EU: Uznávanie odborných kvalifikácií

Európska komisia rozhodla o postúpení prípadu Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože nedodržiava predpisy Európskej únie (EÚ) o uznávaní odborných kvalifikácií (smernica 2005/36/ES zmenená smernicou 2013/55/EÚ, ako aj články 45 a 49 ZFEÚ). Tieto predpisy EÚ zjednodušujú uznávanie odborných kvalifikácií v krajinách EÚ, čo odborníkom uľahčuje poskytovanie služieb v celej Európe a zároveň zaručuje spoľahlivejšiu ochranu spotrebiteľov a občanov.

Napriek odôvodnenému stanovisku zaslanému v novembri 2019 Slovensko nenapravilo niekoľko problémov týkajúcich sa nedodržiavania predpisov. Konkrétne sa zistili problémy s nedodržiavaním predpisov, pokiaľ ide o usadenie (napr. kompenzačné opatrenia za podstatné rozdiely v odbornej príprave), dočasné poskytovanie služieb (napr. ťažkosti pri poskytovaní služieb v prípade odborníkov z členských štátov, ktoré neregulujú povolanie, predchádzajúca kontrola kvalifikácií nad rámec obmedzení povolených v smernici), koordináciu minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu a rozsahu činností (v prípade architektov, veterinárov, lekárov, zdravotných sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek a lekárnikov).

V rámci predpisov o uznávaní odborných kvalifikácií (smernica 2005/36/ES zmenená smernicou 2013/55/EÚ) zaviedla EÚ moderný systém uznávania odborných kvalifikácií a praxe v celej únii. Presadzuje sa v ňom uznávanie odborných kvalifikácií v krajinách EÚ, čo odborníkom uľahčuje poskytovanie služieb v celej Európe a zároveň zaručuje spoľahlivejšiu ochranu spotrebiteľov a občanov. Smernica sa vo všeobecnosti vzťahuje na regulované povolania, ako sú inžinieri, účtovníci, zdravotné sestry, lekári, lekárnici či architekti. V smernici sa stanovujú predpisy o dočasnej mobilite, usadení v inej krajine EÚ, rôznych systémoch uznávania kvalifikácií, jazykových znalostí a profesijných akademických titulov. Predpisy dopĺňa európsky profesijný preukaz, t. j. elektronické osvedčenie, ktoré je od januára 2016 dostupné pre päť povolaní (zdravotné sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivosť, fyzioterapeutov, lekárnikov, realitných maklérov a horských vodcov). Členský štát, ktorý prijme odborníkov z iných krajín EÚ, zodpovedá za overenie ich kvalifikácie alebo spôsobilosti na výkon praxe, a pri odôvodnenej pochybnosti sa má obrátiť na členský štát, ktorý diplom vydal. Na uľahčenie a urýchlenie tejto výmeny informácií medzi členskými štátmi Komisia zriadila elektronický informačný systém o vnútornom trhu (IMI).

Aktuálne: Pokles pracovných ponúk

Na základe údajov pracovného portálu ISTP počet nových pracovných ponúk na Slovensku klesá. Najväčšia šanca zamestnať sa zostáva v Bratislavskom kraji.

Počet inzerovaných voľných pracovných miest v poslednom októbrovom týždni t. r. klesol v medziročnom porovnaní o 30,66 %. Pokles zaznamenal každý kraj na Slovensku, s výnimkou Trnavského, Prešovského a Košického. Najvýraznejší pokles bol evidovaný v Nitrianskom (- 64,59 %) a Žilinskom kraji (- 56,08 %). Počet novovytvorených voľných pracovných miest rovnako poklesol za toto obdobie v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 36,39 %, pričom bol zaznamenaný v každom kraji na Slovensku. Najvýraznejší pokles eviduje Bratislavský kraj (- 48,82 %).

Za október t. r. vzniklo najviac nových voľných pracovných miest v Bratislavskom (3.278), Nitrianskom (2.118) a Prešovskom kraji (1.814). Z okresov sú na tom najlepšie Bratislava (2.605), Nitra (1.269) a Trnava (711). Najviac nových ponúk pribudlo v pracovnej oblasti strojárstvo, vrátane výroby motorových vozidiel (3.104). V medziročnom týždennom porovnaní zaznamenala najväčší nárast nových ponúk pracovná oblasť ozbrojené sily a zbory, hasiči, SBS a podobní pracovníci (2.200 %). Najväčší pokles dosiahla pracovná oblasť technické a manuálne prierezové zamestnania (- 77,5 %). 

Z pohľadu zamestnaní majú uchádzači najväčšiu šancu sa zamestnať ako montážni pracovníci (operátori) v strojárskej výrobe (1.877 nových ponúk za posledný mesiac), toto zamestnanie je na tom najlepšie aj z hľadiska medziročného týždenného porovnania (nárast o 169,35 %). Najväčší pokles je evidovaný v zamestnaní pomocní pracovníci na stavbách budov (pokles o 269 voľných pracovných miest).

