Trend: Pokles pracovných ponúk

Počas 42. kalendárneho týždňa uverejnili zamestnávatelia na pracovný portál Profesia.sk 3.899 nových pracovných ponúk. Počet inzerátov bol od pondelka 12. do nedele 18. októbra 2020 približne o 500 nižší ako predošlý týždeň. Podľa analýzy portálu je súčasná situácia návratom späť k číslam zo začiatku augusta t.r.

Rok 2020 ukazuje, že trh práce reaguje na sprísnenia či uvoľňovania vládnych opatrení takmer ihneď. Porovnateľný počet ponúk počas týždňa, ktoré neovplyvnili sviatky, bol naposledy ešte na začiatku augusta v 33. kalendárnom týždni. Od začiatku septembra bol počet ponúk nižší ako 4-tisíc iba počas týždňov, ktoré ovplyvnili štátne sviatky. Voľné pracovné dni sa na Profesii takmer vždy prejavujú nižším počtom pracovných ponúk.

Odvetvím, v ktorom medziročne najviac klesol počet ponúk za posledné 4 týždne, je cestový ruch, gastro a hotelierstvo. Počas 39. kalendárneho týždňa išlo oproti vlaňajšku o zhruba 38 percentný prepad. Odvtedy situácia už len zhoršuje. Posledný kalendárny týždeň zaznamenala Profesia v tomto sektore iba 38 nových pracovných ponúk. Počas rovnakého obdobia vlani išlo o 254 inzerátov. To predstavuje prepad až o 85 percent. Ak porovnáme súčasnú situáciu v cestovnom ruchu, gastre a hotelierstve s minulými rokmi, môžeme vidieť, že podobné čísla zažil sektor naposledy v krízových rokoch. Zamestnávatelia v tomto sektore uverejnili vlani až o 635 inzerátov viac ako počas posledných štyroch týždňov tohto roka. 

Okrem spomínaného cestovného ruchu a gastra klesla ponuka výrazne aj v ďalších dvoch sektoroch. V prípade zákazníckej podpory eviduje najväčší pracovný portál na Slovensku medziročný prepad až 42 percent. Za posledné štyri kalendárne týždne pribudlo v tomto odvetví 337 pracovných ponúk. Vlani to bolo až o 242 inzerátov viac. Výrazný medziročný pokles možno vidieť aj v odvetví, v ktorom si Slováci hľadajú prácu v roku 2020 najčastejšie. Za posledné štyri týždne uverejnili zamestnávatelia v administratíve 1.189 pracovných ponúk. Za rovnaké obdobie vlani ich bolo o 732 viac. To predstavuje prepad o zhruba 38 percent. 

Uchádzači majú aktuálne na Profesia.sk k dispozícií najviac pracovných ponúk vo výrobe, obchode a informačných technológiách. Spomínaná výroba je aktuálne jediným sektorom, v ktorom eviduje portál medziročný nárast v počte pracovných príležitostí. Za posledné štyri týždne uverejnili zamestnávatelia 3.349 výrobných pracovných ponúk. Je to o 219 viac ako vlani, teda takmer sedem percent. Okrem výroby obstávajú v porovnaní s vlaňajškom pomerne dobre aj strojárstvo a pomocné práce. Napriek tomu, že v oboch prípadoch eviduje Profesia medziročný pokles v počte ponúk, ani v jednom prípade nie je prepad za posledné štyri týždne vyšší ako desať percent.

EU: Systém prepojenia aplikácií na sledovanie kontaktov a zasielanie výstrah

Európska komisia spustila po pilotnej fáze celoúnijný systém na zabezpečenie interoperability – tzv. sieťový priechod. Uskutočnilo sa už aj prepojenie prvej skupiny vnútroštátnych aplikácií pomocou tejto služby: Corona-Warn-App z Nemecka, COVID tracker z Írska a immuni z Talianska. Tieto aplikácie si dokopy stiahlo približne 30 miliónov ľudí, čo zodpovedá dvom tretinám všetkých stiahnutí aplikácií v Európskej únii (EÚ).

