Zelená domácnostiam II: Nová platnosť poukážok

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) predlžuje platnosť tento rok vydávaných poukážok z projektu Zelená domácnostiam II z troch na päť mesiacov. Zmena sa týka aj poukážok, ktoré budú vydané v najbližších týždňoch. 

Od začiatku roka 2020 SIEA z projektu Zelená domácnostiam II preplatila 4.521 poukážok na inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v hodnote 9,4 milióna eur. Zmena platnosti sa podľa aktualizovaných osobitných podmienok projektu týka 1.609 poukážok, ku ktorým zatiaľ neboli doručené žiadosti o preplatenie aj 364 nových poukážok na fotovoltické panely, ktoré bude SIEA rozposielať domácnostiam v najbližších dňoch. Platnosť päť mesiacov budú mať aj všetky ďalšie poukážky, ktoré SIEA vydá tento rok. Lehota, dokedy majú zhotovitelia poukážky rezervovať v elektronickom systéme, zostáva naďalej 30 dní od vydania poukážky. 

„V projekte pokračujeme, stále prijímame žiadosti o preplatenie doručované poštou a poukážky ku kompletným žiadostiam priebežne preplácame. V prípade, že sú zariadenia už nainštalované, uvítame, ak zhotovitelia pošlú podklady k žiadosti o preplatenie čím skôr, aby sa uvoľnili prostriedky pre vydanie poukážok k ďalším žiadostiam, ktoré čakajú na vybavenie v zásobníkoch“, zdôraznil Peter Blaškovitš. Konzultačné centrá NP Zelená domácnostiam II sú pre verejnosť až do odvolania zatvorené. Naďalej však vybavujú požiadavky klientov telefonicky a elektronicky. 

Celkovo bolo z projektu Zelená domácnostiam II zatiaľ podporených vyše 9.100 zrealizovaných inštalácií zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Suma doteraz preplatených poukážok je viac ako 18,4 milióna eur. Na podporu inštalácií je vyčlenených celkom 37 miliónov eur. Národný projekt Zelená domácnostiam II má prispieť predovšetkým k plneniu tých ukazovateľov Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktoré sa týkajú zvýšenia inštalovaného výkonu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

COVID-19: Finančný dopad

Krízové obdobie prvej vlny pandémie odhalilo viaceré slabé finančné miesta domácností. Negatívny vplyv na domáce rozpočty pocítili podľa prieskumu agentúry FOCUS pre Nadáciu PARTNERS (jún 2020 na vzorke 1.009 ľudí) až dve tretiny domácností na Slovensku.

1. Slováci sú opatrnejší v nákupoch – tvrdí to 60 % opýtaných, pričom z nich až 9 z 10 menej nakupujú nepotravinové položky. Približne polovica z nich odložila plánované nákupy do domácností, znížila výdavky na potraviny a prehodnotila investície do nákupu či rekonštrukcie bytu či domu. 
2. Pocítili zníženie príjmu v domácnosti – a to nielen v dôsledku nižšej mzdy, ale aj straty zamestnania či poklesu iných príjmov. Takúto situáciu zažívajú viac ako dve pätiny opýtaných. 
3. Zvýšili sa výdavky domácnosti, s ktorými nepočítali – tvrdí to tretina Slovákov a ako dôvod označujú fakt, že boli a stále sú rodiny viac doma, alebo ľudia pracujú z domu. Približne 70 % domácností, ktorým sa zvýšili výdavky, ich vynaložilo na zabezpečenia bežného chodu domácnosti a výdavky na ochranu zdravia. Pätina takýchto domácností (do 20 %) uviedla nárast výdavkov súvisiacich s domácou školou, prácou z domu, do športových položiek či na online zábavu. 
4. Až takmer tretina respondentov deklarovala, že museli siahnuť na finančné produkty v bankách. Väčšina z týchto respondentov (81 %) musela siahnuť na úspory v banke, ktoré mali či už na bežnom, alebo sporiacom účte. Necelá pätina opýtaných (18 %) požiadala o odklad splátky hypotéky, viac ako desatina (14 %) o odklad splátky spotrebného úveru a 8 % o odklad lízingu. 

