utorok 17. novembra 2020

Výzva: Podpora aplikácie Ideme vlakom

 Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) vyhlásila verejnú obchodnú súťaž na zabezpečenie technickej podpory pre mobilnú aplikáciu Ideme vlakom. Aplikácia je síce komplexne pod správou ZSSK, avšak nedostatok a celková vyťaženosť odborných zamestnancov si vyžaduje zabezpečenie plnohodnotnej podpory formou externého dodávateľa.

Cieľom súťaže na technickú podporu mobilnej aplikácie Ideme vlakom je zabezpečiť preventívne a proaktívne údržbové činnosti pre zabezpečenie jej plynulého a bezproblémového chodu. V rámci dohody o úrovni poskytovaných služieb (SLA – Service Level Agreement) ZSSK od dodávateľa požaduje:
  • meranie dostupnosti služieb;
  • automatizovaný aktívny a proaktívny monitoring služieb (oznamovanie blížiaceho sa problému, skôr ako nastane);
  • v prípade kritickej chyby, výpadku alebo zníženia kvality služby, okamžitá práca na odstránení problému (t. j. bez nutnosti nahlásenia incidentu zo strany zákazníka);
  • monitoring prevádzky všetkých aplikačných a infraštruktúrnych komponentov aplikácie;
  • monitoring, zber a zasielanie diagnostických dát na centrálny server – chybové stavy a odozvy (všetky údaje budú anonymné, nebudú sa zasielať a zbierať informácie o zákazníkovi);
  • mesačné výstupy a prístup ZSSK do monitoringu.
Verejné obstarávanie bude dvojkolové, pričom v druhom kole budú mať uchádzači k dispozícii kompletné zdrojové kódy, aby mohli ponúknuť cenu zodpovedajúcu realite. Predpokladaná hodnota zákazky predstavuje 318.000 eur bez DPH a zmluvu plánuje ZSSK uzavrieť na 24 mesiacov alebo do vyčerpania vysúťaženého limitu. Žiadosť o účasť v aukcii: https://slovakrail.proebiz.com/formulare/zadost.php?id_aukce=847.

pondelok 16. novembra 2020

SR: Moderné školstvo

Víziu, ako docieliť moderné školstvo predstavil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling. Medzi strategické opatrenia patria digitalizácia, debyrokratizácia, zjednotenie financovania škôl pod rezort školstva či otvorenie trhu s učebnicami.

Medzi najambicióznejšie oblasti patrí digitalizácia. Dôvodom je, že si vyžaduje veľký objem financií rádovo v stovkách miliónov eur. Cieľom je, aby boli v školách digitálne technológie k dispozícii pre učiteľov aj žiakov v špeciálnych učebniach s možnosťou zapožičania techniky aj domov. 6 miliónov eur ministerstvo vyčlenilo z vlastných zdrojov okresaním iných výdavkov. Ďalšie peniaze plánuje rezort získať úpravou eurofondových projektov, prostredníctvom REACT-EU či z Plánu obnovy. Okrem toho je potrebné posilniť aj personálne obsadenie škôl, v rámci ktorého by mala vzniknúť nová profesia – správca siete. Rovnako je nutné zaškoliť zamestnancov školy a podporiť využívanie digitálnych technológií napríklad aj v elektronickom testovaní.

Vytvorený už je pilotný projekt zmeneného obsahu vzdelávania, do ktorého sa zapojilo 35 škôl. Ide o nový vzdelávací program rozdelený na tri cykly (1.-3. ročník, 4.-5. ročník, 6.-9. ročník). Učitelia sa tak môžu k žiakom správať individuálnejšie a vzniká priestor aj na nové prístupy k učeniu. Zapojené školy majú zároveň k dispozícii metodické tímy, ktoré im v tomto systéme pomáhajú. Zámerom je taktiež začleniť do vzdelávania prierezové témy, ako environmentálna či finančná gramotnosť. Prioritné v ďalšom období bude aj umožnenie žiakom s mentálnym znevýhodnením študovať na vybraných odboroch stredných škôl, regulovanie a zníženie odborov, ktoré sú nákladné a nemajú dobré uplatnenie. Dôležitá je tiež modernizácia ponuky odborov na stredných školách a podpora ich širokého uplatnenia v praxi. Naďalej sa pracuje aj na digitálnom učive, ktoré môže byť nápomocné nielen v prípade uzavretia škôl.

EU: EU4Healt

Pandémia ochorenia COVID-19 potvrdila nevyhnutnosť ambiciózneho programu Európskej únie (EÚ), ktorý by európskym systémom zdravotnej starostlivosti pomohol čeliť budúcim zdravotným hrozbám. Europarlament v tejto súvislosti kritizoval snahy členských štátov okresať rozpočet nového programu na 1,7 miliardy eur a počas rokovaní o dlhodobom rozpočte EÚ sa napokon podarilo presadiť strojnásobenie tejto sumy na 5,1 miliardy eur. 

