utorok 27. októbra 2020

On-line: Výučba jazykov

Slovensko je až na 25. mieste v celosvetovom rebríčku EF English Proficiency Index, ktorý hodnotí znalosť angličtiny v 100 krajinách sveta. Susediace štáty: Česká republika je na 23. mieste, Rakúsko na ôsmom, Poľsko na jedenástom a Maďarsko na pätnástom. Najlepšie je na tom v rebríčku Holandsko, Švédsko a Nórsko, ktoré obsadili prvé tri priečky.

Väčšina Slovákov, ktorí hovoria po anglicky, dosahuje podľa viacerých prieskumov iba nedostatočnú úroveň B1, no zamestnávatelia od nich očakávajú minimálne úroveň B2. Podľa Daniela Bacíka Slováci tiež nedokážu na pracovných pohovoroch odhadnúť svoje vedomosti. Spravidla sú na nižšej úrovni, než akú majú zapísanú v životopise a svoje znalosti umelo nadhodnocujú. Iba v niektorých prípadoch sa stalo, že sa uchádzači podhodnotili. Z prieskumu generačných preferencií personálnej agentúry Grafton však vyplýva aj dobrá správa – až 96% zamestnancov na Slovensku si uvedomuje, že ovládanie cudzích jazykov je jednoznačnou výhodou a sú ochotní sa v nich ďalej vzdelávať. Okrem angličtiny majú Slováci najväčší záujem o nemčinu, španielčinu a ruštinu.

Na druhej strane aj zamestnávatelia majú často zmätok v tom, aké vedomosti by mali od uchádzačov na rôznych úrovniach očakávať. Iná znalosť jazyka sa vyžaduje od recepčnej, iná od ľudí na pozícii asistenta či obchodného riaditeľa. Niekde úplne postačuje aj úroveň B1. Problémy spôsobuje zamestnávateľom aj fakt, že sa významne odlišuje úroveň znalostí cudzích jazykov u absolventov rôznych škôl, pričom deklarujú rovnakú úroveň B2. Jazykovú úroveň zamestnancov si firmy môžu preveriť globálne uznávanými testami, pomocou ktorých môžu výučbu ďalej monitorovať a skvalitňovať. Z dlhodobého hľadiska firmám šetria peniaze, pretože pre správne ohodnotených ľudí možno výučbu nastaviť podľa reálnych znalostí a znížiť tak počet hodín potrebných na dosiahnutie jednej úrovne.

V čase pandémie, kedy je nemožná systematická výučba v klasických „face-to-face“ kurzoch, sú čoraz dôležitejšie on-line formy vzdelávania. Je dôležité vybrať adekvátny nástroj prispôsobený na tento typ štúdia. K dispozícii je napr. aj pokročilá výučba angličtiny pre smartfóny, ktorú riadi umelá inteligencia s možnosťou hodnotenia študujúcich. Zamestnávateľ tak dokáže presne vyhodnotiť, ktorí členovia tímu majú chuť napredovať. Študenti dosahujú jednotlivé úrovne napĺňaním cieľov, pričom umelá inteligencia zbiera a analyzuje všetky dáta o ich štúdiu a individuálne im prispôsobuje učebný obsah. Výučba prebieha cez smartfón a študujúci si svoje zručnosti overia počas on-line stretnutí s lektorom.

EU: Politika poľnohospodárstva

Európsky parlament schválil svoju vyjednávaciu pozíciu k reforme poľnohospodárskej politiky Európskej únie (EÚ) na obdobie po roku 2022. Poslanci sú tak pripravení začať rokovania s Radou (ministrov) EÚ. Vláda každej krajiny EÚ by mala vypracovať vlastný strategický plán, v rámci ktorého zadefinuje, ako chce na svojom území zaistiť dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Tieto plány musí schváliť Európska komisia, ktorá bude následne dbať nielen na to, či členské štáty pravidlá EÚ dodržiavajú, ale bude tiež sledovať dosahovanie cieľov z ich strategických plánov. 

Parlament posilnil povinné opatrenia súvisiace s ochranou klímy a životného prostredia, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou poskytovania priamych platieb. Poslanci navyše presadzujú, aby sa aspoň 35% rozpočtu vyhradeného na rozvoj vidieka vyčlenilo na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy. Minimálne 30% rozpočtu určeného na priame platby by malo ísť na tzv. ekologické režimy, teda opatrenia zamerané na podporu klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Tieto opatrenia by boli dobrovoľné, ich uplatňovaním by si však poľnohospodári mohli zvýšiť príjmy. Parlament trvá na tom, aby sa v každom členskom štáte zriadila poradenská služba pre poľnohospodárske podniky. Žiada tiež, aby sa aspoň 30% z finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na jej fungovanie v jednotlivých štátoch zameralo na podporu úsilia poľnohospodárov v oblasti boja proti klimatickým zmenám, udržateľného využívania prírodných zdrojov a ochrany biodiverzity. Podľa poslancov by zároveň členské štáty mali motivovať poľnohospodárov k tomu, aby 10% svojej pôdy upravili spôsobom, ktorý podporuje biodiverzitu. Malo by ísť napríklad o vysádzanie živých plotov a okrasných stromov či zakladanie rybníkov.

