Hodnota ženského eura: V roku 2020 je to 80,6 centa

Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov tento rok pripadol na 22. októbra 2020. Ak to premeníme na odpracované dni, tak v roku 2020 od 22. októbra pracujú ženy na Slovensku až do konca roka zadarmo. Rozdiel medzi mzdami mužov a žien patrí na Slovensku k najvyšším v krajinách Európskej únie (EÚ). 

Podľa Eurostatu bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové zárobky) v roku 2018 na Slovensku 19,4 %. Priemer EÚ bol 14,8 %, pričom Slovensko bolo piate v poradí. To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 80,6 centov. Nie jedno celé spravodlivé euro za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ale ženské euro. Ak chceme dosiahnuť férové ohodnotenie práce žien v našej spoločnosti, musíme si všímať faktory ako rodová segregácia na trhu práce, nedostatok flexibility v pracovnom čase, tradičné rodové rozdelenie rolí v starostlivosti o členov rodiny, sklený strop. Férové odmeňovanie žien je pritom na dohľad až v roku 2097 a v Európskej únii až v roku 2104 podľa najnovšieho prieskumu Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) o rozdieloch v príjmoch medzi ženami a mužmi. 

Podľa Štatistického úradu bol rozdiel medzi mzdami žien a mužov na Slovensku v roku 2019 20,2 % (išlo o priemerné hrubé mesačné mzdy). Muži v priemere zarábali mesačne v hrubom 1 399 eur, ženy o 283 eur menej, a to 1 116 eur. Najväčšie rozdiely v platoch medzi ženami a mužmi boli v Trenčianskom, Žilinskom a v Bratislavskom kraji. Výraznejšie rozdiely boli tiež vo vekových skupinách nad 35 rokov. Ženy teda stále majú nižšie zárobky až o štvrtinu, na čom sa zrejme odráža výpadok žien z pracovného procesu počas materskej a rodičovskej dovolenky. Finančnú situáciu žien a mužov ohrozuje aj súčasná pandémia COVID -19. Pandémia pravdepodobne povedie k prehĺbeniu rozdielov v príjmoch medzi ženami a mužmi, keďže to boli práve ženy, ktoré sa počas prvej vlny museli starať o deti a domácnosť, vypadli z pracovného procesu a boli na OČR (ošetrovanie blízkeho člena rodiny). Silvia Porubänová, sociologička z Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR), vysvetľuje: „V období pandémie koronavírusu získava komplexná potreba férového odmeňovania, vrátane ambície rovnosti mužských a ženských miezd, celkom konkrétne kontúry. Ženy v „prefeminizovaných“ profesiách (zdravotníčky, učiteľky, opatrovateľky, predavačky...) a v ďalších nezastupiteľných pozíciách sú doslova „srdcom“ prvej línie a udržiavajú kontinuitu každodenného života nás všetkých. Otázky spravodlivej a dôstojnej mzdy, bez anachronizmu rodového rozdielu, sa tak z roviny verejných politík musia prirodzene presunúť do aplikačnej praxe." 

Inštitút pre výskum práce a rodiny zrealizoval on-line prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 408 respondentov a respondentiek, z toho 81,9 % žien a 17,6 % mužov. Zameral sa na zisťovanie zmeny kvality života počas karanténnych opatrení začiatkom leta 2020. Z hľadiska finančnej situácie odhalil, že u 47,8 % respondentiek a respondentov sa v tejto oblasti „určite zhoršila“ alebo „skôr zhoršila“, a to u o čosi viac žien: 48,5 %. Zhoršila sa aj u 44,5 % mužov. Obavy, že sa finančná situácia zhorší v budúcnosti vnímalo viac žien, a to 39,3 % oproti 26,1 % mužov. Celkovo sa znížila mzda u 60 % žien a 58,7 % mužov, ktorí pracovali. O 100 % sa znížila u 11,5% žien a u 7,8% mužov. Ženy typicky zarábajú menej a pracujú na viac prekérnych miestach. S padajúcou ekonomickou aktivitou sú však ženy oveľa viac zraniteľné, čo sa týka prepúšťania z práce a straty živobytia. Príjmy žien v neformálnej ekonomike klesli počas pandémie dramatickým spôsobom. Predpokladá sa, že takto stratili približne 60 % svojho príjmu. Analytik a výskumník IVPR Andrej Kuruc ponúka pomoc pre obete diskriminácie: „Pre nedostatok aktuálnych informácií v tejto oblasti Inštitút pre výskum práce a rodiny spustil poradenský portál pre ľudí, ktorí zažívajú diskrimináciu na základe pohlavia/rodu (napríklad v odmeňovaní), kde im odborníci a odborníčky poradia, ako svoju situáciu riešiť. Na našom portáli môžu získať radu aj inštitúcie. Poradíme im, aké pozitívne opatrenia môžu zaviesť na zníženie rodového mzdového rozdielu. Poradenský portál sa nachádza na stránke: https://www.totojerovnost.eu/ v časti Pomoc.“