Cieľom programu EU4Health je dôkladnejšie pripraviť úniu na závažné cezhraničné hrozby v oblasti verejného zdravia a zvýšiť odolnosť vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti. EÚ by vďaka tomu mala byť schopná čeliť nielen budúcim epidémiám, ale mala by si tiež vedieť lepšie poradiť s dlhodobými problémami, ako je starnutie obyvateľstva či nerovnosti v oblasti zdravia. Zintenzívnením spolupráce na úrovni EÚ, napríklad prostredníctvom vytvorenia európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia, sa má podľa europoslancov zlepšiť pripravenosť členských štátov na zdravotné krízy. Zriadenie komunikačného portálu pre verejnosť by zas EÚ umožnilo zdieľať dôkladne overené informácie, zasielať varovania európskym občanom a bojovať proti dezinformáciám. Poslanci tiež trvajú na posilnení mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúra pre lieky (EMA). Parlament zároveň navrhuje vytvoriť riadiacu skupinu zloženú z nezávislých odborníkov v oblasti verejného zdravia, ktorá by dozerala na efektívnu implementáciu programu.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 odkryla veľa nedostatkov vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti vrátane ich závislosti od krajín za hranicami EÚ, pokiaľ ide o dodávky liekov, zdravotníckych pomôcok, ale aj osobných ochranných prostriedkov. Program EU4Health by mal preto podľa poslancov podporiť vytvorenie európskeho systému na monitorovanie, hlásenie a oznamovanie nedostatku liekov, zdravotníckych pomôcok, vakcín, diagnostických nástrojov a ďalších zdravotníckych výrobkov. Zabránilo by sa tým fragmentácii jednotného trhu, zabezpečila by sa väčšia prístupnosť a cenová dostupnosť uvedených výrobkov a znížila by sa závislosť ich dodávateľských reťazcov od krajín mimo EÚ. Predpokladom dosiahnutia cieľov programu je väčší dôraz na prevenciu chorôb, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať rizikovým faktorom pre zdravie, ako je fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu. Rovnako dôležité je podľa poslancov posilnenie zdravotníctva, ako aj digitalizácia systémov zdravotnej starostlivosti vrátane vytvorenia a používania európskeho elektronického zdravotného záznamu. Zákonodarcovia presadzujú dosiahnutie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti zahŕňajúcej prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam. V súlade s európskym plánom boja proti rakovine tiež chcú posilniť boj proti nádorovým ochoreniam na úrovni EÚ.

Európska komisia 28. mája 2020 navrhla v rámci plánu obnovy EÚ vytvorenie nového samostatného programu v oblasti zdravia EU4Health na roky 2021 – 2027. V pôvodnom návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ bol tento program súčasťou Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Parlament je po prijatí svojho vyjednávacieho mandátu pripravený začať rokovania s členskými štátmi o konečnej podobe novej právnej úpravy, aby sa program mohol začať implementovať už začiatkom roku 2021.




Aktuálne: Viac zamestnávateľov aj zamestnancov

Na Slovensku zaznamenala Sociálna poisťovňa v októbri 2020 oproti predchádzajúcemu mesiacu mierny nárast počtu zamestnávateľov aj zamestnancov. Podľa jej štatistických údajov nepriaznivý vývoj na pracovnom trhu v jarnom a letnom období, spôsobený predovšetkým šírením pandémie Covid 19, na jeseň ustal. Priemerné mesačné počty zamestnávateľov za prvých desať mesiacov tohto roka pritom dokonca dosahujú vyššie hodnoty ako za celý minulý rok.


Kým v septembri 2020 bolo v registri Sociálnej poisťovne evidovaných 189.534 zamestnávateľov, v októbri ich bolo 189.644. Je to najviac od začiatku roka. Priemerný mesačný počet zamestnávateľov tak za prvých desať mesiacov tohto roka predstavuje 187.727, vlani to bolo 186.228.

Na pracovnom trhu túto jeseň mierne stúpa aj počet zamestnancov, hoci minuloročnú úroveň ešte neprekročil. Kým v septembri 2020 Sociálna poisťovňa evidovala 1.980.848 zamestnancov s pravidelným i nepravidelným príjmom, resp. s odvodovou úľavou, v októbri 2020 bolo v registri 1.985.162 takýchto zamestnancov. Tohtoročný priemerný mesačný počet zamestnancov za mesiace január až október predstavuje 1.982.897, za celý minulý rok to bolo 2.023.341.

