5G: Rast o 1,5 trilióna dolárov

Podľa štúdie STL Partners a Huawei by technológie s podporou 5G mohli do roku 2030 v ôsmich kľúčových odvetviach vygenerovať dodatočných 1,5 trilióna dolárov. Rast a zvýšenie efektivity by najviac pocítil výrobný, energetický a ťažobný sektor, ale značný dopad by zaznamenali aj odvetvia ako zdravotníctvo, doprava či logistika.

Analytici STL Partners sa zamerali nielen na prípady použitia technológií s podporou 5G, ale sledovali aj vplyv technologických systémov, ktorých využitie prinesie výhody naprieč viacerými odvetviami naraz. Vhodným príkladom je dopravná infraštruktúra. Podľa záverov  by 5G technológie mohli zvýšiť hodnotu HDP v oblasti dopravy a logistiky do roku 2030 až o 6 percent, čo je takmer dvojnásobok odhadu, ku ktorému analytici dospeli v roku 2019. Energetický sektor by potom mal vďaka 5G rásť o takmer 5 percent, výrobný sektor a sektor médií a zábavy o 4 percentá. Medzi konkrétne prípady použitia zahrnulo STL Partners trasovanie a optimalizáciu v reálnom čase, technológie na automatické doručovanie a dopravnú infraštruktúru na základe integrovaných senzorov a kamier. Od týchto riešení si výskumníci sľubujú menšie dopravné zápchy, efektívnejšie dodávateľské reťazce, nižšiu spotrebu paliva a menej nehôd na cestách.

SLT Partners pripúšťa, že 5G technológie sú ešte stále vo svojej počiatočnej fáze a v súčasnosti zdanlivo neponúkajú oveľa viac než existujúce 4G technológie. Analytici však predpokladajú, že do roku 2025 bude sieť novej generácie dostatočne vyspelá, čo umožní masívny rozvoj M2M (machine to machine) komunikácie a internetu vecí. Ich komercializácia tak pravdepodobne začne až okolo roku 2023, pričom na viacerých trhoch nedôjde k plnému nasadeniu ani do roku 2030.

Aktuálne: Opatreniach pri vstupe na Slovensko

Od 9. novembra 2020 platí nová vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 22/2020, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky.

Najdôležitejšie zmeny:

• Po príchode z tzv. červených krajín do domácej izolácie už nie je potrebné hlásiť sa regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ale iba svojmu ošetrujúcemu lekárovi - v tomto prípade platí povinná registrácia na http://korona.gov.sk/ehranica, regionálne úrady teda tieto informácie dostanú automaticky.
• Osoby prichádzajúce na územie SR pozemnou hranicou s Ukrajinou musia podstúpiť antigénové testovanie na hranici.
• Ruší sa limit 30-kilometrovej vzdialenosti od otvoreného hraničného priechodu pre pendlerov, ktorí žijú na Slovensku a pracujú v susedných štátoch. Po novom medzi výnimky patria všetky osoby, ktoré majú na území susedného štátu pracovný pomer alebo miesto výkonu práce, musia však túto skutočnosť preukázať.
• Limit 30 kilometrov ostáva v platnosti pre osoby žijúce v susedných štátoch a pracujúce na území Slovenska, rovnako ako aj pre občanov Slovenska žijúcich v susedných štátoch (bez ohľadu na miesto výkonu práce).
• Žiaci a študenti žijúci v ČR a študujúci na Slovensku, resp. žijúci na Slovensku a študujúci v ČR sa musia pri prechode hraníc preukázať potvrdením vydaným školou, že vyučovanie prebieha prezenčnou formou.
• Spresňuje sa definícia výnimky pre ľudí pracujúcich v kultúre, výskume či vede pre prechod hranicou s Českou republikou.

Dunaj: Stratené srdce Európy zmietané koronavírusom

Fascinuje vás majestátnosť a história druhej najdlhšej európskej rieky, ktorá sa dotýka až 10 krajín? Dunaj ako dejisko dôležitých európskych udalostí spája Čierne more s Čiernym lesom v Nemecku. Svoju nesmiernu geografickú a kultúrnu rozmanitosť, históriu a aktuálny boj s koronavírusom vám poodhalí seriál Dunaj – proti prúdu.

