E-mail: Viacvrstvová ochrana

Práca na diaľku výrazne zvyšuje význam firemnej mailovej komunikácie a adekvátne aj prípadné škody z jej výpadku. Organizácie by preto mali posilniť elektronickú poštu o viacvrstvovú ochranu tak, aby minimalizovali riziká vyplývajúce z mailových útokov na ich poštovú infraštruktúru, poprípade na firemné siete.

E-mail je v oblasti obchodnej komunikácie platforma č. 1 – každý deň je odoslaných 212 miliárd obchodných mailov, pričom 91 % používateľov kontroluje svoju poštovú schránku každý deň. Podľa GFI Software 47 % z nich aktuálne pristupuje k svojej schránke z aplikácie v mobile či tablete, 36 % prostredníctvom webmailu a 17 % z desktopových aplikácií. Cez e-mail sa dnes distribuuje 92 % všetkého malvéru a už 48 % organizácií zažilo phishingové útoky. „Väčšina ľudí si pod emailovým útokom najčastejšie predstaví phishing či spam obsahujúci odkazy vedúce na infikované stránky. Avšak organizáciám dnes hrozí mnoho ďalších typov, ako sú adware, scareware, man-in-the-middle či Denial of Service (DoS). Útoky typu DoS napríklad môžu viesť k zahlteniu poštového servera a znemožneniu obchodnej komunikácie, čo môže mať fatálne následky na obchodnú kontinuitu organizácie“, povedal Jozef Kačala.

Hlavným cieľom útočníkov sú spravidla firemné údaje, mailing listy, zoznamy zákazníkov, citlivé osobné dáta, produktové roadmapy, finančné detaily a všetky informácie, ktoré môžu speňažiť – či už ich predajom či vydieraním. Poštový server môžu zneužiť aj na distribúciu mailových útokov, ktoré vyústia do zablokovania serveru a k ochromeniu mailovej komunikácie. Preto sa odporúča využívať viacvrstvovú mailovu ochranu:

• SMTP úroveň – už počas transferu je možné pomocou IP a IP DNS blocklistu, greylistingu a ochrany voči directory harvestingu zistiť, či prichádzajúci e-mail predstavuje riziko. Podobne je potrebné kontrolovať odchádzajúce maily, aby poštový server nebol umiestnený na blocklisty.
• Antivírusové enginy – na odfiltrovanie emailov obsahujúcich vírusy.
• Content filtering – na odfiltrovanie nežiadúceho obsahu v emaile či jeho prílohe.
• Antispamové enginy – obsahujúce antiphishing, antispoofing a ďalšie filtre, vrátane pasívnych aj aktívnych filtrov využívajúcich aktuálne on-line databázy.

EU: Vyššia bezpečnosť výrobkov

V schválenom uznesení o bezpečnosti výrobkov na jednotnom trhu sa poslanci Európskeho parlamentu zaoberali otázkou nebezpečných výrobkov - najmä tých, ktoré sa predávajú na on-line trhoch. Patria sem výrobky, ktoré obsahujú nebezpečné chemikálie, obsahujú nebezpečný softvér alebo predstavujú iné bezpečnostné riziká. Hlasovanie za správu v pléne sa predpokladá v novembri t.r. 

Europoslanci požadujú, aby on-line platformy a trhy prijali proaktívne opatrenia na boj proti klamlivým praktikám a požadujú dôkladné presadzovanie pravidiel Európskej únie (EÚ) v oblasti bezpečnosti výrobkov. Zdôrazňujú, že je potrebné zabezpečiť súlad s pravidlami bezpečnosti výrobkov pre výrobky, ktoré sú v obehu v EÚ a sú vyrábané v EÚ alebo mimo nej, čo umožňuje spravodlivú hospodársku súťaž medzi spoločnosťami a zaisťuje spoľahlivé informácie o výrobkoch pre spotrebiteľov. 

Uznesenie sa venuje aj bezpečnosti a ochrane umelej inteligencie (napr. podpore rozvoja účinných kontrol vysoko rizikových výrobkov zabudovaných do umelej inteligencie) a požaduje revíziu súčasných právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov, aby sa prispôsobili digitalizácii výrobkov.

COVID-19: Celoplošné testovanie na Slovensku

Prvé kolo celoplošného testovania obyvateľov na prítomnosť ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky sa uskutoční počas víkendu 31. októbra a 1. novembra 2020, pričom odberné miesta budú pracovať od 07.00 do 22.00 hod. (posledné stery do 21.30 hod.). Táto povinnosť platí aj pre cudzincov, ktorí sa počas jeho realizácie nachádzajú na území SR. Inak platí aj pre nich zákaz vychádzania. Absolvovať testovanie sa odporúča ja predstaviteľom zahraničných veľvyslanectiev.

