Facebook: Pre dve pätiny Slovákov na internete prvý zdroj správ

Sociálne siete už dávno nie sú len miestom prepojenia a kontaktu so známymi, ale nepochybne posilňuje aj ich význam ako zdroj informácií: 41 % opýtaných získava nové informácie v prvom rade na Facebooku. Častejšie k tomuto zdroju inklinujú ženy, respondenti medzi 25 a 44 rokmi a podstatne viacej taktiež respondenti so základným vzdelaním alebo stredným vzdelaním bez maturity oproti ostatným vzdelanostným skupinám.

Obľúbený slovenský spravodajský server alebo aplikáciu navštívi v prípade potreby nových informácií podľa prieskumu agentúry Nielsen Admosphere Slovakia (on-line zber u 500 internetových používateľov zo Slovenského národného panela starších ako 15 rokov) presne tretina opýtaných. Pri tejto možnosti naopak vedú muži a vo veľkej miere taktiež vysokoškolsky vzdelaní, pri ktorých sú spravodajské servery zároveň najčastejším primárnym zdrojom noviniek. Ostatné miesta sú, ako sa zdá, medzi Slovákmi skôr marginálneho významu: treťou najčastejšou spomínanou odpoveďou bola emailová schránka – tú zvolí prvú 11 % ľudí, keď chcú zistiť novinky. Možnosti ako zahraničné spravodajské servery alebo dokonca iné sociálne siete ako Facebook (Twitter, LinkedIn a podobne) patria k viac-menej prehliadaným: za svoj primárny zdroj ich označujú len nižšie jednotky percent opýtaných. Celých 10 % však odpovedalo, že správy na internete nesledujú vôbec. Môžu ich teda čerpať buď z iných - „offline“ - zdrojov, alebo ich proste vôbec nevyhľadávajú. 

Platené spravodajstvo on-line, ktoré už dnes ponúka rad serverov, aktuálne využíva 11 % respondentov, ktorí sú zvyknutí sledovať správy na internete. Medzi vzdelanostnými skupinami tu opäť vedú vysokoškolsky vzdelaní a o niečo častejšie si platia za správy muži než ženy. Ďalších 9 % má skúsenosť s plateným spravodajským obsahom z minulosti (avšak v súčasnosti túto možnosť nevyužívajú) a 9 % síce za žiadny spravodajský servis aktuálne neplatí, ale chceli by to vyskúšať v budúcnosti. Necelé tri štvrtiny respondentov však nevyužívajú platený servis ani teraz a ani to neplánujú v budúcnosti. Najviac jasno majú v tomto rozhodnutí starší respondenti nad 45 rokov – s nižším vekom toto presvedčenie naopak klesá. Najčastejším dôvodom, prečo respondenti neplatia za správy, je ten, že podľa nich existuje dostatok zdrojov ponúkajúcich spravodajský servis zadarmo, a teda im to pripadá zbytočné (tak odpovedalo 60 % respondentov, ktorí spoplatnené spravodajstvo aktuálne nevyužíva). 35 % respondentov s myšlienkou platby za správy na internete jednoducho nesúhlasí a necelá štvrtina na to nemá peniaze. 