Od Čierneho mora až po Čierny les Dunaj je pomyselným centrom Európy a nielen geograficky sa dotýka až 10 rôznych krajín. Vzniká v meste Donaueschingen spojením riek Breg a Brigach, ktoré pramenia v nemeckom Čiernom lese Schwarzwald. Seriál Dunaj – proti prúdu však nie je len o geografických údajoch a faktoch, ale hlavne o ľuďoch. O ich rozmanitých príbehoch a pestrej kultúre. V ôsmich častiach dokumentárneho seriálu sa na Dunaj a jeho obyvateľov pozrieme z viacerých uhlov, ale jedným z najaktuálnejších bude práve pohľad na krajinu zasiahnutú koronavírusom. Prvé dve epizódy seriálu, ktoré mapujú úsek Dunajskej delty a územie Dobrudža v Moldavsku, sa nakrúcali počas januára a februára 2020, kedy bol vírus ešte vo svojich začiatkoch. Zvyšných 6 častí mapujúcich tok Dunaja od Bulharska po Nemecko je poznačených už prvou vlnou pandémie. Aj keď sa život pomaly vracia k normálu, nový normál už nikdy nebude taký, ako predtým. Jednotlivé časti seriálu rozoberajú vždy jeden úsek povodia Dunaja a tému, ktorá je v danej oblasti najzaujímavejšia. Od dalmatínskych pelikánov, cez pobrežnú veternú farmu a historické udalosti, ktoré sa na Dunaji kedysi odohrali až po koncentračný tábor v meste Mauthausen. Šiesta časť seriálu sa venuje územiu Slovenska so spomienkami na protest verejnosti proti násiliu a výstavbe vodného diela Gabčíkovo. Zaujímavostí, o ktorých ste doteraz nevedeli je naozaj neúrekom.

Britský dokumentarista a novinár Nick Thorpe, ktorý je korešpondentom BBC News pre strednú Európu, bol prvým západným korešpondentom v Budapešti. Režíroval 9 dokumentárnych filmov a je autorom troch kníh, vrátane knihy Dunaj – proti prúdu, ktorá bola predlohou seriálu s rovnomenným názvom a je preložená už do šiestich jazykov. Práve rieka Dunaj Nicka fascinovala natoľko, že sa ponoril do mapovania nielen celého povodia a historických udalostí, ktoré sa na rieke udiali, ale aj do všetkých podôb Dunaja, či už z kultúrneho, geomorfologického alebo etnografického hľadiska. Riekou putuje proti prúdu, teda od Čierneho mora až po Čierny les a zachytáva zmeny klímy, choroby a problémy, ktoré sužovali obyvateľov, ale aj ich nesmiernu pracovitosť a pohostinnosť, ktorú okúsil na vlastnej koži. Ako sám tvrdí: „Vydal som sa na cestu proti prúdu rieky, hľadať stratené srdce Európy.“ Ak vás láka putovanie po toku Dunaja, nenechajte si ujsť seriál Dunaj – proti prúdu už v nedeľu 8. novembra o 15:00 hod. na stanici Spektrum.

Novinka: Vaskularizovaný model rekonštruovanej pokožky

Na tohtoročnom 31. medzinárodnom vedeckom kongrese organizovanom Svetovou federáciou spoločností chemikov v kozmetológii (IFSCC) bol predstavený prvý vaskularizovaný model rekonštruovanej ľudskej pokožky, za ktorý získalo oddelenie výskumu a inovácií spoločnosti L'Oréal ocenenie v oblasti aplikovaného výskumu.