Prvé kolo celoplošného testovania má predbežne zabezpečiť 4.901 odberných tímov na vyše 5.000 odberných miest (nie všetky budú aktívne počas oboch testovacích dní). Ministerstvo obrany SR pripravuje grafický vizuál s odporúčaním, aby sa obyvatelia zúčastňovali na testovaní v stanovených časových slotoch podľa začiatočného písmena priezvisk, aby sa netvorili dlhé rady. Samosprávy si samozrejme toto odporúčanie môžu upraviť podľa svojich potrieb alebo zaužívaných zvyklostí a informovať o tom svojich obyvateľov. Ozbrojené sily SR poskytnú adekvátne množstvo ochranných pomôcok a dezinfekcie do všetkých odberných miest a zabezpečia tiež odvoz a likvidáciu biologického odpadu. 

Občania s negatívnym výsledkom celoplošného testovania na ochorenie COVID-19, ktorí nosia certifikát pri sebe a v prípade vyzvania zo strany oprávnenej osoby sa ním preukážu, sa môžu voľne pohybovať. V prípade pozitívneho výsledku pre nich platí povinnosť domácej karantény. Ak ju nemôže stráviť v domácnosti, sú k dispozícii hotelové zariadenia (informácie na somzodpovedny.sk), ktoré po testovaní poskytnú ubytovanie na komerčnej báze v dostupnej cene.

S testovaním na hraniciach sa aktuálne počíta až po ukončení celoplošného testovania, pričom o finálnom rozhodnutí bude informovať Ministerstvo vnútra SR. Rezort obrany zároveň komunikuje s viacerými veľkými firmami (nad 4.000 zamestnancov), ktoré budú realizovať testovanie vo vlastnej réžii.  Rezort obrany poskytne dozerajúceho profesionálneho vojaka, nesfalšovateľné certifikáty, antigénové testy a postup. Špeciálne odberné miesta budú zriadené aj pre firmy, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry štátu. Nemocnice môžu tiež testovať okrem pacientov aj svojich zamestnancov.

Upozornenie: Informačný leták pre domácnosti obsahuje starý termín plošného testovania na ochorenie COVID-19 od piatka do nedele. Testovať sa bude len od soboty do nedele.

Facebook: Pre dve pätiny Slovákov na internete prvý zdroj správ

Sociálne siete už dávno nie sú len miestom prepojenia a kontaktu so známymi, ale nepochybne posilňuje aj ich význam ako zdroj informácií: 41 % opýtaných získava nové informácie v prvom rade na Facebooku. Častejšie k tomuto zdroju inklinujú ženy, respondenti medzi 25 a 44 rokmi a podstatne viacej taktiež respondenti so základným vzdelaním alebo stredným vzdelaním bez maturity oproti ostatným vzdelanostným skupinám.

Obľúbený slovenský spravodajský server alebo aplikáciu navštívi v prípade potreby nových informácií podľa prieskumu agentúry Nielsen Admosphere Slovakia (on-line zber u 500 internetových používateľov zo Slovenského národného panela starších ako 15 rokov) presne tretina opýtaných. Pri tejto možnosti naopak vedú muži a vo veľkej miere taktiež vysokoškolsky vzdelaní, pri ktorých sú spravodajské servery zároveň najčastejším primárnym zdrojom noviniek. Ostatné miesta sú, ako sa zdá, medzi Slovákmi skôr marginálneho významu: treťou najčastejšou spomínanou odpoveďou bola emailová schránka – tú zvolí prvú 11 % ľudí, keď chcú zistiť novinky. Možnosti ako zahraničné spravodajské servery alebo dokonca iné sociálne siete ako Facebook (Twitter, LinkedIn a podobne) patria k viac-menej prehliadaným: za svoj primárny zdroj ich označujú len nižšie jednotky percent opýtaných. Celých 10 % však odpovedalo, že správy na internete nesledujú vôbec. Môžu ich teda čerpať buď z iných - „offline“ - zdrojov, alebo ich proste vôbec nevyhľadávajú. 