Poslanci odhlasovali progresívne znižovanie ročných priamych platieb od úrovne 60.000 eur a stanovenie stropu na úrovni 100.000 eur. Členské štáty by však poľnohospodárom mohli umožniť, aby si pred znížením odpočítali od celkovej sumy 50% miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou. Aspoň 6% priamych platieb by mali členské štáty použiť na podporu malých a stredných poľnohospodárov. Ak však tento podiel presiahne 12%, pravidlo progresívneho znižovania priamych  platieb pre veľké podniky by sa malo stať v takomto členskom štáte dobrovoľným. Na podporu mladých poľnohospodárov by členské štáty podľa poslancov mohli vyčleniť aspoň 4% svojich rozpočtov vyhradených na priame platby. Ďalšia podpora pre začínajúcich mladých farmárov by sa podľa poslancov mohla poskytnúť z fondu pre rozvoj vidieka, pričom práve investície mladých poľnohospodárov by mali mať prioritu. Dotácie EÚ by mali byť vyhradené len pre tých, ktorí sa poľnohospodárskej činnosti venujú aspoň v určitom minimálnom rozsahu, zdôraznili poslanci. Automaticky vylúčené by mali byť osoby, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy.

Zamietnuté boli všetky návrhy, ktoré by vyhradili názvy produktov súvisiace s mäsom pre výrobky skutočne obsahujúce mäso. Označovanie produktov rastlinného pôvodu pri ich predaji by sa tak meniť nemalo. Zároveň poslanci požadujú väčšiu transparentnosť trhu, intervenčnú stratégiu pre každý poľnohospodársky výrobok a výnimku z pravidiel hospodárskej súťaže pre dohody, ktorých cieľom je uplatňovanie prísnejších noriem v oblasti životného prostredia, zdravia zvierat alebo starostlivosti o zvieratá. Poslanci chcú okrem toho pretransformovať ad hoc krízovú rezervu, ktorá má poľnohospodárom pomáhať v situáciách cenovej alebo trhovej nestability, na trvalý nástroj s riadnym rozpočtom. Parlament chce sprísniť sankcie pre tých, ktorí opakovane neplnia požiadavky EÚ, a to napríklad v oblasti životného prostredia či dobrých životných podmienok zvierat. Pre poľnohospodárov by to malo znamenať sankciu vo výške 10% z ich nárokov na priame platby (namiesto súčasných 5%). Parlament takisto požaduje vytvorenie ad hoc mechanizmu EÚ na podávanie sťažností. Využívať by ho mohli poľnohospodári a príjemcovia podpory na rozvoj vidieka, ktorí sa stali v súvislosti s dotáciami EÚ obeťou nespravodlivého zaobchádzania a vláda ich krajiny nedokázala ich sťažnosť vyriešiť.

G-komponent: Spoločná sťažnosť

Už niekoľko rokov je pálčivým bodom slovenskej elektroenergetiky tzv. G-komponent. Rozhodoval o ňom už aj Ústavný súd SR, ktorý poplatok vyplácaný bez zmlúv označil za protiústavný. Toto rozhodnutie následne v sporoch medzi výrobcami a distribučnými spoločnosťami rešpektovali aj okresné a krajské súdy. Od roku 2019 je však tento poplatok legalizovaný prostredníctvom novely Zákona o energetike. Podľa Slovenskej asociácie fotovoltiky a OZE (SAPI) po takmer 6 rokoch bojov výrobcom došla trpezlivosť a podali vo veci G-komponentu sťažnosť na Európsku komisiu.

SAPI, Slovenské elektrárne (SE) a Veolia Energia Slovensko v spoločnej sťažnosti Európskej komisii upozorňujú na právny nesúlad G-komponentu v slovenskej legislatíve s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou. Slovenská legislatíva vo veci sieťových poplatkov mala byť pritom v súlade s predmetným nariadením už od začiatku tohto roku, čo sa nestalo. Sťažovatelia upozorňujú aj na neférové zaobchádzanie, znevýhodnenie voči výrobcom z okolitých krajín, ktorí poplatok platiť nemusia, či spomaľovanie rozvoja OZE, čo je v priamom rozpore s klimatickými cieľmi EÚ.

