EU: Centrálny elektronický priečinok

Európska komisia navrhla novú iniciatívu, ktorá orgánom zapojeným do colného konania uľahčí výmenu elektronických informácií. Informácie vyžadované pri dovoze alebo vývoze tovaru tak bude treba predložiť len raz. Takzvaný centrálny elektronický priečinok EÚ pre colníctvo má skvalitniť spoluprácu a koordináciu medzi jednotlivými orgánmi, aby sa zjednodušilo automatické overovanie necolných formalít, pokiaľ ide o vstup tovaru alebo výstup tovaru z Európskej únie (EÚ).

Colná únia každoročne uľahčí obchod s tovarom v hodnote presahujúcej 3,5 bilióna EUR. Efektívne colné konanie a kontroly sú nevyhnutnou podmienkou pre nerušený priebeh obchodu, ale aj pre ochranu občanov, podnikov a životného prostredia EÚ. Kríza spôsobená koronavírusom ukázala, aké dôležité je mať pružné, ale spoľahlivé colné postupy, ktoré v budúcnosti nadobudnú ešte väčší význam, keďže objem obchodu neustále narastá a objavujú sa nové výzvy súvisiace s digitalizáciou a elektronickým obchodom, napríklad nové formy podvodov. Súčasné formality vyžadované na vonkajších hraniciach EÚ si často vyžadujú účasť mnohých orgánov zodpovedných za rôzne oblasti politiky, napríklad za ochranu zdravia a bezpečnosti, životné prostredie, poľnohospodárstvo, rybárstvo, kultúrne dedičstvo a dohľad nad trhom, alebo za kontroly, či výrobok spĺňa všetky predpisy. Podniky tak musia predkladať informácie viacerým rôznym orgánom, pričom každý z nich má svoj vlastný portál a postupy. Pre obchodníkov je to ťažkopádne a časovo náročné a orgány majú menej možností zakročiť koordinovane v boji proti rizikám.

Ide o prvý krok na vytvorenie digitálneho rámca, ktorý prostredníctvom centrálneho elektronického priečinka skvalitní spoluprácu všetkých pohraničných orgánov. Centrálny elektronický priečinok umožní, aby podniky a obchodníci mohli poskytnúť údaje na jednom portáli v konkrétnom členskom štáte, čím sa zníži duplicita, potrebný čas aj náklady. Colné orgány a ostatné orgány potom budú môcť pracovať s týmito údajmi spoločne, takže colné konanie bude prebiehať plne koordinovane a na úrovni EÚ získame jasnejší prehľad o tom, aké tovary vstupujú do EÚ alebo ju opúšťajú. Ambiciózny projekt si vyžiada značné investície na úrovni EÚ ako aj na úrovni členských štátov, aby sa mohol v plnej miere realizovať zhruba v nasledujúcom desaťročí. Komisia bude podporovať členské štáty pri tejto príprave vždy, keď to bude možné, a to aj prostredníctvom financovania z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Upozorňujeme: Nebezpečné telefonáty

Na Slovensku neprestávajú podvodné telefonáty, cez ktoré sa snažia podvodníci pod zámienkou technickej podpory získať od volanej osoby prístup do internetbankingu. Polícia SR upozorňuje na podozrivé volania na sociálnej sieti.

 

Podvodník sa predstaví ako pracovník technickej podpory spoločnosti Microsoft. Volanú osobu navádza na stiahnutie softvérového programu, ktorý mu poskytne vzdialený prístup do zariadenia volanej osoby. Páchatelia takto môžu získať prístup k súborom a prístupovým údajom do používateľských účtov. Ak nezistia takéto údaje, požadujú zaplatiť za služby technickej podpory alebo  za nainštalovaný antivírusový program prostredníctvom internetbankingu. V tom momente páchateľ od volanej osoby buď prevedie finančné prostriedky, alebo získa prihlasovacie údaje do internetbankingu.

Polícia SR ďalej upozorňuje, že ak volaná osoba nepostupuje podľa pokynov páchateľa, ten zneprístupní obsah zariadenia volanej osoby a následne žiada zaplatiť za jeho sprístupnenie. Telefonáty sú vedené v anglickom jazyku a sú najmä z predvolieb +421, +44 a +34.

COVID-19: Podmienky testovania

Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR na svojich webových stránkach v súvislosti s pripravovaným celoštátnym testovaním na ochorenie COVID-19 na Slovensku aktuálne informuje aj o súvisiacej ochrane osobných údajov.