Čo však môže byť motivácia na platenie za spravodajstvo? Predovšetkým nezobrazovanie reklamy na stránke. Na tejto motivácií sa zhodlo 41 % respondentov. Z vekových skupín toto oceňujú hlavne najmladší respondenti. Ďalšími silnejšími motiváciami sú rozšírené informácie o témach (36 %) alebo exkluzívnosť obsahu plateného spravodajstva (34 %). Reklama je niečo, čo veľkou časťou internetových používateľov viac či menej v on-line prostredí obťažuje. Podľa výsledkov výskumu si priemerne štvrtina používateľov dokonca on-line reklamu blokuje pomocou nejakého nástroje či rozšírenia: 36 % na notebookoch, 28 % na smartfónoch, 27 % na stolnom počítači a 15 % na tablete. Všeobecne sú v blokovaní reklamy o niečo aktívnejší mladší respondenti do 34 rokov.Na záver bolo respondentom, ktorí aktívne blokujú reklamu na internete, predložených niekoľko výrokov k tejto téme, a oni sa rozhodovali, do akej miery sa s ktorým stotožňujú. Najviac (dokonca v 93 % prípadov) sa opýtaní hlásili k tomu, že reklamu blokujú, pretože im vadí agresívny formát reklamy na webových stránkach ako vyskakovacie okná, samovoľné spúšťanie videa a podobne. Ďalej 84 % opýtaných uviedlo, že reklamu blokujú kvôli urýchleniu prehliadania stránok a ich načítavania a 80 % priznalo, že by reklamu on-line neblokovali, kedy jej bolo všeobecne na webových stránkach menej.

EU: Právo na opravu

Výbor pre vnútorný trh Európskeho parlamentu navrhol sériu opatrení na posilnenie ochrany spotrebiteľa ako aj zvýšenie bezpečnosti a udržateľnosti výrobkov. V schválenom uznesení o udržateľnom jednotnom trhu poslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby spotrebiteľom priznala „právo na opravu“ tým, že urobí opravy príťažlivejšími, systematickejšími a nákladovo efektívnejšími. Hlasovanie v pléne za správu sa predpokladá v novembri t.r.

Žiadajú tiež, aby Európska komisia zvážila označovanie výrobkov a služieb podľa ich trvanlivosti (napr. merač spotreby a jasné informácie o odhadovanej životnosti výrobku). To by podporilo trhy s použitým tovarom a podporilo udržateľnejšie výrobné postupy. Na zníženie elektronického odpadu poslanci opäť trvajú na spoločnom systéme nabíjačiek. Pri riešení plánovaného zastarávania by sa malo zvážiť obmedzenie postupov, ktoré zámerne skracujú životnosť produktu. Podľa poslancov musia opravné aktualizácie určitých digitálnych zariadení pokračovať počas celej ich odhadovanej životnosti a nesmú znižovať ich výkonnosť. Napokon podľa Eurobarometra 77% občanov EÚ by radšej opravilo svoje prístroje, ako by ich malo vymeniť a 79% si myslí, že by sa od výrobcov malo vyžadovať, aby uľahčili opravu digitálnych prístrojov alebo výmenu ich jednotlivých častí.

Poslanci tiež presadzujú udržateľnejšie verejné obstarávanie, ako aj zodpovedný marketing a reklamu, ktorá podporuje udržateľné obchodné a spotrebiteľské rozhodnutia. To by malo obsahovať jasné pokyny pre výrobky, ktoré tvrdia, že sú šetrné k životnému prostrediu a mala by im pomôcť ďalšia certifikácia environmentálnej značky. Napríklad ak sa v reklamách uvádzajú ekologické tvrdenia, mali by sa na podporu tvrdenia riadiť spoločnými kritériami. Správa okrem toho navrhuje nové pravidlá nakladania s odpadom vrátane odstránenia právnych prekážok, ktoré bránia opravám, opätovnému predaju a opätovnému použitiu. Z toho bude mať prospech aj trh s druhotnými surovinami.

Zelená domácnostiam II: Nová platnosť poukážok

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) predlžuje platnosť tento rok vydávaných poukážok z projektu Zelená domácnostiam II z troch na päť mesiacov. Zmena sa týka aj poukážok, ktoré budú vydané v najbližších týždňoch. 

Od začiatku roka 2020 SIEA z projektu Zelená domácnostiam II preplatila 4.521 poukážok na inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v hodnote 9,4 milióna eur. Zmena platnosti sa podľa aktualizovaných osobitných podmienok projektu týka 1.609 poukážok, ku ktorým zatiaľ neboli doručené žiadosti o preplatenie aj 364 nových poukážok na fotovoltické panely, ktoré bude SIEA rozposielať domácnostiam v najbližších dňoch. Platnosť päť mesiacov budú mať aj všetky ďalšie poukážky, ktoré SIEA vydá tento rok. Lehota, dokedy majú zhotovitelia poukážky rezervovať v elektronickom systéme, zostáva naďalej 30 dní od vydania poukážky. 

