G-komponent: Spoločná sťažnosť

Už niekoľko rokov je pálčivým bodom slovenskej elektroenergetiky tzv. G-komponent. Rozhodoval o ňom už aj Ústavný súd SR, ktorý poplatok vyplácaný bez zmlúv označil za protiústavný. Toto rozhodnutie následne v sporoch medzi výrobcami a distribučnými spoločnosťami rešpektovali aj okresné a krajské súdy. Od roku 2019 je však tento poplatok legalizovaný prostredníctvom novely Zákona o energetike. Podľa Slovenskej asociácie fotovoltiky a OZE (SAPI) po takmer 6 rokoch bojov výrobcom došla trpezlivosť a podali vo veci G-komponentu sťažnosť na Európsku komisiu.

SAPI, Slovenské elektrárne (SE) a Veolia Energia Slovensko v spoločnej sťažnosti Európskej komisii upozorňujú na právny nesúlad G-komponentu v slovenskej legislatíve s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou. Slovenská legislatíva vo veci sieťových poplatkov mala byť pritom v súlade s predmetným nariadením už od začiatku tohto roku, čo sa nestalo. Sťažovatelia upozorňujú aj na neférové zaobchádzanie, znevýhodnenie voči výrobcom z okolitých krajín, ktorí poplatok platiť nemusia, či spomaľovanie rozvoja OZE, čo je v priamom rozpore s klimatickými cieľmi EÚ.

Podaniu sťažnosti predchádzala snaha o riešenie priamo s regulátorom. S Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prebehlo niekoľko rokovaní, no úrad neprejavil ochotu reguláciu upraviť a harmonizovať s legislatívou EÚ. Vzhľadom na neúspešnosť rokovaní a už takmer ročné omeškanie boli výrobcovia donútení upozorniť na tento stav Európsku komisiu, aby zasiahla voči Slovensku. „Snažili sme sa podaniu predísť všetkými dostupnými spôsobmi. Žiaľ, neboli sme úspešní, keďže predchádzajúce vedenie ÚRSO nebolo ochotné zmeniť pravidlá. Vnímame pozitívne, že nové vedenie úradu avizuje zmeny v nastavení sieťových poplatkov, máme však pochybnosti o konkrétnej podobe novej regulácie. Touto sťažnosťou chceme spoločne upozorniť na pretrvávajúci nelegálny stav a dosiahnuť súlad slovenských právnych predpisov s tými európskymi“, dodal Ján Karaba.

SR: 6 miliónov eur pre školy

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR investuje ďalších 6 miliónov eur na nákup digitálnych technológií pre školy z vlastných zdrojov. Schému digitalizácie rezort školstva vypracoval už v lete. Školy dostanú financie v sume od 500 do 4.000 eur na nákup webkamier, konektorov, routerov či novej techniky.

Ministerstvo školstva okrem toho upravuje výdavky v rámci jedného z národných projektov a žiada o ďalšie zdroje na digitalizáciu z programu REACT-EU. Podľa vyjadrenia ministra je digitalizácia jednou z priorít ministerstva a robia všetko pre to, aby na tento účel získali potrebné financie. Aktuálne využijú úspory v rozpočte, ale snažia sa čo najviac využiť aj iné zdroje, ako napr. eurofondy či REACT-EU. Rovnako sa rezort školstva dohodol s operátormi na navýšení hlasových hovorov a dát pre učiteľov. Pre tých, ktorí učia on-line pomocou digitálnych technológií a potrebujú sa pripojiť k internetu cez mobil, alebo komunikujú so žiakmi cez telefón, môžu cez riaditeľa požiadať o navýšenie dát v objeme minimálne 10 GB a neobmedzené volania. Od 22. októbra 2020 na internetovej stránke, kde školy vypĺňajú COVID školský semafor, riaditeľ školy cez svoje EDU ID môže požiadať o aktiváciu hlasových a dátových služieb zadaním mobilných telefónnych čísel svojich učiteľov.