Radíme: Ako nezajedať stres

Skúsenosti so „zajedaním“ stresu či emócií, najmä ak sme vo vypätej situácii, má väčšina z nás. Ak ste sa po neobvykle náročnom dni rozveselili porciou zmrzliny alebo kúskom čokolády, zatiaľ čo ste sa ventilovali kamarátke, je to v poriadku. Ak je však emocionálne jedenie prvou a najčastejšou reakciou na negatívne myšlienky či pocity, je na čase to zmeniť.

Emocionálne alebo stresové jedenie je presne to, ako to znie. Niekedy za tým stojí vedomé rozhodnutie, napríklad keď vás vytočí šéf, je vašou reakciou objednať si obľúbenú pizzu. „Deje sa to najmä vtedy, keď siahate po jedle, aby ste unikli všemožným zlým pocitom, ktoré prežívate. Dúfate, že vďaka jedlu sa budete cítiť lepšie. Častejšie však ide iba o bezduchú reakciu na neurčité negatívne emócie, ktoré neviete úplne identifikovať. Možno ani neviete, čo vás trápi, ale ste si celkom istí, že jedlo je tá jediná vec, ktorá vám pomôže“, vysvetľuje Susan Bowermanová, expertka pre vzdelávanie v oblasti výživy.

Emocionálny vs. fyzický hlad – existuje niekoľko jasných znakov, ktoré vám môžu pomôcť rozlíšiť emocionálny hlad od skutočného fyzického hladu:

• Emocionálny hlad sa zvyčajne objavuje náhle. Stačí len pocítiť stres či napätie a bum! Máte chuť na čipsy. Na druhej strane, fyzický hlad má tendenciu prichádzať postupne. Začínate pociťovať hlad, ale môžete počkať, kým sa najete – tým máte čas urobiť rozumné rozhodnutie, aby ste tento hlad uspokojili zdravým jedlom.
• Emocionálny hlad zvyčajne spôsobuje túžbu po jedlách sladkých, plných tukov či vysoko kalorických. Nejde len o chuť na čokoládu – najradšej by ste si dali rovno kus čokoládovej torty. Pre porovnanie, keď pociťujete fyzický hlad, ste ochotní zvážiť niekoľko možností, ktoré váš hlad uspokoja, čo znamená, že urobíte aj lepšiu voľbu vo výbere jedla.
• Akonáhle je váš fyzický hlad uspokojený, plný žalúdok vám dáva signál, že už máte dosť a vtedy aj prestanete jesť. No ak sú motorom emócie, je ľahké ignorovať, čo vám hovorí žalúdok a nakoniec toho zjete oveľa viac, len aby ste sa cítili lepšie.
• Stresové jedenie vám môže v danú chvíľu zdvihnúť náladu, ale hanba a pocit viny vás vzápätí dobehnú. Keď totiž dojete jedlo, ktoré reálne uspokojuje váš fyzický hlad, zvyčajne sa potom necítite previnilo.