Na 31. ročníku medzinárodného kongresu International Federation of Societies of Cosmetic Chemists (IFSCC) 2020 predstavilo oddelenie výskumu a inovácií spoločnosti L'Oréal svoje najnovšie pokroky v oblasti výskumu kože a vlasov. Medzi 441 projekty vybranými japonskou porotou preukázali výskumní pracovníci spoločnosti L'Oréal, ktorí pochádzajú z 8 krajín (Francúzsko, Japonska, Brazília, Spojené štáty, Singapúr, India, Južná Afrika a Čína) excelentnosť svojej práce a široký záber odborných poznatkov. Cenu IFSCC v oblasti aplikovaného výskumu v tomto roku získala  Sacha Salameh za svoju prezentáciu nového vaskularizovaného modelu rekonštruovanej ľudskej pokožky. 

Po 40 rokoch výskumu v oblasti inžinierstva kožného tkaniva tak dosiahlo oddelenie výskumu a inovácií spoločnosti L'Oréal nový míľnik pri vývoji modelu pokožky, ktorý sa viac podobá skutočné ľudskej pokožke a potvrdilo svoju rolu v oblasti vývoja alternatívnych metód. Nový nástroj výskumu umožní vedcom lepšie porozumieť pokožke, najmä tomu, ako prostredníctvom krvného obehu interaguje s vnútorným prostredím tela. Interdisciplinárny projekt vznikol najmä vďaka spolupráci odborníkov z Francúzska a Japonska so špecializáciou v rôznych odboroch, ako mikrofluidika a inžinierstva kožného tkaniva.

EU: Rodová rovnosť

V rámci prvého Európskeho týždňa rodovej rovnosti vydal Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE)  Index rodovej rovnosti 2020. Monitoruje pokrok v dosahovaní rovnosti pohlaví v Európskej únii (EÚ) aj v každom členskom štáte. V roku 2020 dosahuje EÚ 67,9 bodu zo 100, čo ukazuje, že pokrok je pomalý a dosiahnutie úplnej rodovej rovnosti pri súčasnom tempe bude trvať 60 rokov!

Evelyn Regner(S&D, AT), predsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, reagovala: „Vďaka práci EIGE vieme, kde sme a čo je ešte potrebné urobiť na dosiahnutie rodovej rovnosti. Je celkom zrejmé, že program COVID-19 prehĺbi nerovnosti a ohrozí úspechy z posledných desaťročí. Pri tomto slimačom tempe bude trvať minimálne ďalších 60 rokov, kým sa vo všetkých poliach dostanete k 100 bodom. Celé naše úsilie o zotavenie musí byť začlenené do rodového hľadiska, aby sa potom hrdinovia pandémie nedostali do dlhotrvajúcej krízy. Bremeno neplatenej opatrovateľskej práce, segregácia pracovných sektorov, alarmujúci počet násilných činov páchaných na ženách a nedostatok žien vo vedúcich pozíciách sa samy nevyriešia. Potrebujeme kroky všetkých krajín EÚ a potrebujeme záväzné opatrenia. Kvóty pre rady spoločností mali najväčší vplyv na pokrok v oblasti rodovej rovnosti. Cesta vpred je budovanie mostov cez rozdiely v starostlivosti, odmeňovaní a dôchodkoch.“

Dimitrios Papadimoulis(GUE / NGL, EL), podpredsedníčka parlamentu zodpovedná za rodovú rovnosť a rozmanitosť, dodala: „Jeden aspekt je obzvlášť markantný: mať ženy s právomocou je rozhodujúce na podporu rovnosti v iných oblastiach. V Európskom parlamente to berieme veľmi vážne a boli sme schopní urobiť významné kroky k odstráneniu existujúcich rodových rozdielov. Asi 40 % členov sú v súčasnosti ženy a medzi podpredsedami máme vyvážené zastúpenie mužov a žien. Predsedníctvo Európskeho parlamentu tiež jednomyseľne schválilo ambiciózne nové ciele pre europarlament: 50 % vedúcich oddelení, 50 % riaditeľov a 40 % generálnych riaditeľov by malo byť do konca legislatívneho obdobia v roku 2024 ženami. Akčný plán pre rovnosť pohlaví pripravuje prijatie ďalších opatrení na dosiahnutie rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach Európskeho parlamentu."