Minister školstva na tlačovej konferencii tiež oznámil, že rezort komunikuje so splnomocnenkyňou pre rómske menšiny, aby mohla byť nadviazaná spolupráca s ich terénnymi pracovníkmi. Tí môžu vypomáhať s vyučovaním pre marginalizované skupiny.

Radíme: Fungovanie firmy počas obmedzení

Ako zabezpečiť fungovanie firiem s minimálnymi dopadmi na výkon? Určite sa zhodneme, že zdravie je prvoradé. Radan Miksa, špecialista na efektívnu firemnú spoluprácu, odporúča robiť viac než len nutné minimum v podobe rozostupov. Účinnú pomoc pritom poskytujú moderné technológie. 

Najdôležitejšie je dodržiavanie bezpečných rozostupov a správne využitie kapacít jednotlivých pracovísk. Vizuálne označenie je základ, účinnejší je ale systém rezervácií, vrátane intelignetných senzorov, ktoré snímajú obsadenosť pracovných miest. Tento systém je možné využiť aj na prehľad o kapacite a využití jednotlivých pracovísk, pretože zamestnanci chodia stále častejšie na svoje pracoviská len pár dní v týždni. Ideálne je teda komplexné riešenie pre monitorovanie a správu pracovísk.

Analýza vnútorných procesov a práce s fyzickými dokumentami by mala smerovať k produktívnejším riešeniam. Napríklad faktúra, ktorá je ihneď na svojom vstupe zdigitalizovaná, môže byť automaticky uložená do účtovného systému bez toho, aby ju niekto ručne vkladal. Okrem samotnej úspory času ide aj o výrazné zníženie chybovosti. Ďalšou výhodou je samotný schvaľovací proces digitálnych dokumentov. Schvaľovanie býva zdĺhavé najmä pri komunikácii medzi pobočkami alebo zamestnancami, ktorí v klasickej kancelárii trávia málo času. Premietnutie týchto procesov do digitálnej formy umožní ich spracovanie výrazne urýchliť, a navyše je možné niektoré kroky vďaka automatizácii procesov riešiť okamžite.

Home Office je dnes samozrejmosťou, pričom je však potrebné vedieť produktívne spolupracovať, chrániť citlivé dáta a zaistiť motiváciu zamestnancov. Produktívnu spoluprácu dnes umožňujú nástroje pre vzdialenú komunikáciu. Či už ide o Skype, Teams alebo iné nástroje základom je spoľahlivé audiovizuálne vybavenie rokovacích miestností, kde sa virtuálne stretávajú ľudia v kancelárii s ľuďmi na Home Office. Samostatnou kapitolou je potom otázka zabezpečenia firemných dát. Ich zdieľanie medzi kanceláriou a prácou z domova je kritickým bodom. Na internete tak možno ľahko nájsť obchodné zmluvy, osobné doklady a iné citlivé dáta. Existuje záplava webových stránok pre bezplatné zdieľanie súborov. Málokto ale rieši, akú úroveň ochrany poskytujú. Pokiaľ chcete mať firemné dáta pod kontrolou, využite riešenia na bezpečnú spoluprácu.

EÚ: Prioritou verejné zdravie

Podľa nového prieskumu Európskeho parlamentu podporuje takmer 8 z 10 oslovených Európanov (77 %) koncept, podľa ktorého by Európska únia (EÚ) mala poskytovať eurofondy členským štátom len ak ich vlády dodržiavajú pravidlá právneho štátu a demokratické princípy. Na Slovensku s tým súhlasí 72 % respondentov. Väčšina Európanov podporuje vyšší európsky rozpočet v záujme prekonania následkov pandémie. Prioritou je verejné zdravie, nasleduje ekonomická obnova a klimatická zmena. 