Finančná rezerva je najdôležitejším a nevyhnutným prvým krokom na zlepšenie rodinnej finančnej situácie. Odkladať by sme si mali 10 % z príjmu a jej správnu výšku tvorí až 6-násobok mesačného príjmu v domácnosti. Až tri štvrtiny Slovákov si tvoria nedostatočnú rezervu, pričom pätina ju nemá vôbec. Väčšina Slovákov, až 82 %, si však počas korony jednoznačne uvedomila, že finančná rezerva domácnosti vo výške polročného platu je nevyhnutná. Podľa prieskumu sa odklad plánovaných nákupov najmenej dotkol práve tých, ktorí majú rezervu vo výške 6- a viacnásobku (30 %), a potom stúpal až na 52 % u tých, ktorí majú rezervu menej ako 2-násobku. Zaujímavé zistenia tiež priniesla kategória odkladu splátok či nových pôžičiek. „Zatiaľčo medzi ľuďmi s dostatočnou finančnou rezervou si splátky odložili len 3 %, medzi ľuďmi bez finančnej rezervy to bolo až 16 %. Nové pôžičky si brali podstatne častejšie ľudia bez finančnej rezervy (20 %), čím pravdepodobne roztočili alebo ďalej roztáčajú finančnú špirálu splácania existujúceho dlhu ďalším dlhom. Medzi ľuďmi s optimálnou finančnou rezervou to bolo len percento“, uvádza Martin Slosiarik. 

„Ideálny stav domácnosti je, ak nemá žiadne spotrebné úvery, pôžičky a rovnako ani nenakupuje na splátky. Ak sa pôžičke či úveru nedá vyhnúť, výška mesačnej splátky nesmie presiahnuť 30 percent príjmov domácnosti“, upozorňuje Andrea Straková. Domácnosť tak dokáže udržať financie na uzde aj v kritických časoch. Dôležitým krokom je tiež začať sa pripravovať na obnovenie splácania tým, že si domácnosť začne odkladať platbu vo výške úverov. Tí, ktorí mali naozaj znížené príjmy a ich situácia sa nezmenila, môžu po skončení „covid odkladu“ požiadať banku o štandardný odklad splátok. Tento odklad však už bude plne evidovaný v úverovom registri, negatívny zápis môže významne skomplikovať žiadosť o úver v budúcnosti. Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by sme si mali vyčleniť maximálne 40 percent z mesačných príjmov rodiny. Spotreba pritom býva najčastejšou oblasťou, kde zvyknú Slováci v bežnom režime skĺznuť.

Upozorňujeme: Prístup pre operátorov

V súvislosti s druhou vlnou šírenia ochorenia COVID-19 apeluje Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) na majiteľov a správcov nehnuteľností, aby vychádzali v ústrety telekomunikačným operátorom a umožnili im najmä v prípadoch opráv porúch a údržby sietí prístup k ich infraštruktúre. Táto povinnosť prístupu vyplýva priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. 

Telekomunikační operátori si musia plniť svoje zákonné povinnosti, pričom v súčasnej situácii zaznamenávajú nárast prevádzky v ich sieťach, lebo zabezpečujú často hlavné alebo jediné spojenie s okolitým svetom v čase, kedy z dôvodu zamedzenia šírenia COVID-19 je potrebné ostať doma. Vyskytli sa prípady, že majitelia a správcovia nechceli vpustiť telekomunikačných operátorov do budovy alebo na pozemok aj napriek tomu, že používajú ochranné prostriedky na zamedzenie šírenia COVID-19. Toto spôsobuje problémy telekomunikačným operátorom, negatívne ovplyvňuje riadne fungovaniu štátu a v konečnom dôsledku spôsobuje problémy všetkým občanom. Hrozí, že v prípade poruchy alebo nízkej kapacity siete sa občania nebudú môcť dostať k dôležitým informáciám, nedovolajú sa pomoci, nebudú môcť komunikovať so svojou rodinou a nebudú môcť pracovať alebo vzdelávať sa z domu.