Uznesenie vlády č. 678 z 22/10/2020 a tiež uznesenie č. 693 z 28/10/2020, ktorým obmedzila slobodu pohybu a pobytu a nariadila v niektorých vybraných prípadoch povinnosť preukazovať sa nešpecifikovanej skupine oprávnených osôb negatívnym výsledkom testu PCR či antigénového testu z plošného testovania, alebo certifikátom vydaným MZ SR z pohľadu ochrany osobných údajov nepovažuje ÚOOÚ SR za dostatočný právny základ na spracúvanie tohto údaja. Avšak vzhľadom na bod C.1 uznesenia vlády č. 693/2020 vníma odporúčanie vlády na spresnenie povinnosti preukazovania sa negatívnym výsledkom alebo certifikátom vyhláškou pozitívne. Považuje za nevyhnutné vydanie vyhlášky, a to s ohľadom na spresnenie povinnosti preukazovania sa negatívnym testom/ certifikátom uloženej uznesením vlády. Musí ustanovovať z pohľadu spracovateľských operácií s osobnými údajmi osoby, ktoré majú preukazovanie požadovať (s ohľadom na zásadu nevyhnutnosti), osoby, ktoré sú ho povinné voči nim plniť, dokedy a na aký účel bude toto preukazovanie vykonávané.

Ak obec alebo mesto plánuje informovať o situácii pred odberným miestom prostredníctvom obecnej kamery/ kamier, musí prijať primerané technické a prípadne aj organizačné opatrenia. Pred samotným živým prenosom, výhradne počas testovania napríklad rozostriť záber tak, že osoby nebudú už naďalej identifikovateľné, pričom bude zaistený účel živého vysielania, a to prehľad o tom, aký je dlhý rad pred odberným miestom a aký je približný čas čakania. Inou možnosťou, ako osoby informovať o dĺžke radu a čase čakania je napríklad v pravidelných intervaloch zverejňovať informáciu o počte ľudí a približnom čase čakania na webovom sídle obce, alebo tiež využiť na tento účel obecný rozhlas.

EU: Minimálna mzda

Európska komisia navrhuje smernicu Európskej únie (EÚ), ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v EÚ chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. 

Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž. Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Európskej komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy. 

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch. Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda.

Trend: Osobné údaje na predaj

V digitálnom svete sa údaje ako dátum narodenia, adresa, informácie o zdravotnom stave alebo nákupné správanie stali kľúčovým aktívom – dá sa až povedať, silnou menou. V prípade ich použitia tak ľudia očakávajú primeranú náhradu.

Podľa štúdie v 17 krajinách s názvom „Aká je hodnota údajov?“ skupiny EOS až 61 percent Európanov je za zdieľanie dát; v USA to bolo dokonca 62 percent a v Rusku až 70 percent. Spoločnosti však majú podľa opýtaných zákazníkom ponúknuť protihodnotu za použitie informácií. Ochota zdieľať osobné informácie so spoločnosťami závisí od dôvery v súvislosti so zaobchádzaním s osobnými údajmi, predovšetkým od dodržiavania právnych predpisov, upozornil Peter Hetteš: „Jasná väčšina spotrebiteľov je ochotná predať minimálne jednu osobnú informáciu dôveryhodnej spoločnosti.“ Viac ako polovica opýtaných v rámci štúdie si praje vecné plnenie a zľavy: 82 percent respondentov v Európe, 75 percent v USA a 90 percent v Rusku. Servisné služby pokladá za atraktívne iba jeden z piatich opýtaných. „Ľudia pritom jasne rozlišujú medzi rôznymi typmi informácií: Za obzvlášť citlivé sa považujú bankové údaje – iba osem percent ľudí v Európe, ktorí sa zúčastnili prieskumu, by tieto údaje zdieľalo za peňažnú odmenu“, doplnil na vysvetlenie Peter Hetteš. Spotrebitelia majú podľa neho najmenšie obavy z poskytovania nákupných rozhodnutí alebo odovzdávania informácií o preferenciách týkajúcich sa značiek a produktov. V Európe sa našlo 68 percent respondentov, ktorí by boli ochotní poskytnúť tieto informácie za peňažnú odmenu.

Možnosť rozanalyzovať údaje môže byť užitočná pre potreby manažmentu pohľadávok. Napríklad v prípadoch, ak zákazník nakupoval, no zaostáva s platbami. Aj tu platí, že čím sú dostupné údaje komplexnejšie, tým individuálnejšie sa dá vypracovať splátkový plán v prípade platobnej neschopnosti a tiež tým spoľahlivejšie sa tento plán dodržiava. Spoločnosť EOS vyhodnocuje procesy vymáhania pohľadávok; v mnohých krajinách, kde pôsobí, sú teraz splátkové plány vytvárané na základe inteligentnej analýzy údajov. „Je v záujme všetkých zúčastnených uzavrieť pohľadávku čo najrýchlejšie, aby sa tak ušetrili náklady na oboch stranách. A s tým nám pomáhajú údaje,“ uviedol Peter Hetteš. Čím lepšie možno dodržať platobnú dohodu, tým skôr veriteľ dostane peniaze a spotrebiteľ sa zbaví zadlženia. Prenos údajov môže byť preto v záujme neplatiča, ktorý mešká s úhradami.