SR: Drahšie nehnuteľnosti napriek koronakríze

Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska (NBS) sa ceny na našom realitnom trhu zvýšili v 3. tohtoročnom kvartáli medziročne až o 11,8 %, čo je najrýchlejší rast od realitného boomu v roku 2008. Aj v kvartálnom porovnaní ceny nehnuteľností vzrástli, a to o 3,5 %. A to napriek koronakríze. Nehnuteľnosti zdražovali aj v druhom tohtoročnom kvartáli, ktorý bol najviac zasiahnutý pandémiou, vtedy ich ceny vzrástli o 11,2 %. Podľa analytikov Poštovej banky sa ceny bytov a domov napriek koronakríze, ekonomickej recesii a rastúcej nezamestnanosti stále zvyšujú.

Prečo ceny nehnuteľností napriek koronakríze stále rastú? 
Koronakríza stiahla našu ekonomiku do recesie, negatívne dopadla na trh práce, spôsobila nárast nezamestnanosti, na realitnom trhu sa ale neprejavila. Ľudia totiž potrebujú riešiť otázku bývania aj počas horšieho ekonomického obdobia, ale ponuka nehnuteľností je nedostatočná. Navyše pod vplyvom aktuálnej koronakrízy sa ešte výraznejšie znižuje. Niektorí developeri či stavebné spoločnosti pristúpili k okresávaniu investícií či odložili plánovanú výstavbu na neskôr, aby sa vyhli situácii, že o rozostavené nehnuteľnosti nebude dostatočný záujem. Dopyt je podporovaný aj tým, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ku kúpe bytu alebo domu. V tretom kvartáli sme si navyše na chvíľu oddýchli od pandémie, došlo k uvoľneniu karanténnych opatrení a k zlepšeniu ekonomického vývoja. To mohlo viesť aj k vyššiemu záujmu o kúpu bytu či domu.

Koľko si priplatíme za meter štvorcový? Aké sú rozdiely pri bytoch a domoch?
V treťom kvartáli oproti druhému meter štvorcový (m2) nehnuteľnosti vychádza drahšie v priemere o 61 eur, teda o 3,5 %. Ušetriť sme nedokázali ani v prípade bytov, ani v prípade rodinných domov. Pri domoch sme si ale za 1 m2 priplatili ešte o niečo viac ako pri bytoch, nakoľko v kvartálnom porovnaní zdraželi domy výraznejšie. Konkrétne sa ich ceny zvýšili o 40 eur (o 3,1 %) oproti druhému štvrťroku. Pri bytoch cena v kvartálnom porovnaní vzrástla o 31 eur za m2, teda o 1,5 %. Samozrejme pri bytoch boli rozdiely aj v nadväznosti na počet izieb. Oproti 2. kvartálu 2020 zdraželi hlavne 2 a 4 – izbové byty (dvojizbáky o 45 a štvorizbáky 68 eur za m2). Najmenej vzrástli ceny pri 1 - izbových bytoch, a to len o 4 eur za m2. Aj v medziročnom porovnaní nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Za 1 m2 sme si v 3. kvartáli priplatili v priemere o 189 eur (teda o 11,8 %). Viac to pocítime pri kúpe bytu, kde priemerná cena za 1 m2 je až o 157 eur vyššia (o 8,3 %) ako v treťom kvartáli vlaňajška. Tu išli najvýraznejšie nahor 1 - izbové byty (o 10,3 %, teda o 218 eur za m2). Nasledovali dvojizbáky, ktoré medziročne zdraželi takmer o desatinu (teda o 197 eur za m2). V prípade rodinných domov cenový nárast nebol až taký výrazný a za 1 m2 sme zaplatili „len“ o 89 eur viac ako v rovnakom období vlaňajška.

V ktorých regiónoch zdraželi nehnuteľností najvýraznejšie?
Najdrahšie nehnuteľnosti sú samozrejme v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 2 360 eur za m2 , teda je aj viac než dvojnásobná v porovnaní s niektorými inými regiónmi. Naopak, najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme jedine v nitrianskom regióne, kde je cena za 1 m2 nižšia ako tisíc eur. Nasleduje banskobystrický región s cenou za 1.030 eur za m2. V kvartálnom porovnaní ceny najvýraznejšie vzrástli v Banskobystrickom kraji, ktorý patrí medzi naše najlacnejšie regióny (až o 13,1 %, resp. o 119 eur za m2). S výraznejším  odstupom nasledoval Košický a Trenčiansky kraj, kde sa cena zvýšila o takmer 5 %. K poklesu cien došlo jedine v trnavskom regióne, a aj to len o - 10 eur za m2 (o -0,8 %). V medziročnom porovnaní zdraželi nehnuteľnosti najviac v Košickom kraji (o cca 35 %) a tiež v Banskobystrickom kraji (o takmer 25 %). Z medziročného hľadiska nedošlo k cenovému poklesu ani v jednom našom regióne.