Úrad pre telekomunikačných operátorov vypracoval Stanovisko RÚ k problematike zabezpečenia plnenia úloh podnikov podľa § 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v čase núdzového stavu v súvislosti s COVID-19, ktoré má úlohu uľahčiť komunikáciu a predísť nedorozumeniam operátorov so správcami nehnuteľností pri uplatňovaní ich práva prístupu k infraštruktúre. Zverejnené je na webových stránkach RÚ.

On-line: Výučba jazykov

Slovensko je až na 25. mieste v celosvetovom rebríčku EF English Proficiency Index, ktorý hodnotí znalosť angličtiny v 100 krajinách sveta. Susediace štáty: Česká republika je na 23. mieste, Rakúsko na ôsmom, Poľsko na jedenástom a Maďarsko na pätnástom. Najlepšie je na tom v rebríčku Holandsko, Švédsko a Nórsko, ktoré obsadili prvé tri priečky.

Väčšina Slovákov, ktorí hovoria po anglicky, dosahuje podľa viacerých prieskumov iba nedostatočnú úroveň B1, no zamestnávatelia od nich očakávajú minimálne úroveň B2. Podľa Daniela Bacíka Slováci tiež nedokážu na pracovných pohovoroch odhadnúť svoje vedomosti. Spravidla sú na nižšej úrovni, než akú majú zapísanú v životopise a svoje znalosti umelo nadhodnocujú. Iba v niektorých prípadoch sa stalo, že sa uchádzači podhodnotili. Z prieskumu generačných preferencií personálnej agentúry Grafton však vyplýva aj dobrá správa – až 96% zamestnancov na Slovensku si uvedomuje, že ovládanie cudzích jazykov je jednoznačnou výhodou a sú ochotní sa v nich ďalej vzdelávať. Okrem angličtiny majú Slováci najväčší záujem o nemčinu, španielčinu a ruštinu.

Na druhej strane aj zamestnávatelia majú často zmätok v tom, aké vedomosti by mali od uchádzačov na rôznych úrovniach očakávať. Iná znalosť jazyka sa vyžaduje od recepčnej, iná od ľudí na pozícii asistenta či obchodného riaditeľa. Niekde úplne postačuje aj úroveň B1. Problémy spôsobuje zamestnávateľom aj fakt, že sa významne odlišuje úroveň znalostí cudzích jazykov u absolventov rôznych škôl, pričom deklarujú rovnakú úroveň B2. Jazykovú úroveň zamestnancov si firmy môžu preveriť globálne uznávanými testami, pomocou ktorých môžu výučbu ďalej monitorovať a skvalitňovať. Z dlhodobého hľadiska firmám šetria peniaze, pretože pre správne ohodnotených ľudí možno výučbu nastaviť podľa reálnych znalostí a znížiť tak počet hodín potrebných na dosiahnutie jednej úrovne.

V čase pandémie, kedy je nemožná systematická výučba v klasických „face-to-face“ kurzoch, sú čoraz dôležitejšie on-line formy vzdelávania. Je dôležité vybrať adekvátny nástroj prispôsobený na tento typ štúdia. K dispozícii je napr. aj pokročilá výučba angličtiny pre smartfóny, ktorú riadi umelá inteligencia s možnosťou hodnotenia študujúcich. Zamestnávateľ tak dokáže presne vyhodnotiť, ktorí členovia tímu majú chuť napredovať. Študenti dosahujú jednotlivé úrovne napĺňaním cieľov, pričom umelá inteligencia zbiera a analyzuje všetky dáta o ich štúdiu a individuálne im prispôsobuje učebný obsah. Výučba prebieha cez smartfón a študujúci si svoje zručnosti overia počas on-line stretnutí s lektorom.

EU: Politika poľnohospodárstva

Európsky parlament schválil svoju vyjednávaciu pozíciu k reforme poľnohospodárskej politiky Európskej únie (EÚ) na obdobie po roku 2022. Poslanci sú tak pripravení začať rokovania s Radou (ministrov) EÚ. Vláda každej krajiny EÚ by mala vypracovať vlastný strategický plán, v rámci ktorého zadefinuje, ako chce na svojom území zaistiť dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Tieto plány musí schváliť Európska komisia, ktorá bude následne dbať nielen na to, či členské štáty pravidlá EÚ dodržiavajú, ale bude tiež sledovať dosahovanie cieľov z ich strategických plánov. 

