Aktuálne: Viac zamestnávateľov aj zamestnancov

Na Slovensku zaznamenala Sociálna poisťovňa v októbri 2020 oproti predchádzajúcemu mesiacu mierny nárast počtu zamestnávateľov aj zamestnancov. Podľa jej štatistických údajov nepriaznivý vývoj na pracovnom trhu v jarnom a letnom období, spôsobený predovšetkým šírením pandémie Covid 19, na jeseň ustal. Priemerné mesačné počty zamestnávateľov za prvých desať mesiacov tohto roka pritom dokonca dosahujú vyššie hodnoty ako za celý minulý rok.

Kým v septembri 2020 bolo v registri Sociálnej poisťovne evidovaných 189.534 zamestnávateľov, v októbri ich bolo 189.644. Je to najviac od začiatku roka. Priemerný mesačný počet zamestnávateľov tak za prvých desať mesiacov tohto roka predstavuje 187.727, vlani to bolo 186.228.

Na pracovnom trhu túto jeseň mierne stúpa aj počet zamestnancov, hoci minuloročnú úroveň ešte neprekročil. Kým v septembri 2020 Sociálna poisťovňa evidovala 1.980.848 zamestnancov s pravidelným i nepravidelným príjmom, resp. s odvodovou úľavou, v októbri 2020 bolo v registri 1.985.162 takýchto zamestnancov. Tohtoročný priemerný mesačný počet zamestnancov za mesiace január až október predstavuje 1.982.897, za celý minulý rok to bolo 2.023.341.

SR: Drahšie nehnuteľnosti napriek koronakríze

Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska (NBS) sa ceny na našom realitnom trhu zvýšili v 3. tohtoročnom kvartáli medziročne až o 11,8 %, čo je najrýchlejší rast od realitného boomu v roku 2008. Aj v kvartálnom porovnaní ceny nehnuteľností vzrástli, a to o 3,5 %. A to napriek koronakríze. Nehnuteľnosti zdražovali aj v druhom tohtoročnom kvartáli, ktorý bol najviac zasiahnutý pandémiou, vtedy ich ceny vzrástli o 11,2 %. Podľa analytikov Poštovej banky sa ceny bytov a domov napriek koronakríze, ekonomickej recesii a rastúcej nezamestnanosti stále zvyšujú.

Prečo ceny nehnuteľností napriek koronakríze stále rastú? 

Koronakríza stiahla našu ekonomiku do recesie, negatívne dopadla na trh práce, spôsobila nárast nezamestnanosti, na realitnom trhu sa ale neprejavila. Ľudia totiž potrebujú riešiť otázku bývania aj počas horšieho ekonomického obdobia, ale ponuka nehnuteľností je nedostatočná. Navyše pod vplyvom aktuálnej koronakrízy sa ešte výraznejšie znižuje. Niektorí developeri či stavebné spoločnosti pristúpili k okresávaniu investícií či odložili plánovanú výstavbu na neskôr, aby sa vyhli situácii, že o rozostavené nehnuteľnosti nebude dostatočný záujem. Dopyt je podporovaný aj tým, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ku kúpe bytu alebo domu. V tretom kvartáli sme si navyše na chvíľu oddýchli od pandémie, došlo k uvoľneniu karanténnych opatrení a k zlepšeniu ekonomického vývoja. To mohlo viesť aj k vyššiemu záujmu o kúpu bytu či domu.

Koľko si priplatíme za meter štvorcový? Aké sú rozdiely pri bytoch a domoch?

