov zamestnancov alebo ich miezd. V dôsledku zmien na pracovnom trhu prišlo o celý alebo takmer celý mesačný osobný príjem 8 % Slovákov, o väčšinu mesačného príjmu 11 % a menšiu časť svojho príjmu stratilo až 21 % opýtaných. Podľa on-line prieskumu agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank (november 2020, populácia SR vo veku od 18 do 60 rokov, N = 935) v dôsledku koronakrízy prišli o svoj príjem najmä tí opýtaní, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností. 

Až pätina (21 %) respondentov z domácností s celkovým mesačným príjmom do 600 EUR uviedla, že v dôsledku koronakrízy prišli o celý príjem. Ďalšia pätina (20 %) takýchto respondentov uviedla, že prišli o väčšinu mesačného príjmu. „Koronakríza najťažšie dopadá na tie domácnosti, ktoré mali už pred samotnou krízou hlbšie do vrecka. Často ide o ľudí, ktorí pracovali, alebo pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší príjem. Tieto domácnosti sa tak dostávajú do začarovaného kruhu finančných problémov, z ktorého sa len ťažko budú vedieť bez pomoci zvonka dostať“, konštatuje sociológ Martin Slosiarik. Najpostihnutejším regiónom na Slovensku je v tomto ohľade Prešovský kraj, v ktorom mesačný príjem úplne stratilo 16 % opýtaných a ďalších 14 % stratilo väčšinu mesačného príjmu. Viac ako polovici Slovákov sa ich plat nezmenil (53 %) a sú na tom rovnako ako pred začiatkom koronakrízy. Naopak, 7 % opýtaných sa ich osobný príjem v porovnaní pred začiatkom koronakrízy dokonca zvýšil. Pozitívnou správou je, že viac ako dve tretiny (69 %) Slovákov vo veku od 18 do 60 rokov disponujú finančnou rezervou. Po premietnutí výšky vytvorenej rezervy na veľkosť ich priemerného mesačného platu sa ukázalo, že viac ako pätina opýtaných (22 %) má odloženú rezervu na úrovni jedného mesačného platu, 21 % ľudí má pre prípad núdze odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. Viac ako jedna desatina (11 %) respondentov má rezervu vo výške štyroch až šiestich platov. „Slováci sú napriek aktuálnej nepriaznivej situácii finančne zodpovední a väčšina z nich myslí aj na horšie časy. Pätnásť percent opýtaných si dokonca dokázalo ušetriť peniaze vo výške viac ako šiestich mesačných platov. Pri dlhodobejších krízach však finančná rezerva na pár mesiacov nemusí byť dostatočná a treba viac myslieť aj na nepredvídateľné okolnosti“, dodal Robert Chrištof.

Z výsledkov prieskumu tiež vyplynulo, že až približne jedna tretina ľudí (31 %) nemá odloženú žiadnu finančnú rezervu a v prípade náhleho výpadku príjmu tak nebudú schopní vykryť dieru vo svojom rozpočte. V súvislosti s koronakrízou zmenila svoje finančné správanie viac ako polovica (52 %) Slovákov. Až 37 % opýtaných znížilo svoje výdavky a začalo míňať menej. Pravidelne sporiť si začalo 15 % respondentov a ďalších 5 % začalo investovať vo fondoch. Ľudia obmedzili svoje výdavky aj inými spôsobmi – napríklad zrušili nejaký typ poistenia (6 %) alebo, požiadali svoju banku o odklad splátok (4 %).

Home Office: Každý desiaty zamestnanec pracuje z domu nahý?

Ľudia pracujúci počas pandémie z domu objavili niektoré drobné radosti. Podľa najnovšieho prieskumu realizovaného pre spoločnosť Kaspersky, ktorý bol zameraný na správanie zamestnancov malých a stredných podnikov, 11 % respondentom sa napr. zapáčilo pracovať bez oblečenia, zdriemnutie počas pracovného dňa ocenilo 36 %, sledovanie ponuky Netflixu zaradom 23 % a zriadenie pracoviska vonku na záhrade či balkóne 27 %.