V boji proti koronavírusu sa väčšina členských štátov rozhodla spustiť aplikáciu na sledovanie kontaktov a zasielanie výstrah. Celkovo možno zabezpečiť interoperabilitu pomocou sieťového priechodu v prípade 20 aplikácií, ktoré sú založené na decentralizovaných systémoch. Aplikácie sa môžu na základe protokolu, v rámci ktorého treba rátať s niekoľkými skúškami a kontrolami, prepojiť so sieťovým priechodom, pričom pre každú z nich sa musí vydať aktualizácia. Prepojenie druhej skupiny aplikácií sa uskutoční na budúci týždeň. Následne sa očakáva zapojenie aplikácií eRouška z Česka, smitte stop z Dánska, Apturi COVID z Lotyšska a Radar Covid zo Španielska, pričom ďalšie aplikácie budú prepojené so systémom v novembri t.r. Prehľad zúčastnených členských štátov je dostupný na osobitnej webovej stránke.

Sieťový priechod zabezpečuje hladké cezhraničné fungovanie aplikácií. Používateľom bude preto stačiť nainštalovať si len jednu aplikáciu a pri ceste do inej zúčastnenej európskej krajiny budú stále môcť využívať sledovanie kontaktov a dostávať varovania, či už sú doma alebo v zahraničí. Server sieťového priechodu obmedzuje množstvo vymieňaných údajov na minimum. Vďaka tomu bude efektívne prijímať a odovzdávať náhodné identifikátory medzi vnútroštátnymi aplikáciami. Sieťový priechod nebude spracúvať žiadne iné informácie ako náhodné kľúče vytvorené aplikáciami: informácie sú pseudonymizované, zašifrované, obmedzené na nevyhnutné minimum a uchovávané len tak dlho, ako je potrebné na spätné vysledovanie infekcií. Identifikácia jednotlivých osôb ani sledovanie polohy či pohybu zariadenia nebudú umožnené.

Zriadenie sieťového priechodu nadväzuje na dohodu členských štátov o technických špecifikáciách na zaručenie bezpečnej výmeny informácií medzi koncovými servermi vnútroštátnych aplikácií na sledovanie kontaktov a zasielanie výstrah na základe decentralizovanej architektúry. Tento systém za menej ako dva mesiace vyvinuli a zriadili spoločnosti T-Systems a SAP a bude ho prevádzkovať dátové centrum Komisie v Luxemburgu.

SpO2: Saturácia krvi kyslíkom

Život v rýchlom svete má vplyv na naše duševné aj fyzické zdravie. Dôležitým zdravotným indikátorom je saturácia krvi kyslíkom (SpO2). Na monitorovanie sa zvyčajne používajú medicínske prístroje, ale dnes už aj smart technológie.

Okrem krvného tlaku a srdcovej frekvencie je saturácia kyslíkom jedným z prvých meraní, ktoré sa robia pri vyšetreniach u lekára. SpO2, tiež známe ako saturácia kyslíkom, predstavuje podiel koncentrácie kyslíka v krvi v percentuálnom vyjadrení. Srdce pumpuje za normálnych okolností do tkanív priemerného dospelého človeka približne 5.000 ml krvi za minútu a do tkanív dodáva asi 1.000 ml kyslíka za minútu. Ak je hladina kyslíka v krvi príliš nízka, tento stav sa nazýva hypoxémia a telo nemôže správne fungovať. Pri normálnych podmienkách by mala mať zdravá osoba hodnotu SpO2 medzi 90 a 100 %. Znamená to, že 90 až 100 % červených krviniek v krvi práve prepravuje kyslík. Existuje extrémne nízka šanca, že sa koncentrácia SpO2 zvýši bez prísunu kyslíka zvonku. Ak je však hladina SpO2 pod normou, kvôli riziku vzniku hypoxémie je potrebné okamžité lekárske vyšetrenie.

Existujú dva typy hypoxémie. Akútna hypoxémia sa vyskytuje počas relatívne krátkeho časového obdobia, zatiaľčo chronická hypoxémia trvá dlhšie. Príznaky akútnej hypoxémie sa môžu líšiť od chronickej hypoxémie, ale bežnými sú dýchavičnosť, kašeľ, zmätenosť, rýchly srdcový rytmus aj zmeny farby kože. Chronickú hypoxémiu je ťažké odhaliť, pretože telo je schopné kompenzovať pokles kyslíka v krvi. Medzi príznaky patrí pľúcna hypertenzia, pravostranné zlyhanie srdca a ďalšie.