Väčšina Európanov (54 %) si myslí, že EÚ by mala mať viac finančných prostriedkov, aby mohla prekonať dôsledky pandémie. V 20 členských štátoch s týmto tvrdením súhlasí väčšina účastníkov prieskumu a v 14 dokonca absolútna väčšina. Na Slovensku s týmto tvrdením súhlasí 42 % respondentov. Na otázku, do akých oblastí by mali smerovať prostriedky z tohto vyššieho rozpočtu, odpovedala viac ako polovica respondentov v EÚ (54 %), že prioritou by malo byť verejné zdravie, nasledované ekonomickou obnovou a novými príležitosťami pre podniky (42 %), klimatickou zmenou a ochranou životného prostredia (37 %) a zamestnanosťou a sociálnymi vecami (35 %). Na európskej úrovni predbehla oproti poslednému prieskumu (z júna 2020) medzi prioritami oblasť klimatickej zmeny otázku zamestnanosti. Verejné zdravie je na vrchole rebríčka pre obyvateľov 18 krajín. Estónsko, Lotyšsko, Česká republika kladú na prvé miesto ekonomickú obnovu. Obyvatelia Rakúska, Dánska a Nemecka preferujú oblasť klimatickej zmeny. Naopak v Chorvátsku, na Slovensku či vo Fínsku by ľudia najradšej videli použitie financií na zamestnanosť a sociálne veci. 

Znepokojujúca osobná finančná situácia Európanov od začiatku krízy je jasným ukazovateľom, že nevyhnutné rozhodnutia o balíku obnovy a sedemročnom rozpočte EÚ (VFR) je potrebné urobiť čo najskôr. Veľká väčšina občanov sa obáva priamych dopadov pandémie na ich osobnú finančnú situáciu, prípadne už takéto dopady pocítili: 39 % Európanov a 47 % Slovákov tvrdí, že kríza spojená s pandémiou už zasiahla ich osobný príjem, ďalších 27 % Európanov a 27 % Slovákov očakáva tento typ problémov v najbližšej budúcnosti. Len 27 % Európanov (20 % Slovákov) predpokladá, že to na ich situáciu nebude mať vplyv. Až v 20 krajinách väčšina respondentov vyhlásila, že súčasná kríza už ovplyvnila ich osobný príjem. Dve tretiny účastníkov prieskumu v EÚ súhlasia s tvrdením, že Európska únia by mala mať viac kompetencií, aby dokázala čeliť krízam takéhoto druhu. Myslí si to aj 55 % oslovených Slovákov. Len štvrtina Európanov (25 %) s týmto tvrdením nesúhlasí. Tieto výsledky konzistentne nadväzujú na dva predchádzajúce prieskumy, ktoré Európsky parlament robil v apríli a júni 2020.

5G: Spoločné vyhlásenie SR a USA

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok 22. októbra 2020 na stretnutí s ministrom zahraničných vecí USA Mikeom Pompeom vo Washingtone podpísal Spoločné vyhlásenie SR a USA k bezpečnosti sietí piatej generácie (5G). Slovenská republika sa tak pridáva k ďalším európskym krajinám, ktoré už obdobné dvojstranné vyhlásenie k bezpečnosti sietí 5G podpísali.

Slovenská republika si je vedomá technologického rozvoja a budovania moderných informačných technológií a komunikačných sietí vedúcich k ekonomickej prosperite a konkurencieschopnosti. Technológia 5G predstavuje neodlučiteľnú súčasť poskytovania moderných a kriticky dôležitých služieb, čo je však úzko späté s potrebou zaručenia bezpečnosti náležitej infraštruktúry. Budovanie a rozvoj 5G sietí tak nemá len technický a ekonomický charakter, ale aj strategický bezpečnostný rozmer. 

Podpisom spoločného vyhlásenia, ktoré nadväzuje na príslušné ciele a odporúčania EÚ a NATO o pravidlách a požiadavkách budovania bezpečných 5G sietí, Slovenská republika potvrdzuje svoj záväzok k bezpečnému budovaniu komunikačných sietí. Vyhlásenie zároveň podčiarkuje význam spolupráce Slovenskej republiky so strategickým partnerom - Spojenými štátmi americkými - v kľúčovej oblasti spoločného záujmu, bezpečnosti informačných a komunikačných systémov.