V treťom kvartáli oproti druhému meter štvorcový (m2) nehnuteľnosti vychádza drahšie v priemere o 61 eur, teda o 3,5 %. Ušetriť sme nedokázali ani v prípade bytov, ani v prípade rodinných domov. Pri domoch sme si ale za 1 m2 priplatili ešte o niečo viac ako pri bytoch, nakoľko v kvartálnom porovnaní zdraželi domy výraznejšie. Konkrétne sa ich ceny zvýšili o 40 eur (o 3,1 %) oproti druhému štvrťroku. Pri bytoch cena v kvartálnom porovnaní vzrástla o 31 eur za m2, teda o 1,5 %. Samozrejme pri bytoch boli rozdiely aj v nadväznosti na počet izieb. Oproti 2. kvartálu 2020 zdraželi hlavne 2 a 4 – izbové byty (dvojizbáky o 45 a štvorizbáky 68 eur za m2). Najmenej vzrástli ceny pri 1 - izbových bytoch, a to len o 4 eur za m2. Aj v medziročnom porovnaní nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Za 1 m2 sme si v 3. kvartáli priplatili v priemere o 189 eur (teda o 11,8 %). Viac to pocítime pri kúpe bytu, kde priemerná cena za 1 m2 je až o 157 eur vyššia (o 8,3 %) ako v treťom kvartáli vlaňajška. Tu išli najvýraznejšie nahor 1 - izbové byty (o 10,3 %, teda o 218 eur za m2). Nasledovali dvojizbáky, ktoré medziročne zdraželi takmer o desatinu (teda o 197 eur za m2). V prípade rodinných domov cenový nárast nebol až taký výrazný a za 1 m2 sme zaplatili „len“ o 89 eur viac ako v rovnakom období vlaňajška.

V ktorých regiónoch zdraželi nehnuteľností najvýraznejšie?

Najdrahšie nehnuteľnosti sú samozrejme v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 2 360 eur za m2 , teda je aj viac než dvojnásobná v porovnaní s niektorými inými regiónmi. Naopak, najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme jedine v nitrianskom regióne, kde je cena za 1 m2 nižšia ako tisíc eur. Nasleduje banskobystrický región s cenou za 1.030 eur za m2. V kvartálnom porovnaní ceny najvýraznejšie vzrástli v Banskobystrickom kraji, ktorý patrí medzi naše najlacnejšie regióny (až o 13,1 %, resp. o 119 eur za m2). S výraznejším  odstupom nasledoval Košický a Trenčiansky kraj, kde sa cena zvýšila o takmer 5 %. K poklesu cien došlo jedine v trnavskom regióne, a aj to len o - 10 eur za m2 (o -0,8 %). V medziročnom porovnaní zdraželi nehnuteľnosti najviac v Košickom kraji (o cca 35 %) a tiež v Banskobystrickom kraji (o takmer 25 %). Z medziročného hľadiska nedošlo k cenovému poklesu ani v jednom našom regióne.

Kde sú ceny nehnuteľností dnes v porovnaní s ich maximom z roku 2008?

V treťom kvartáli tohto roka boli nehnuteľnosti v priemere až o 15,7 % drahšie ako v roku 2008, teda v roku najväčšieho realitného boomu (porovnanie s 2.Q 2008). Ceny v súčasnosti sú síce vyššie, no nerastú takým tempom ako pred krízou v roku 2008. V tom období totižto ceny stúpali závratnou rýchlosťou a dvojciferné rasty neboli ničím výnimočným. Napríklad, v prvom polroku 2008 ceny nehnuteľností vyleteli nahor medziročne až o viac ako 30 %. Aktuálny rast cien nehnuteľností predstavuje necelých 12 %. Drahšie ako v predkrízovom období sú predovšetkým byty. Za 1 m2 si priplatíme až 436 eur, teda 27 %. Aj ceny domov sú vyššie oproti roku 2008, ale len mierne o 3,4 % (resp. o 44 eur za m2). Úrovne z roku 2008 už prekročili všetky typy bytov, no najvýraznejší náskok zaznamenali veľkometrážne byty. 5 a viac izbové byty totiž zdraželi oproti 2.Q 2008 až o 724 eur za m2, čo predstavuje nárast o neuveriteľných 50 %. O tretinu drahšie ako pred krízou v roku 2008, sú aj 4 - izbové byty. Tam si za m2 priplácame viac než 480 eur. Dvojizbáky a trojizbáky presahujú svoje maximálne hodnoty z roku 2008 zhruba o 28 %. A najmenší nárast evidujeme pri jednozibákoch, za ktoré si priplácame „len“ o cca 25 % viac. Drahšie nehnuteľnosti ako v roku 2008 sú realitou vo všetkých regiónoch. Najmiernejší rast zaznamenal Prešovský kraj, kde sú byty a domy drahšie „len“ o desatinu ako v predkrízovom období, teda o 109 eur za m2. Druhý najslabší rast dosiahli nehnuteľnosti v Bratislavskom kraji, ktorých ceny sú vyššie o zhruba 17 % oproti cenám v roku 2008. V absolútnom vyjadrení to ale predstavuje až 341 eur za m2. Predkrízové úrovne najviac prekročili reality v Žilinskom kraji, kde je m 2 drahší až o 38 % , t. j. o 366 eur. Nasleduje nitriansky región, kde cena za 1 m2 stúpla o takmer 32 %, teda o 237 eur.