Koronakríza: Negatívny vplyv na polovicu firiem

Spoločnosti v Európe vrátane Slovenska čelia poklesu podnikateľských príjmov v dôsledku pandémie koronavírusu. Kríza však nezasiahla všetky spoločnosti rovnako, negatívne ovplyvnených bolo iba 54 %. Ukázal to prieskum spoločnosti Euler Hermes, ktorý sa koncom leta uskutočnil medzi európskymi zákazníkmi s cieľom získať kľúčové informácie o vývoji ich obratu.

Až 20 % respondentov uviedlo, že ich podnikanie nebolo vôbec ovplyvnené a 19 % dokonca dosiahlo nárast predaja. Takéto odpovede boli zaznamenané predovšetkým v škandinávskych krajinách. Celkovo prieskum zahŕňal 14 krajín a viac ako 1.000 respondentov. Zasiahnuté podnikateľské subjekty okrem poklesu príjmov najčastejšie uvádzali oneskorenie platieb od zákazníkov (32 %) a prerušenie dodávateľského reťazca (27 %). Pritom 16 % uviedlo, že cíti tlak na likviditu svojho podniku. Výnimkou je Rusko, kde respondenti označili meškajúce platby za najväčšiu výzvu tohto krízového obdobia. Na Slovensku 57 % spoločností zúčastnených na štúdii uviedlo, že čelilo poklesu dopytu. Rovných 50 % slovenských firiem tiež evidovalo meškajúce platby od zákazníkov. Iba 19 % klientov Euler Hermes zaznamenalo nárast dopytu, a to hlavne z odvetvia IT/Telekom a odvetvia vybavenia pre domácnosti. Na druhej strane dodávatelia automobilových komponentov, sektory textilu a kovovýroby odpovedali, že dopyt po ich tovaroch klesol najvýraznejšie. Celkovo 54 % respondentov pocítilo pokles objednávok a 32 % opýtaných eviduje meškajúce úhrady faktúr. Najvýznamnejšie sa to prejavilo v odvetví textilu, medzi dodávateľmi automobilových komponentov a vo farmaceutickom priemysle.

V snahe stlmiť negatívne dôsledky pandémie tretina účastníkov štúdie Euler Hermes uviedla, že prijali určitú formu vládnych stimulov na podporu podnikania počas koronakrízy. Najviac to bolo medzi poľskými a britskými respondentmi (50 %), nasledovali holandskí respondenti (40 %). Ďalšími nástrojmi na zmiernenie dopadov krízy boli identifikácia nových trhov, zákazníkov či oblastí podnikania (26 %) a zmenšovanie alebo reštrukturalizácia podnikania (24 %). Firmy na Slovensku využívali najmä vládne stimuly a opatrenia (40 %), prehodnocovali platobné podmienky pre klientov (33 %), hľadali nové trhy/zákazníkov/oblasti podnikania alebo nové spôsoby poskytovania produktov a služieb (33 %). Prekvapujúco vysoké percento spoločností neprijalo žiadne výrazné opatrenia na zvládnutie neistoty (24 %). Viac ako 30 % respondentov uviedlo, že musí prehodnocovať platobné podmienky voči svojim dodávateľom či zákazníkom. Platí to predovšetkým pre klientov zo sektorov textilu a strojárstva. Respondenti z farmaceutických a chemických spoločností takéto kroky nepodnikajú.

Pokiaľ ide o prognózu obratu v roku 2020 v porovnaní s minulým, vyše 40 % európskych zákazníkov očakáva pokles a 33 % firiem predpokladá rovnaký obrat ako minulý rok. Slovenské spoločnosti sú opatrnejšie, až 50 % z nich ráta s poklesom obratu a ďalších 40 % očakáva, že ich tržby dosiahnu rovnakú úroveň ako predchádzajúci rok. Najdramatickejší pokles obratu v aktuálnom roku by mali v Európe zaznamenať dodávatelia automobilových komponentov, kovovýroba a textilný priemysel. Najoptimistickejšie sa javia IT/telekom a tiež vybavenie pre domácnosti, kde väčšina zákazníkov deklarovala vyšší obrat alebo aspoň bez poklesu za rok 2020. Väčšina podnikateľov odhadovala medziročný pokles obratu v 2020 na úrovni -6 až -10 % (30 %) alebo -11 až -20 % (28 %). Na Slovensku vnímajú opýtaní situáciu negatívnejšie; väčšina z nich očakáva pokles -11 až -20 % (60 %), nasleduje úroveň -6 až -10% (20 %). Opýtané spoločnosti sú vo svojich finančných prognózach na rok 2021 optimistickejšie. Viac ako 48 % zákazníkov zúčastnených na štúdii Euler Hemes sa domnieva, že obrat bude v roku 2021 vyšší ako v 2019. Respondenti očakávajú nárast o +6 až + 10 % (39 %), resp. o +11 až + 20 % (28 %). Ďalších 41 % opýtaných predpokladá obrat na úrovni roku 2019. Očakávania slovenských firiem sú tiež optimistickejšie: 43 % našich firiem ráta v 2021 s rastom obratu a 54 % predpokladá obrat na úrovni spred krízy. Spomedzi ostatných respondentov sú najoptimistickejšie firmy v Škandinávii, Rusku a Veľkej Británii, ktoré sa domnievajú, že v roku 2021 u nich dôjde k výraznému nárastu obratu. Naopak, najnižšie očakávania majú Belgicko a Holandsko. Pokiaľ ide o odvetvia, s najväčším nárastom obratu rátajú respondenti vo farmaceutickom a papierenskom priemysle, v oblasti dodávok automobilových komponentov a energetiky.