Kde sú ceny nehnuteľností dnes v porovnaní s ich maximom z roku 2008?
V treťom kvartáli tohto roka boli nehnuteľnosti v priemere až o 15,7 % drahšie ako v roku 2008, teda v roku najväčšieho realitného boomu (porovnanie s 2.Q 2008). Ceny v súčasnosti sú síce vyššie, no nerastú takým tempom ako pred krízou v roku 2008. V tom období totižto ceny stúpali závratnou rýchlosťou a dvojciferné rasty neboli ničím výnimočným. Napríklad, v prvom polroku 2008 ceny nehnuteľností vyleteli nahor medziročne až o viac ako 30 %. Aktuálny rast cien nehnuteľností predstavuje necelých 12 %. Drahšie ako v predkrízovom období sú predovšetkým byty. Za 1 m2 si priplatíme až 436 eur, teda 27 %. Aj ceny domov sú vyššie oproti roku 2008, ale len mierne o 3,4 % (resp. o 44 eur za m2). Úrovne z roku 2008 už prekročili všetky typy bytov, no najvýraznejší náskok zaznamenali veľkometrážne byty. 5 a viac izbové byty totiž zdraželi oproti 2.Q 2008 až o 724 eur za m2, čo predstavuje nárast o neuveriteľných 50 %. O tretinu drahšie ako pred krízou v roku 2008, sú aj 4 - izbové byty. Tam si za m2 priplácame viac než 480 eur. Dvojizbáky a trojizbáky presahujú svoje maximálne hodnoty z roku 2008 zhruba o 28 %. A najmenší nárast evidujeme pri jednozibákoch, za ktoré si priplácame „len“ o cca 25 % viac. Drahšie nehnuteľnosti ako v roku 2008 sú realitou vo všetkých regiónoch. Najmiernejší rast zaznamenal Prešovský kraj, kde sú byty a domy drahšie „len“ o desatinu ako v predkrízovom období, teda o 109 eur za m2. Druhý najslabší rast dosiahli nehnuteľnosti v Bratislavskom kraji, ktorých ceny sú vyššie o zhruba 17 % oproti cenám v roku 2008. V absolútnom vyjadrení to ale predstavuje až 341 eur za m2. Predkrízové úrovne najviac prekročili reality v Žilinskom kraji, kde je m 2 drahší až o 38 % , t. j. o 366 eur. Nasleduje nitriansky región, kde cena za 1 m2 stúpla o takmer 32 %, teda o 237 eur.

Ako sa budú vyvíjať ceny bytov a domov v nasledujúcom období? 
Na základe dostupných štatistík sa zatiaľ prepad cien na realitnom trhu nekoná a ceny neklesajú. Môže za to niekoľko faktorov. Tým prvým je nízka ponuka nehnuteľností, ktorá už dlhšiu dobu nedokáže uspokojovať dopyt. Navyše, ponuka sa môže pod vplyvom druhej vlny pandémie ešte viac okresať, nakoľko niektorí developeri a stavebné spoločnosti mohli pristúpiť k okresávaniu investícií alebo posunutiu plánovanej výstavby na neskôr. To tlačí na rast cien nehnuteľností. Druhým dôležitým faktorom je to, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ľudí ku kúpe bytu alebo domu. A to taktiež tlačí ceny smerom nahor. V tretom kvartáli navyše došlo k uvoľneniu karanténnych opatrení a zlepšeniu ekonomického vývoja, čo k vyššiemu optimizmu našich domácností a teda k vyššiemu záujmu o kúpu bytu či domu. Otázkou však zostáva, či tento optimizmus našim domácnostiam vydrží, keďže aktuálne na nás naplno dopadla druhá vlna pandémie. Tá môže okresať záujem o nehnuteľnosti v ďalšom období, a to hlavne v prípade, že povedie k nárastu nezamestnanosti. Tretím faktorom, ovplyvňujúcim ceny nehnuteľností je to, že na život s koronavírusom sme si už istým spôsobom zvykli, nemáme také veľké obavy ako počas prvej vlny a všeobecne sa očakáva, že keď príde na trh účinná vakcína, náš život sa vráti do normálu. Predávajúci teda nie sú až tak motivovaní ísť s cenou dole. Preto nepredpokladáme, že by došlo k výraznejšiemu prepadu cien na realitnom trhu. Očakávame, že ceny nehnuteľností by sa mohli skôr stabilizovať a spomaliť svoj rast.