Podaniu sťažnosti predchádzala snaha o riešenie priamo s regulátorom. S Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prebehlo niekoľko rokovaní, no úrad neprejavil ochotu reguláciu upraviť a harmonizovať s legislatívou EÚ. Vzhľadom na neúspešnosť rokovaní a už takmer ročné omeškanie boli výrobcovia donútení upozorniť na tento stav Európsku komisiu, aby zasiahla voči Slovensku. „Snažili sme sa podaniu predísť všetkými dostupnými spôsobmi. Žiaľ, neboli sme úspešní, keďže predchádzajúce vedenie ÚRSO nebolo ochotné zmeniť pravidlá. Vnímame pozitívne, že nové vedenie úradu avizuje zmeny v nastavení sieťových poplatkov, máme však pochybnosti o konkrétnej podobe novej regulácie. Touto sťažnosťou chceme spoločne upozorniť na pretrvávajúci nelegálny stav a dosiahnuť súlad slovenských právnych predpisov s tými európskymi“, dodal Ján Karaba.

pondelok 26. októbra 2020

SR: 6 miliónov eur pre školy

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR investuje ďalších 6 miliónov eur na nákup digitálnych technológií pre školy z vlastných zdrojov. Schému digitalizácie rezort školstva vypracoval už v lete. Školy dostanú financie v sume od 500 do 4.000 eur na nákup webkamier, konektorov, routerov či novej techniky.

Ministerstvo školstva okrem toho upravuje výdavky v rámci jedného z národných projektov a žiada o ďalšie zdroje na digitalizáciu z programu REACT-EU. Podľa vyjadrenia ministra je digitalizácia jednou z priorít ministerstva a robia všetko pre to, aby na tento účel získali potrebné financie. Aktuálne využijú úspory v rozpočte, ale snažia sa čo najviac využiť aj iné zdroje, ako napr. eurofondy či REACT-EU. Rovnako sa rezort školstva dohodol s operátormi na navýšení hlasových hovorov a dát pre učiteľov. Pre tých, ktorí učia on-line pomocou digitálnych technológií a potrebujú sa pripojiť k internetu cez mobil, alebo komunikujú so žiakmi cez telefón, môžu cez riaditeľa požiadať o navýšenie dát v objeme minimálne 10 GB a neobmedzené volania. Od 22. októbra 2020 na internetovej stránke, kde školy vypĺňajú COVID školský semafor, riaditeľ školy cez svoje EDU ID môže požiadať o aktiváciu hlasových a dátových služieb zadaním mobilných telefónnych čísel svojich učiteľov.

Minister školstva na tlačovej konferencii tiež oznámil, že rezort komunikuje so splnomocnenkyňou pre rómske menšiny, aby mohla byť nadviazaná spolupráca s ich terénnymi pracovníkmi. Tí môžu vypomáhať s vyučovaním pre marginalizované skupiny.

Radíme: Fungovanie firmy počas obmedzení

Ako zabezpečiť fungovanie firiem s minimálnymi dopadmi na výkon? Určite sa zhodneme, že zdravie je prvoradé. Radan Miksa, špecialista na efektívnu firemnú spoluprácu, odporúča robiť viac než len nutné minimum v podobe rozostupov. Účinnú pomoc pritom poskytujú moderné technológie. 

Najdôležitejšie je dodržiavanie bezpečných rozostupov a správne využitie kapacít jednotlivých pracovísk. Vizuálne označenie je základ, účinnejší je ale systém rezervácií, vrátane intelignetných senzorov, ktoré snímajú obsadenosť pracovných miest. Tento systém je možné využiť aj na prehľad o kapacite a využití jednotlivých pracovísk, pretože zamestnanci chodia stále častejšie na svoje pracoviská len pár dní v týždni. Ideálne je teda komplexné riešenie pre monitorovanie a správu pracovísk.

Analýza vnútorných procesov a práce s fyzickými dokumentami by mala smerovať k produktívnejším riešeniam. Napríklad faktúra, ktorá je ihneď na svojom vstupe zdigitalizovaná, môže byť automaticky uložená do účtovného systému bez toho, aby ju niekto ručne vkladal. Okrem samotnej úspory času ide aj o výrazné zníženie chybovosti. Ďalšou výhodou je samotný schvaľovací proces digitálnych dokumentov. Schvaľovanie býva zdĺhavé najmä pri komunikácii medzi pobočkami alebo zamestnancami, ktorí v klasickej kancelárii trávia málo času. Premietnutie týchto procesov do digitálnej formy umožní ich spracovanie výrazne urýchliť, a navyše je možné niektoré kroky vďaka automatizácii procesov riešiť okamžite.

Home Office je dnes samozrejmosťou, pričom je však potrebné vedieť produktívne spolupracovať, chrániť citlivé dáta a zaistiť motiváciu zamestnancov. Produktívnu spoluprácu dnes umožňujú nástroje pre vzdialenú komunikáciu. Či už ide o Skype, Teams alebo iné nástroje základom je spoľahlivé audiovizuálne vybavenie rokovacích miestností, kde sa virtuálne stretávajú ľudia v kancelárii s ľuďmi na Home Office. Samostatnou kapitolou je potom otázka zabezpečenia firemných dát. Ich zdieľanie medzi kanceláriou a prácou z domova je kritickým bodom. Na internete tak možno ľahko nájsť obchodné zmluvy, osobné doklady a iné citlivé dáta. Existuje záplava webových stránok pre bezplatné zdieľanie súborov. Málokto ale rieši, akú úroveň ochrany poskytujú. Pokiaľ chcete mať firemné dáta pod kontrolou, využite riešenia na bezpečnú spoluprácu.