„V projekte pokračujeme, stále prijímame žiadosti o preplatenie doručované poštou a poukážky ku kompletným žiadostiam priebežne preplácame. V prípade, že sú zariadenia už nainštalované, uvítame, ak zhotovitelia pošlú podklady k žiadosti o preplatenie čím skôr, aby sa uvoľnili prostriedky pre vydanie poukážok k ďalším žiadostiam, ktoré čakajú na vybavenie v zásobníkoch“, zdôraznil Peter Blaškovitš. Konzultačné centrá NP Zelená domácnostiam II sú pre verejnosť až do odvolania zatvorené. Naďalej však vybavujú požiadavky klientov telefonicky a elektronicky. 

Celkovo bolo z projektu Zelená domácnostiam II zatiaľ podporených vyše 9.100 zrealizovaných inštalácií zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Suma doteraz preplatených poukážok je viac ako 18,4 milióna eur. Na podporu inštalácií je vyčlenených celkom 37 miliónov eur. Národný projekt Zelená domácnostiam II má prispieť predovšetkým k plneniu tých ukazovateľov Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktoré sa týkajú zvýšenia inštalovaného výkonu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

COVID-19: Finančný dopad

Krízové obdobie prvej vlny pandémie odhalilo viaceré slabé finančné miesta domácností. Negatívny vplyv na domáce rozpočty pocítili podľa prieskumu agentúry FOCUS pre Nadáciu PARTNERS (jún 2020 na vzorke 1.009 ľudí) až dve tretiny domácností na Slovensku.

1. Slováci sú opatrnejší v nákupoch – tvrdí to 60 % opýtaných, pričom z nich až 9 z 10 menej nakupujú nepotravinové položky. Približne polovica z nich odložila plánované nákupy do domácností, znížila výdavky na potraviny a prehodnotila investície do nákupu či rekonštrukcie bytu či domu. 
2. Pocítili zníženie príjmu v domácnosti – a to nielen v dôsledku nižšej mzdy, ale aj straty zamestnania či poklesu iných príjmov. Takúto situáciu zažívajú viac ako dve pätiny opýtaných. 
3. Zvýšili sa výdavky domácnosti, s ktorými nepočítali – tvrdí to tretina Slovákov a ako dôvod označujú fakt, že boli a stále sú rodiny viac doma, alebo ľudia pracujú z domu. Približne 70 % domácností, ktorým sa zvýšili výdavky, ich vynaložilo na zabezpečenia bežného chodu domácnosti a výdavky na ochranu zdravia. Pätina takýchto domácností (do 20 %) uviedla nárast výdavkov súvisiacich s domácou školou, prácou z domu, do športových položiek či na online zábavu. 
4. Až takmer tretina respondentov deklarovala, že museli siahnuť na finančné produkty v bankách. Väčšina z týchto respondentov (81 %) musela siahnuť na úspory v banke, ktoré mali či už na bežnom, alebo sporiacom účte. Necelá pätina opýtaných (18 %) požiadala o odklad splátky hypotéky, viac ako desatina (14 %) o odklad splátky spotrebného úveru a 8 % o odklad lízingu. 