Rady, ako sa vysporiadať so zajedaním stresu

1. Veďte si potravinový denník. Prehľad o konzumovanom jedle vám môže pomôcť zistiť, čo je spúšťačom vášho stresového jedenia. Kedykoľvek cítite potrebu jesť, poznamenajte si, aký pociťujete hlad na stupnici od 1 do 10 (1 = som taká hladná, až odpadávam; 10 = som totálne prejedená). Takisto si zapíšte, ako sa v danom momente cítite. Čo vyvolalo vašu potrebu jesť? Ste naozaj hladní – alebo pociťujete smútok či úzkosť?
2. Stojte si za svojimi pocitmi. Už viete, že emócie sú spúšťačom vášho hladu, tak prečo ich nepriznať? Je v poriadku byť občas nahnevaný, vystrašený, osamelý alebo znudený. Síce môže ísť o nepríjemné pocity, no nie sú nebezpečné – a nie vždy je nutné ich nejako naprávať. Nechajte svoje emócie prirodzene odísť bez toho, aby ste ich súdili. Sú také, aké sú.
3. Pracujte na schopnosti ako sa so svojimi pocitmi vysporiadať. Vždy, keď budete jesť v reakcii na stres, je to len pripomienka, že nezvládate svoje emócie. Keď na vás doľahne stres, skúste si položiť otázku: „Čo najhoršie sa stane, keď nebudem jesť?“ Áno, úroveň stresu môže ešte trochu stúpnuť, ale ten pocit aj pominie. Ak necháte stres jednoducho plynúť, môžete pritom zistiť, že daná situácia nie je pravdepodobne až taká zlá, ako ste si mysleli. Cvičte toleranciu svojich emócii alebo skúste nájsť iný spôsob, ako sa vyrovnať so stresom.
4. Hľadajte alternatívy k stresovému jedeniu. Skúste raz za čas popremýšľať o svojich pocitoch a o tom, ako vyriešiť vaše problémy. Urobte si zoznam vecí, ktoré môžete robiť namiesto jedenia. Choďte na prechádzku, aby ste si vyčistili hlavu, počúvajte hudbu, meditujte, čítajte, alebo zavolajte kamarátke a porozprávajte sa.
5. Odučte sa svoje zlé návyky. Emocionálni jedáci neustále živia myšlienku, že najlepším spôsobom, ako liečiť negatívne emócie, je jedlo. Rovnako ako iné zlé návyky, aj emocionálne jedenie sa deje skôr, ako ste mali možnosť o tom premýšľať. Napríklad jeden zlý deň sa môže rovnať piatim hodinám pozerania televízie a kilu zmrzliny. Musíte sa preto „odnaučiť“ od svojich zlozvykov a v prípade zlého dňa vyskúšajte robiť niečo iné.
6. Čakajte. Emocionálni jedáci sa často obávajú, že ak sa nenajedia v momente ako túžia po jedle, bude sa táto túžba len zhoršovať. Keď však chvíľu počkajú, možno ich prekvapí fakt, že toto nutkanie pominie. Namiesto toho, aby ste sa okamžite podriadili svojej túžbe, povedzte si, že počkáte niekoľko minút. Je celkom pravdepodobné, že vás niečo zaujme alebo sa pustíte do inej aktivity a túžba po jedle tak po chvíli pominie.
7. Buďte sami k sebe láskaví a úprimní. Svoju rolu určite zohráva aj trpezlivosť, keď chcete zmeniť svoje návyky, najmä ak sa týkajú „zajedania“ stresu. Ak vám však tento zlozvyk prerástol cez hlavu a zdá sa vám, že už nič nezaberá, zvážte individuálne poradenstvo alebo skupinovú terapiu.

On-line: Deň bez dlhov

Už ôsmy ročník podujatia Deň bez dlhov prebehne tohto roku z dôvodu pandémie koronavírusu v modifikovanom formáte. Organizátorom je spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), ktorá spustila svoj projekt pred dvanástimi rokmi v Poľsku. Postupne sa nápad rozšíril aj do Rumunska, Českej republiky a na Slovensko.

Ľudia, ktorí bojujú so splácaním dlhov, môžu po celý mesiac november využiť bezplatnú telefónnu linku 800 223 322, alebo klásť svoje otázky prostredníctvom webových stránok nasedlhy.sk. Tohtoročnou novinkou je tiež to, že odborní poradcovia záujemcom na vyžiadanie poskytnú zadarmo výpis z Centrálnej evidencie exekúcií, teda informáciu, či je proti nim aktuálne vedená exekúcia. 