Ako sa budú vyvíjať ceny bytov a domov v nasledujúcom období? 

Na základe dostupných štatistík sa zatiaľ prepad cien na realitnom trhu nekoná a ceny neklesajú. Môže za to niekoľko faktorov. Tým prvým je nízka ponuka nehnuteľností, ktorá už dlhšiu dobu nedokáže uspokojovať dopyt. Navyše, ponuka sa môže pod vplyvom druhej vlny pandémie ešte viac okresať, nakoľko niektorí developeri a stavebné spoločnosti mohli pristúpiť k okresávaniu investícií alebo posunutiu plánovanej výstavby na neskôr. To tlačí na rast cien nehnuteľností. Druhým dôležitým faktorom je to, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ľudí ku kúpe bytu alebo domu. A to taktiež tlačí ceny smerom nahor. V tretom kvartáli navyše došlo k uvoľneniu karanténnych opatrení a zlepšeniu ekonomického vývoja, čo k vyššiemu optimizmu našich domácností a teda k vyššiemu záujmu o kúpu bytu či domu. Otázkou však zostáva, či tento optimizmus našim domácnostiam vydrží, keďže aktuálne na nás naplno dopadla druhá vlna pandémie. Tá môže okresať záujem o nehnuteľnosti v ďalšom období, a to hlavne v prípade, že povedie k nárastu nezamestnanosti. Tretím faktorom, ovplyvňujúcim ceny nehnuteľností je to, že na život s koronavírusom sme si už istým spôsobom zvykli, nemáme také veľké obavy ako počas prvej vlny a všeobecne sa očakáva, že keď príde na trh účinná vakcína, náš život sa vráti do normálu. Predávajúci teda nie sú až tak motivovaní ísť s cenou dole. Preto nepredpokladáme, že by došlo k výraznejšiemu prepadu cien na realitnom trhu. Očakávame, že ceny nehnuteľností by sa mohli skôr stabilizovať a spomaliť svoj rast.

Missing Masterpieces: Digitálna kolekcia stratených pokladov

Každý rok sa strácajú cenné umelecké diela, len počas tohtoročnej karantény zmizlo prinajmenšom šesť nesmierne cenných obrazov vrátane Van Goghovej Jarnej záhrady. Ten niekto ukradol priamo v deň, kedy svet oslavoval 167. narodeniny jej autora. Pomôže ich nájsť virtuálna realita?   

Umelecké diela nevyčísliteľnej hodnoty svetových autorov, medzi ktorými nechýba Van Gogh, Cézanne či Monet predstavuje výstava Stratené majstrovské diela (Missing Masterpieces) Pri pátraní po týchto dielach úrady uvítajú všetky relevantné tipy, teórie a postrehy milovníkov umenia aj amatérskych detektívov z celého sveta. Tie je možné zdieľať na sociálnych sieťach s hashtagom #MISSINGMASTERPIECES. Umelecké diela budú dostupné aj v digitálnej forme na obrazovkách televízorov The Frame prostredníctvom internetového obchodu Art Store alebo na špeciálnej internetovej stránke.

Výstava Stratené umelecké diela bude on-line k dispozícii tri mesiace, od 12. novembra 2020 do 10. februára 2021 celkom v 29 európskych krajinách: Albánsko, Belgicko, Bosna, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Kosovo, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Čierna Hora, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Veľká Británia. Tvoria ju tieto umelecké diela: 