SR: V októbri 2020 zbankrotovalo 810 obyvateľov

V októbri 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 810 osobných bankrotov. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) v medziročnom porovnaní s 315 vyhlásenými osobnými bankrotmi je to o 157,14 percenta viac. A v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v septembri zbankrotovalo 529 dlžníkov, ich počet v októbri vzrástol o 53,12 percenta. 

„Veľký medziročný októbrový nárast počtu osobných bankrotov nie je dôsledkom nezáujmu občanov o oddlženie v minulom roku. Malý počet rozhodnutí súdov o povolení oddlženia v októbri 2019 bol spôsobený podľa informácií Centra právnej pomoci, ktoré agendu osobných bankrotov zastrešuje, vyčerpaním finančných zdrojov. Centrum právnej pomoci bolo nútené až do vyčlenenia ďalších prostriedkov z rozpočtu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pozastaviť distribúciu podaní na súdy“, uviedla Ing. Jana Marková. V októbri 2020 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Bratislavskom kraji - 154, najmenej v Trnavskom kraji - 55. Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v októbri 2020 ich pripadalo na mužov 498 (61,48 percenta) a na ženy 312 (38,52 percenta). Najväčšiu skupinu zbankrotovaných dlžníkov tvorili muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s podielom 32,22 percenta, nasledovali tridsiatnici s podielom 25,43 percenta.

Z celkového počtu osobných bankrotov, ktoré súdy vyhlásili v októbri 2020, bolo 806 konkurzov (99,51 percenta) a 4 dlžníci (0,49 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov ich bolo 64 (7,90 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov. Zároveň v októbri 2020 súdy zrušili 1.054 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 954 (90,51 percenta) bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro a rovných 100 (9,49 percenta) po splnení konečného rozvrhu výťažku, keď veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok.

Z dlhodobých štatistík CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra 2020 možnosť oddlženia využilo už viac ako 47.000 obyvateľov Slovenskej republiky, v tomto roku už viac ako 9.000. 

EU: Lesné požiare

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie predstavilo 20. vydanie výročnej správy o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2019. Počas neho zhorelo viac ako 400.000 hektárov (ha) pôdy a prírodné požiare postihli rekordne vysoký počet chránených prírodných oblastí. V novodobých dejinách tak išlo celosvetovo najhoršie lesné požiare. 

Podľa zistení správy zmena klímy naďalej ovplyvňuje dĺžku a intenzitu nebezpečenstva požiarov v Európe. Už v marci, čiže ešte pred začiatkom „sezóny požiarov“ vo väčšine krajín, bola celková spálená oblasť Európskej únie (EÚ) väčšia ako ročný priemer za posledných 12 rokov. Vďaka lepšej pripravenosti a účinnejšej reakcii však bola sezóna 2019 jednou z najlepších v histórii, pokiaľ ide o predchádzanie nehodám a stratám na životoch.

Hlavné zistenia

• Podľa národných správ najvyšší počet požiarov v EÚ zaznamenalo v roku 2019 Španielsko, Portugalsko a Poľsko.
• Krajinou s najväčším poškodením chránených oblastí v roku 2019 bolo podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch (EFFIS) Rumunsko (73.444 ha spálenej oblasti).
• Prírodné požiare výrazne postihli európske chránené oblasti „Natura 2000“. Keďže v roku 2019 zhorelo 159.585 ha, takmer polovica celkovej spálenej oblasti v EÚ sa vyskytla v týchto kľúčových zónach biodiverzity.
• Pokiaľ však ide o predchádzanie nehodám a stratám na životoch, bola sezóna 2019 jednou z najlepších v histórii. V krajinách uvedených v správe za rok 2019 došlo len k trom úmrtiam v dôsledku lesných požiarov.

Rýchle mapovanie služby riadenia mimoriadnych situácii programu Copernicus bolo v roku 2019 aktivované 35-krát s cieľom pomôcť v boji proti lesným požiarom, čo je doteraz najviac v priebehu jedného roka. Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany bol kvôli lesným požiarom aktivovaný päťkrát a v roku 2019 ho doplnilo rescEU, čím sa vytvorila nová európska rezerva, ktorej súčasťou sú protipožiarne lietadlá a helikoptéry.

V stratégii v oblasti biodiverzity, ktorá bola predložená v máji ako súčasť Európskej zelenej dohody, sa navrhujú opatrenia na zlepšenie zdravia európskych lesov a posilnenie našej odolnosti voči lesným požiarom. Zároveň zahŕňa cieľ vysadiť do roku 2030 aspoň 3 miliardy stromov.