Z pravidelných analýz spoločnosti KRUK vyplýva, že priemerná výška dlhu slovenských dlžníkov je 2.600 eur, zatiaľčo v roku 2019 bola priemerná výška dlhu 2.700 eur. Stále platí, že si častejšie a viac požičiavajú muži (58 % dlžníkov s priemerným dlhom takmer 2.900 eur). Najviac dlžníkov opäť pochádza z Košického kraja, kde býva necelých 16 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2.400 eur. V priemere najvyššie záväzky majú dlžníci z Bratislavy (3.200 eur), ktorí tvoria 10 % všetkých dlžníkov v SR.

COVID-19:Umelá inteligencia

V boji proti novému koronavírusu sa využíva aj umelá inteligencia, pomocou ktorej sa vedci snažia zabrániť jeho šíreniu a zmierniť tak dopady pandémie na prevádzku mnohých firiem. Jedným z takýchto nástrojov je nový softvér AI4HR. Pomáha detegovať osoby, ktoré vykazujú známky ochorenia, takže je možné predísť zatvoreniu časti či dokonca celej prevádzky. Prostredníctvom analýzy a vyhodnocovania rôznych informačných zdrojov dokáže tiež varovať pred možným nedostatkom zamestnancov a zaistiť tak prevádzkyschopnosť spoločnosti.

Softvér sa skladá z viacerých modulov:

• Modul zdravotného stavu  - umožňuje nepretržite a v reálnom čase sledovať telesnú teplotu a kondíciu zamestnancov, a to pomocou termografických kamier a ďalších IoT zariadení (tzv. zariadenia Internetu vecí). Zozbierané dáta sa zobrazujú na riadiacom paneli. Zvýšená telesná teplota je prvým príznakom toho, že človek môže byť chorý. Ďalšie indikácie je možné získať zmeraním krvného tlaku, hladiny cukru v krvi alebo fungovaním tráviaceho systému. Získané informácie môžu prostredníctvom varovných signálov okrem iného pomôcť zamestnancom zlepšiť svoje životné a stravovacie návyky.
• Trasovací modul - v rámci tohto modulu sa zhromažďujú údaje o pohybe zamestnancov a kontaktoch s ostatnými osobami vo firme aj mimo nej. Môže ukázať, s koľkými ľuďmi bol chorý zamestnanec v kontakte, na akom mieste a v akom čase. Mapovanie šírenia choroby výrazne pomáha pri znížení rizika masového šírenia nákazy. Cieľom je teda včasné zistenie potenciálne infikovaných osôb.
• Modul riadenia pracovného času - obsahuje informácie o odpracovaných hodinách všetkých zamestnancov. Monitoruje počet zmien, ako aj typ zmeny (dennú, popoludňajšiu, nočnú, nadčasy a pod.), ktorú daný zamestnanec odpracoval. Tieto dáta spoločne s ďalšími údajmi, ako napríklad kvalifikácia zamestnanca alebo jeho dostupnosť, uľahčia a zrýchlia operatívne zmeny v prípade ochorenia. Vďaka tomu nebude nutné, aby firma menila výrobný plán alebo zvyšovala náklady v dôsledku prestojov či dokonca uzavretia celého oddelenia.
• Modul pracovných nákladov - analyzuje výdavky zo strany zamestnávateľa, akými sú náklady na nábor nových pracovníkov, mzdové náklady, náklady na absenciu z dôvodu choroby či prestoja daného oddelenia alebo celej spoločnosti. Program vie pomôcť riadiacim zamestnancom, keďže dokáže vyhľadávať a navrhovať vhodných a dostupných pracovníkov s požadovanou kvalifikáciou ako náhradu za chorých zamestnancov.
• Modul zdravotníckych dát - prostredníctvom tohto modulu sa zhromažďujú dáta externých zdravotných informácií, napríklad z nemocníc v regióne, rozsah šírenia alebo zasiahnutia infekciou, zotavenie či úmrtnosť. Porovnanie týchto údajov s internými údajmi tak pomôže určiť mieru rizika a včas upozorňovať na potrebné zavedenie ochranných opatrení na pracovisku.
• Modul pracovného trhu - jeho funkciou je zbierať externé informácie o regióne, kde sa spoločnosť nachádza. Sleduje okrem iného mieru nezamestnanosti, ďalšie štatistiky trhu práce, agentúry dočasnej zamestnanosti atď. Poskytuje tak príležitosť predvídať budúce dopady nedostatku pracovných síl na trh a reagovať tak v dostatočnom predstihu zabezpečením nevyhnutných náhrad.