1. Jarná záhrada v Nuenen (1884), Vincent van Gogh

2. Portrét Dr. Gacheta (1884), Vincent van Gogh

3. Maliar na ceste do práce, Vincent van Gogh

4. Biela kačica, Jean Baptiste Oudry

5. Pohľad na Auvers-sur-Oise, Paul Cézanne

6. Posledný súd (1808), William Blake

7. Leto (cca 1644), David Teniers mladší

8. a 9. Most Charing Cross a Most Waterloo (1899-1904), Claude Monet

10. Krajina (1917), József Lampérth Nemes

11. Mytologická scéna s mladým Bacchusom, Jacob Jordaens

12. Chloe & Emma, Barbora Kysilková 

EU: Dohoda s Čínou

Europoslanci schválili dohodu medzi Európskou úniou (EÚ) a Čínou o ochrane dvoch stovák európskych a čínskych potravinárskych výrobkov pred falšovaním. V roku 2019 bola Čína treťou najväčšou exportnou destináciou produktov s chráneným zemepisným označením EÚ - vrátane vín, liehovín a agropotravinárskych výrobkov. Až 80 % sfalšovaných výrobkov, ktoré boli v EÚ zabavené v rokoch 2018 a 2019, však pochádzalo práve z Číny. Straty spôsobené dodávateľom v EÚ falšovaním ich produktov sa v danom období pohybovali podľa odhadov na úrovni 60 miliónov eur. 

Dohoda medzi EÚ a Čínou má zaistiť právnu ochranu pred napodobňovaním či zneužitím názvu stovke európskych produktov so zemepisným označením EÚ, ako je napríklad Feta, Münchener Bier, Polska Wódka, Prosciutto di Parma, Tokajské víno či Českobudějovické pivo. Rovnaký typ ochrany získa na území EÚ sto čínskych produktov. Bilaterálna dohoda bola podpísaná v septembri 2020 a do platnosti by mohla vstúpiť začiatkom budúceho roka. Poslanci zároveň podporili plány na rozšírenie dohody na ďalších 175 európskych a čínskych produktov do štyroch rokov.

Parlament prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia privítal uzatvorenie dohody ako krok k posilneniu dôvery medzi EÚ a Čínou. Budovanie vzájomnej dôvery je podľa poslancov dôležité najmä v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o bilaterálnej investičnej dohode. Zároveň ale vyjadril obavy týkajúce sa trh narúšajúcich postupov čínskych štátnych podnikov ako aj nútených transferov technológií a iných nekalých obchodných praktík. Poslanci tiež vyjadrili hlboké znepokojenie v súvislosti so správami o údajnom vykorisťovaní a zadržiavaní Ujgurov v čínskych továrňach.

Po súhlase Európskeho parlamentu musí dohodu schváliť Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti by následne mohla vstúpiť začiatkom roka 2021.

Upozorňujeme: Podvody s PlayStation

Spolu s oznámením uvedenia novej generácii populárnej hernej konzoly bolo zaznamenané aj zintenzívnenie aktivít spojených s phishingom a podvodmi, ktorými chcú útočníci spustenie novej generácie PlayStation využiť vo svoj prospech. Len v októbri objavila spoločnosť Kaspersky po celom svete približne 130 podozrivých zdrojov, ktoré mali vo svojom názve uvedený výraz „PlayStation“, čo je polovičný počet takýchto webov zaznamenaných medzi januárom a minulým mesiacom t. r. 

Podvodné stránky návštevníkom ponúkajú najmä možnosť predobjednávky PlayStation 5, no vyžadujú buď realizáciu platby alebo poskytnutie osobných údajov. Niektoré webové stránky dokonca ponúkli zakúpenie konzoly za nižšiu cenu než sú oficiálne maloobchodné ponuky. A našli sa aj také zdroje, ktoré uvádzali, že na predchádzajúcu verziu konzoly – PlayStation 4 ponúkajú výpredajové ceny. Dôvod zľavy vysvetlili uvedením novej PlayStation 5 na trh. 

„Používateľom pripomíname, že ak nejaká ponuka na internete vyzerá príliš dobre na to, aby to bola pravda, tak potom ide pravdepodobne o podvod. Správy o predaji a predobjednávkach by sa mali overovať zo spoľahlivých zdrojov. Odporúčame preto neklikať na odkazy z podozrivých emailov alebo správ v messengeroch či na sociálnych sieťach. Odporúčame tiež nainštalovať bezpečnostné riešenie s aktuálnymi databázami zdrojov phishingu a spamu“, upozorňuje bezpečnostná expertka Tatiana Sidorinová.