Podľa Svetového ekonomického fóra čelili zamestnanci, ktorí v tomto roku pracovali na diaľku, výzvam v oblasti duševného zdravia a pohody, rovnako tak aj tlaku ohľadom starostlivosti o deti či digitálnej konektivite. Niektorí zamestnanci, ktorí prešli z práce v kancelárii na prácu z domu si však túto zmenu užívali a objavili drobné radosti, ktoré by si radi ponechali. Okrem možnosti pracovať v nahom šate, čo je však stále ďaleko od najpopulárnejších želaní, väčšina respondentov profitovala z toho, že mohli pracovať v pohodlnom oblečení – 48 % pracovníkov si na tento životný štýl vyslovene zvyklo a želalo by si ho nastaviť ako pracovnú normu v budúcnosti. Rozlúčka s dochádzaním do práce takisto urobila zamestnancov šťastnejšími, pretože sa mohli zobudiť päť minút pred začiatkom práce, zatiaľčo mnohí si tiež zdriemli počas dňa (36 %). Ľudia však aj naďalej objavujú výhody nového normálu. Napríklad 27 % respondentov sa páčilo, že si mohli pracovisko zriadiť vonku či už na záhrade alebo na balkóne a 23 % dokázalo popri práci sledovať streamovaciu službu Netflix. Medzi ďalšie výhody, ktoré zamestnanci uprednostňujú, patrí aj viac času na videohry (18 %), donáškové obedy (16 %) a menej sprchovania (8 %). Táto novoobjavená otvorenosť však nevedie len k ziskom, ale aj k istej úrovni zodpovednosti týkajúcej sa digitálnej bezpečnosti. Spoľahlivé bezpečnostné riešenia naprieč zariadeniami budú mať zásadný význam pre ochranu nášho individuálneho súkromia, zatiaľ čo si užívame nové spôsoby odreagovania sa.

Aby ste sa ubezpečili, že vaše zariadenia zostanú bezpečné počas ich pracovného aj súkromného využívania, spoločnosť Kaspersky odporúča dodržiavať:

• Nezdieľajte osobné údaje ani nepovoľujte tretím stranám prístup k svojim účtom, pokiaľ to nie je úplne nevyhnutné. Takto minimalizujete šance, že ich bude možné nájsť na internete.
• Bez ohľadu na to, či rád pracujete nahý, alebo si len ceníte svoje súkromie, používajte prekrývač webkamery, alebo použite integrovanú ochranu webkamery, ktorá zabráni neoprávnenému prístupu k vašej webkamere. 
• Začnite používať Privacy Checker na konfiguráciu svojich profilov na sociálnych sieťach podľa vami preferovanej úrovne ochrany osobných údajov. Pre tretie strany tak bude náročnejšie nájsť citlivé osobné údaje bez vášho vedomia.
• Zabezpečte svoje Wi-Fi. Pretože väčšina routerov má predvolené používateľské meno a heslo, predvolené nastavenia vášho routera môžu byť ľahko dohľadateľné na internete. Odporúčame preto nastaviť nové heslo a aktualizovať firmvér routera.
• Použite spoľahlivé bezpečnostné riešenie na generovanie a zabezpečenie jedinečných hesiel pre každý účet a odolajte tak pokušeniu používať opakovane to isté heslo.

IT SPY: Unikátne riešenia

Diplomová práca na prvom mieste v 11. ročníku IT SPY prináša prielom v efektivite strojového učenia vďaka lepšiemu spracovaniu veľkého množstva “špinavých dát. Druhá najlepšia práca sa venuje návrhu aplikácie na zjednodušenie a zrýchlenie tvorby kombinačných obvodov. Tretie miesto oceňuje softvér, ktorý ako prvý na svete dokáže sám generovať dostatočne náročné geometrické úlohy pre matematické súťaže. 

Z vyše 1.400 diplomových prác z Českej republiky a Slovenska vybralo víťazov 19 porotcov zložených z popredných českých akademikov a zástupcov biznisu. Šimon Mandlík (1. miesto) predstavuje framework s potenciálom skokovo zlepšiť efektivitu umelej inteligencie v úplne konkrétnych odvetviach, ktorý úspešne otestoval v spolupráci so spoločnosťami Cisco a Avast. Našiel spôsob, ako zaistiť automatizované vyhodnotenie a do budúcnosti významne prispieť k lepším a rýchlejším aktualizáciám bezpečnostného softvéru. Autor vo svojej práci demonštruje, ako rýchlejšie a lepšie chrániť používateľa pred novým malvérom a bezpečnostnými hrozbami. „Veľké firmy dnes vlastnia obrovské objemy dát, ktoré častokrát patria k tomu najcennejšiemu v ich vlastníctve. To, že spracovanie niektorých dátových zdrojov je veľmi náročné, a tak k nemu vôbec nedochádza, je obrovskou premárnenou príležitosťou, čo som chcel zmeniť práve týmto programom, ktorý je vo svojej funkcionalite unikátny. V momente, keď sa objaví nový malvér, stačí spustiť skript, ktorý si prejde dostupné dáta a natrénuje nový model pre detekciu, čo umožní presnejšie návrhy pre aktualizáciu bezpečnostných programov. Softvér sme testovali spoločne s firmami Cisco a Avast, s ktorou ho ešte ďalej rozvíjame, preto sú prezentované projekty zamerané hlavne na kybernetickú bezpečnosť, ale využitie je do budúcnosti ďaleko širšie“, dodal Šimon Mandlík. 