EU: Regulácia umelej inteligencie

Európsky parlament je jednou z prvých inštitúcií, ktorá predkladá odporúčania týkajúce sa pravidiel v oblasti umelej inteligencie. Budúca legislatíva by mala upravovať otázky spojené s etikou, zodpovednosťou za škodu či právami duševného vlastníctva. Európska komisia by mala príslušný legislatívny návrh predložiť začiatkom budúceho roka.

Schválené legislatívne uznesenie vyzýva Európsku komisiu na predloženie novej právnej úpravy. Tá by mala stanovovať etické zásady a právne záväzky týkajúce sa vývoja, nasadzovania a využívania umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií v Európskej únii (EÚ) vrátane softvéru, algoritmov a dát. Budúca legislatíva má byť podľa poslancov založená na niekoľkých hlavných princípoch. Ich súčasťou by mali byť: vývoj umelej inteligencie sústredenej na človeka a vyrobenej človekom, bezpečnosť, transparentnosť a zodpovednosť, ochrana pred zaujatosťou a diskrimináciou, právo na nápravu, sociálna a environmentálna zodpovednosť a rešpektovanie ochrany súkromia a osobných údajov. Rizikové technológie založené na umelej inteligencii, napríklad zariadenia so schopnosťou samoučenia, by mali byť navrhované tak, aby na nich mohol stále dohliadať človek. V prípade použitia funkcie, ktorá by mohla mať za následok závažné porušenie etických zásad a spôsobiť nebezpečenstvo, by sa mala funkcia samoučenia deaktivovať a kontrolu nad zariadením by mal v plnej miere prevziať opäť človek.

Ďalšie schválené legislatívne uznesenie vyzýva na prijatie rámca upravujúceho zodpovednosť, ktorý by bol orientovaný na budúcnosť. Nové pravidlá by mali zaistiť, že zodpovednosť za škody spôsobené vysoko rizikovou umelou inteligenciou budú niesť jej operátori. Jasný právny rámec by podnikom poskytol právnu istotu, čím by stimuloval inovácie. Zároveň by mal chrániť občanov a posilňovať ich dôveru v technológie na báze umelej inteligencie, keďže by odrádzal od potenciálne nebezpečných aktivít. Predmetné pravidlá by sa mali uplatňovať na fyzickú alebo virtuálnu aktivitu, pri ktorej sa využíva umelá inteligencia a ktorá má nepriaznivý vplyv na život a zdravie, poškodzuje fyzickú integritu a majetok alebo spôsobuje výraznú nemateriálnu ujmu, ak sa premietne do preukázateľnej hospodárskej straty. Poslanci sa domnievajú, že hoci rizikové technológie fungujúce na báze umelej inteligencie sú stále zriedkavosťou, ich operátori by mali byť poistení podobne, ako je to pri používaní motorových vozidiel.

V treťom schválenom uznesení sa jasne uvádza, že postavenie EÚ ako globálneho lídra v oblasti umelej inteligencie musí byť spojené s ochranou inovatívnych vývojárov. To si vyžaduje vytvorenie efektívneho systému ochrany práv duševného vlastníctva a ochranu patentového systému EÚ. Uznesenie však zároveň zdôrazňuje, že by tým nemali byť ohrozené záujmy ľudských tvorcov ani etické zásady Európskej únie. Podľa poslancov je dôležité rozlišovať medzi výtvormi človeka, ktoré vznikli za pomoci umelej inteligencie, a výtvormi umelej inteligencie. Zastávajú tiež názor, že umelá inteligencia by nemala mať právnu subjektivitu, čiže práva duševného vlastníctva by sa mali poskytovať iba ľuďom. Prijatý text sa ďalej zaoberá otázkami autorského práva, zberu údajov, obchodného tajomstva, používania algoritmov a techniky deepfake.