Platené spravodajstvo on-line, ktoré už dnes ponúka rad serverov, aktuálne využíva 11 % respondentov, ktorí sú zvyknutí sledovať správy na internete. Medzi vzdelanostnými skupinami tu opäť vedú vysokoškolsky vzdelaní a o niečo častejšie si platia za správy muži než ženy. Ďalších 9 % má skúsenosť s plateným spravodajským obsahom z minulosti (avšak v súčasnosti túto možnosť nevyužívajú) a 9 % síce za žiadny spravodajský servis aktuálne neplatí, ale chceli by to vyskúšať v budúcnosti. Necelé tri štvrtiny respondentov však nevyužívajú platený servis ani teraz a ani to neplánujú v budúcnosti. Najviac jasno majú v tomto rozhodnutí starší respondenti nad 45 rokov – s nižším vekom toto presvedčenie naopak klesá. Najčastejším dôvodom, prečo respondenti neplatia za správy, je ten, že podľa nich existuje dostatok zdrojov ponúkajúcich spravodajský servis zadarmo, a teda im to pripadá zbytočné (tak odpovedalo 60 % respondentov, ktorí spoplatnené spravodajstvo aktuálne nevyužíva). 35 % respondentov s myšlienkou platby za správy na internete jednoducho nesúhlasí a necelá štvrtina na to nemá peniaze. 

Čo však môže byť motivácia na platenie za spravodajstvo? Predovšetkým nezobrazovanie reklamy na stránke. Na tejto motivácií sa zhodlo 41 % respondentov. Z vekových skupín toto oceňujú hlavne najmladší respondenti. Ďalšími silnejšími motiváciami sú rozšírené informácie o témach (36 %) alebo exkluzívnosť obsahu plateného spravodajstva (34 %). Reklama je niečo, čo veľkou časťou internetových používateľov viac či menej v on-line prostredí obťažuje. Podľa výsledkov výskumu si priemerne štvrtina používateľov dokonca on-line reklamu blokuje pomocou nejakého nástroje či rozšírenia: 36 % na notebookoch, 28 % na smartfónoch, 27 % na stolnom počítači a 15 % na tablete. Všeobecne sú v blokovaní reklamy o niečo aktívnejší mladší respondenti do 34 rokov.Na záver bolo respondentom, ktorí aktívne blokujú reklamu na internete, predložených niekoľko výrokov k tejto téme, a oni sa rozhodovali, do akej miery sa s ktorým stotožňujú. Najviac (dokonca v 93 % prípadov) sa opýtaní hlásili k tomu, že reklamu blokujú, pretože im vadí agresívny formát reklamy na webových stránkach ako vyskakovacie okná, samovoľné spúšťanie videa a podobne. Ďalej 84 % opýtaných uviedlo, že reklamu blokujú kvôli urýchleniu prehliadania stránok a ich načítavania a 80 % priznalo, že by reklamu on-line neblokovali, kedy jej bolo všeobecne na webových stránkach menej.

EU: Právo na opravu

Výbor pre vnútorný trh Európskeho parlamentu navrhol sériu opatrení na posilnenie ochrany spotrebiteľa ako aj zvýšenie bezpečnosti a udržateľnosti výrobkov. V schválenom uznesení o udržateľnom jednotnom trhu poslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby spotrebiteľom priznala „právo na opravu“ tým, že urobí opravy príťažlivejšími, systematickejšími a nákladovo efektívnejšími. Hlasovanie v pléne za správu sa predpokladá v novembri t.r.

Žiadajú tiež, aby Európska komisia zvážila označovanie výrobkov a služieb podľa ich trvanlivosti (napr. merač spotreby a jasné informácie o odhadovanej životnosti výrobku). To by podporilo trhy s použitým tovarom a podporilo udržateľnejšie výrobné postupy. Na zníženie elektronického odpadu poslanci opäť trvajú na spoločnom systéme nabíjačiek. Pri riešení plánovaného zastarávania by sa malo zvážiť obmedzenie postupov, ktoré zámerne skracujú životnosť produktu. Podľa poslancov musia opravné aktualizácie určitých digitálnych zariadení pokračovať počas celej ich odhadovanej životnosti a nesmú znižovať ich výkonnosť. Napokon podľa Eurobarometra 77% občanov EÚ by radšej opravilo svoje prístroje, ako by ich malo vymeniť a 79% si myslí, že by sa od výrobcov malo vyžadovať, aby uľahčili opravu digitálnych prístrojov alebo výmenu ich jednotlivých častí.

Poslanci tiež presadzujú udržateľnejšie verejné obstarávanie, ako aj zodpovedný marketing a reklamu, ktorá podporuje udržateľné obchodné a spotrebiteľské rozhodnutia. To by malo obsahovať jasné pokyny pre výrobky, ktoré tvrdia, že sú šetrné k životnému prostrediu a mala by im pomôcť ďalšia certifikácia environmentálnej značky. Napríklad ak sa v reklamách uvádzajú ekologické tvrdenia, mali by sa na podporu tvrdenia riadiť spoločnými kritériami. Správa okrem toho navrhuje nové pravidlá nakladania s odpadom vrátane odstránenia právnych prekážok, ktoré bránia opravám, opätovnému predaju a opätovnému použitiu. Z toho bude mať prospech aj trh s druhotnými surovinami.