Finančná rezerva je najdôležitejším a nevyhnutným prvým krokom na zlepšenie rodinnej finančnej situácie. Odkladať by sme si mali 10 % z príjmu a jej správnu výšku tvorí až 6-násobok mesačného príjmu v domácnosti. Až tri štvrtiny Slovákov si tvoria nedostatočnú rezervu, pričom pätina ju nemá vôbec. Väčšina Slovákov, až 82 %, si však počas korony jednoznačne uvedomila, že finančná rezerva domácnosti vo výške polročného platu je nevyhnutná. Podľa prieskumu sa odklad plánovaných nákupov najmenej dotkol práve tých, ktorí majú rezervu vo výške 6- a viacnásobku (30 %), a potom stúpal až na 52 % u tých, ktorí majú rezervu menej ako 2-násobku. Zaujímavé zistenia tiež priniesla kategória odkladu splátok či nových pôžičiek. „Zatiaľčo medzi ľuďmi s dostatočnou finančnou rezervou si splátky odložili len 3 %, medzi ľuďmi bez finančnej rezervy to bolo až 16 %. Nové pôžičky si brali podstatne častejšie ľudia bez finančnej rezervy (20 %), čím pravdepodobne roztočili alebo ďalej roztáčajú finančnú špirálu splácania existujúceho dlhu ďalším dlhom. Medzi ľuďmi s optimálnou finančnou rezervou to bolo len percento“, uvádza Martin Slosiarik. 

„Ideálny stav domácnosti je, ak nemá žiadne spotrebné úvery, pôžičky a rovnako ani nenakupuje na splátky. Ak sa pôžičke či úveru nedá vyhnúť, výška mesačnej splátky nesmie presiahnuť 30 percent príjmov domácnosti“, upozorňuje Andrea Straková. Domácnosť tak dokáže udržať financie na uzde aj v kritických časoch. Dôležitým krokom je tiež začať sa pripravovať na obnovenie splácania tým, že si domácnosť začne odkladať platbu vo výške úverov. Tí, ktorí mali naozaj znížené príjmy a ich situácia sa nezmenila, môžu po skončení „covid odkladu“ požiadať banku o štandardný odklad splátok. Tento odklad však už bude plne evidovaný v úverovom registri, negatívny zápis môže významne skomplikovať žiadosť o úver v budúcnosti. Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by sme si mali vyčleniť maximálne 40 percent z mesačných príjmov rodiny. Spotreba pritom býva najčastejšou oblasťou, kde zvyknú Slováci v bežnom režime skĺznuť.

Upozorňujeme: Prístup pre operátorov

V súvislosti s druhou vlnou šírenia ochorenia COVID-19 apeluje Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) na majiteľov a správcov nehnuteľností, aby vychádzali v ústrety telekomunikačným operátorom a umožnili im najmä v prípadoch opráv porúch a údržby sietí prístup k ich infraštruktúre. Táto povinnosť prístupu vyplýva priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. 

Telekomunikační operátori si musia plniť svoje zákonné povinnosti, pričom v súčasnej situácii zaznamenávajú nárast prevádzky v ich sieťach, lebo zabezpečujú často hlavné alebo jediné spojenie s okolitým svetom v čase, kedy z dôvodu zamedzenia šírenia COVID-19 je potrebné ostať doma. Vyskytli sa prípady, že majitelia a správcovia nechceli vpustiť telekomunikačných operátorov do budovy alebo na pozemok aj napriek tomu, že používajú ochranné prostriedky na zamedzenie šírenia COVID-19. Toto spôsobuje problémy telekomunikačným operátorom, negatívne ovplyvňuje riadne fungovaniu štátu a v konečnom dôsledku spôsobuje problémy všetkým občanom. Hrozí, že v prípade poruchy alebo nízkej kapacity siete sa občania nebudú môcť dostať k dôležitým informáciám, nedovolajú sa pomoci, nebudú môcť komunikovať so svojou rodinou a nebudú môcť pracovať alebo vzdelávať sa z domu.

Úrad pre telekomunikačných operátorov vypracoval Stanovisko RÚ k problematike zabezpečenia plnenia úloh podnikov podľa § 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v čase núdzového stavu v súvislosti s COVID-19, ktoré má úlohu uľahčiť komunikáciu a predísť nedorozumeniam operátorov so správcami nehnuteľností pri uplatňovaní ich práva prístupu k infraštruktúre. Zverejnené je na webových stránkach RÚ.