Na druhom mieste sa umiestnil Juraj Síč z Fakulty informatiky na Masarykovej univerzite v Brne, ktorý vytvoril aplikáciu zefektívňujúcu proces návrhu kombinačných obvodov. Tie sú jedným zo základných stavebných kameňov elektroniky a nachádzajú sa napríklad v procesoroch alebo grafických kartách. Táto aplikácia dokáže overovať rovnosť neúplných obvodov - v praxi teda dokáže na základe parametrov obvodu aj napriek chýbajúcim dátam zistiť, či je postup smerujúci k výslednému obvodu správny. Už pri návrhu obvodu si tak môžu vývojári overovať, či postupujú správne a prípadné chyby detegovať na samom začiatku. Ide o jedno z najlepších dostupných riešení na svete, ako potvrdzuje aj sám autor. „Moja aplikácia prešla úspešne jednou z najťažších skúšok, keď som mal možnosť ju porovnať s podobnými riešeniami na medzinárodnej súťaži QBF Evaluation 2020. Všetci súťažiaci dostali rovnaké vstupné dáta, na ktorých vykonali výpočty, a moja aplikácia zvíťazila s obrovským náskokom, čo ukazuje jej kvality“, hovorí Juraj Síč. 

Tretie miesto mieri za Patrikom Bakom na Prírodovedeckú fakultu košickej UPJŠ. Jeho diplomová práca predstavuje prvý softvér na svete, ktorý dokáže automaticky vygenerovať dostatočne zložité a zaujímavé geometrické úlohy, ktoré môžu byť použité na matematických olympiádach a iných súťažiach. Tvorba dostatočne náročných a zároveň elegantných geometrických úloh je náročným procesom, ktorý vyžaduje nielen odbornú znalosť, ale aj kreativitu a množstvo času. Softvér prešiel aj úspešným testom, ktorý autor približuje: „Softvér sme úspešne odskúšali na 4500 procesoroch, ktoré v súčte pracovali 40 tisíc hodín a vytvorili státisíce geometrických úloh. Kvalitu môjho programu potvrdzuje to, že dve z nich sa dostali medzi osem najlepších geometrických úloh navrhnutých na Medzinárodnú matematickú olympiádu a budú použité nielen v prestížnej iránskej geometrickej olympiáde, ktorej sa zúčastňuje viac ako 50 krajín, ale aj v ďalších medzinárodných a českých a slovenských súťažiach“, uviedol hovorí Patrik Bak.

Cenu verejnosti tento rok získala Zuzana Tocimánková z Fakulty elektrotechniky a informatiky TU v Košiciach so systémom, ktorý na základe porovnania vstupných dát u kardiologických pacientov dokáže vyhodnotiť závažnosť upchania srdečných tepien a pomôcť lekárom s vyhodnotením, či a ako rýchlo je potrebné poslať pacienta na vyšetrenie. Táto práca vznikla a bola experimentálne otestovaná v spolupráci s Východoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb.

Súťaž IT SPY sa v tomto roku konala už po jedenásty raz. Zúčastnilo sa jej 1468 absolventov z akademického roka 2019/20 zo 16 IT fakúlt v Českej republike a na Slovensku. Víťaz okrem akademického uznania získal aj 1000 eur na ďalší rozvoj projektu. Na všetky projekty sa môžete pozrieť na itspy.cz/sk/galerie-nejlepsich/.

EU: Mobilná aplikácia Re-open EU o koronakríze

Občania Európskej únie (EÚ) už majú prístup aj k celoeurópskej mobilnej aplikácii Re-open EU, ktorá je k dispozícii zadarmo pre telefóny so systémom Android a iOS. Pomáha v boji proti šíreniu nového typu koronavírusu a nadväzuje na webovú platformu Re-open EU, ktorá bola od svojho spustenia v polovici júna navštívená takmer osemmiliónkrát.

Podľa Európskej komisie je Re-open EU jednotným kontaktným miestom, ktoré poskytuje komplexné a aktuálne informácie o pandemickej situácii, bezpečnostných a cestovných opatreniach vo všetkých členských štátoch EÚ, ale aj na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku a Švajčiarsku. Jej používatelia môžu získať najnovšie informácie o vnútroštátnych karanténnych opatreniach, požiadavkách na testovanie a aplikáciách na varovanie a sledovanie kontaktov nakazených osôb. Informácie pre používateľov sú k dispozícii v 24 úradných jazykoch EÚ vrátane slovenčiny s využitím overených údajov z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a členských štátov EÚ.

Platforma Re-open EU bola jedným z opatrení, ktoré Európska komisia oznámila v rámci širšieho balíka opatrení v oblasti cestovného ruchu a dopravy v máji 2020. Týmto balíkom chce pomôcť Európanom bezpečne cestovať pri plnom rešpektovaní zdravotných pokynov. Všetky informácie o platforme Re-open EU sú aj naďalej ľahko dostupné na webovej stránke: https://reopen.europa.eu/.