Parlament posilnil povinné opatrenia súvisiace s ochranou klímy a životného prostredia, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou poskytovania priamych platieb. Poslanci navyše presadzujú, aby sa aspoň 35% rozpočtu vyhradeného na rozvoj vidieka vyčlenilo na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy. Minimálne 30% rozpočtu určeného na priame platby by malo ísť na tzv. ekologické režimy, teda opatrenia zamerané na podporu klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Tieto opatrenia by boli dobrovoľné, ich uplatňovaním by si však poľnohospodári mohli zvýšiť príjmy. Parlament trvá na tom, aby sa v každom členskom štáte zriadila poradenská služba pre poľnohospodárske podniky. Žiada tiež, aby sa aspoň 30% z finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na jej fungovanie v jednotlivých štátoch zameralo na podporu úsilia poľnohospodárov v oblasti boja proti klimatickým zmenám, udržateľného využívania prírodných zdrojov a ochrany biodiverzity. Podľa poslancov by zároveň členské štáty mali motivovať poľnohospodárov k tomu, aby 10% svojej pôdy upravili spôsobom, ktorý podporuje biodiverzitu. Malo by ísť napríklad o vysádzanie živých plotov a okrasných stromov či zakladanie rybníkov.

Poslanci odhlasovali progresívne znižovanie ročných priamych platieb od úrovne 60.000 eur a stanovenie stropu na úrovni 100.000 eur. Členské štáty by však poľnohospodárom mohli umožniť, aby si pred znížením odpočítali od celkovej sumy 50% miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou. Aspoň 6% priamych platieb by mali členské štáty použiť na podporu malých a stredných poľnohospodárov. Ak však tento podiel presiahne 12%, pravidlo progresívneho znižovania priamych  platieb pre veľké podniky by sa malo stať v takomto členskom štáte dobrovoľným. Na podporu mladých poľnohospodárov by členské štáty podľa poslancov mohli vyčleniť aspoň 4% svojich rozpočtov vyhradených na priame platby. Ďalšia podpora pre začínajúcich mladých farmárov by sa podľa poslancov mohla poskytnúť z fondu pre rozvoj vidieka, pričom práve investície mladých poľnohospodárov by mali mať prioritu. Dotácie EÚ by mali byť vyhradené len pre tých, ktorí sa poľnohospodárskej činnosti venujú aspoň v určitom minimálnom rozsahu, zdôraznili poslanci. Automaticky vylúčené by mali byť osoby, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy.

Zamietnuté boli všetky návrhy, ktoré by vyhradili názvy produktov súvisiace s mäsom pre výrobky skutočne obsahujúce mäso. Označovanie produktov rastlinného pôvodu pri ich predaji by sa tak meniť nemalo. Zároveň poslanci požadujú väčšiu transparentnosť trhu, intervenčnú stratégiu pre každý poľnohospodársky výrobok a výnimku z pravidiel hospodárskej súťaže pre dohody, ktorých cieľom je uplatňovanie prísnejších noriem v oblasti životného prostredia, zdravia zvierat alebo starostlivosti o zvieratá. Poslanci chcú okrem toho pretransformovať ad hoc krízovú rezervu, ktorá má poľnohospodárom pomáhať v situáciách cenovej alebo trhovej nestability, na trvalý nástroj s riadnym rozpočtom. Parlament chce sprísniť sankcie pre tých, ktorí opakovane neplnia požiadavky EÚ, a to napríklad v oblasti životného prostredia či dobrých životných podmienok zvierat. Pre poľnohospodárov by to malo znamenať sankciu vo výške 10% z ich nárokov na priame platby (namiesto súčasných 5%). Parlament takisto požaduje vytvorenie ad hoc mechanizmu EÚ na podávanie sťažností. Využívať by ho mohli poľnohospodári a príjemcovia podpory na rozvoj vidieka, ktorí sa stali v súvislosti s dotáciami EÚ obeťou nespravodlivého zaobchádzania a vláda ich krajiny nedokázala ich sťažnosť vyriešiť.