Vyššie riziko hypoxémie môžu mať:

• Ľudia, ktorí majú nabitý program: Nie každý si môže vychutnať luxus rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Existuje veľa ľudí v rôznych odvetviach, ktorí sústavne pracujú. Bez adekvátneho odpočinku môže permanentný stres spôsobiť, že mozog spotrebúva viac kyslíka, než je jeho obsah v krvi.

• Ľudia, ktorí sa pohybujú vo vysokohorskom prostredí: Vysoké nadmorské výšky môžu spôsobiť nízku hladinu nasýtenia kyslíkom alebo desaturáciu krvi. Stáva sa to kvôli nízkemu atmosférickému tlaku vo vysokých nadmorských výškach. Ak teda chodíte na túry na miesta ako sú napríklad Machu Picchu v Peru alebo Lhasa v Tibete, každý nádych vám poskytne menej kyslíka, než vaše telo potrebuje.

• Starší ľudia: Starnutie srdca a pľúc vedie k nedostatočnému prísunu a príjmu kyslíka. Ľudské telo sa pri prenose kyslíka spolieha na krv. Ak sa zníži vekom objem krvi, zníži sa tiež  koncentrácia kyslíka.

• Ľudia, ktorí chrápu: Chrápanie môže spôsobiť krátkodobú alebo dlhodobú dýchaciu obštrukciu, ktorá môže viesť k hypoxii, ktorá vedie k zlej kvalite spánku a môže viesť dokonca k poškodeniu orgánov.

Najefektívnejšou a najpresnejšou metódou na meranie hladiny SpO2 je test arteriálneho krvného plynu (ABG). Koncentráciu kyslíka a oxidu uhličitého meria zo vzorky krvi. Je však náročné vykonať tento test v domácich podmienkach a môže to byť aj trochu bolestivé. Najbežnejšou metódou je použitie pulzného oxymetra. Tento merač má malú sponu, ktorú si môžete nasadiť na prst, a nepriamo tak merať kyslík v krvi absorpciou svetla pulzom človeka. Okrem týchto dvoch tradičných metód existuje aj možnosť monitorovať SpO2 pomocou svojich smart hodiniek. Najväčšou výhodou je, že používatelia si môžu test urobiť kedykoľvek a kdekoľvek. Navyše, hladina SpO2 nie je jediná vec, ktorú by ste mali pravidelne kontrolovať. Na zabezpečenie dobrého fungovania tela sú dôležité aj srdcová frekvencia a úroveň stresu.

EU: Portál Access2Markets na podporu obchodovania

Európska komisia spustila nový on-line portál Access2Markets, ktorý má pomôcť európskym malým a stredným firmám obchodovať aj za hranicami Európskej únie (EÚ). Portál bude slúžiť rovnako firmám, ktoré už majú rozbehnuté medzinárodné obchodovanie, ako aj tým, ktoré zatiaľ iba skúmajú príležitosti uplatniť sa na zahraničných trhoch. 

Nový portál vznikol ako reakcia na požiadavky zainteresovaných strán, aby lepšie vysvetlili obchodné dohody a pomohli spoločnostiam z EÚ zabezpečiť, aby ich výrobky boli oprávnené na zľavy z colných poplatkov. Predstavený bol na podujatí na vysokej úrovni "Cesta k oživeniu - posilnenie postavenia malých podnikov v medzinárodnom obchode", ktoré sa konalo formou videokonferencie a zúčastnilo sa ho približne 600 zástupcov malých a stredných spoločností. 

Podľa výkonného podpredsedu Európskej komisie Valdisa Dombrovskisa nový internetový portál umožňuje len pomocou niekoľkých kliknutí vyhľadávať colné tarify, dane, pravidlá pôvodu tovarov, požiadavky na výrobky, colné postupy, informácie o existujúcich obchodných bariérach a tiež štatistické údaje týkajúce sa obchodných tokov konkrétnych tovarov, ktoré by chceli dovážať alebo vyvážať. Internetová adresa portálu, ktorý je prispôsobený na používanie aj pre tablety a smartfóny, je https://trade.ec.europa.eu/access-to-markets/en/content.

Novinka: Iniciatíva Community Lab

Cieľom novej iniciatívy je pomôcť zmierniť dôsledky klimatickej krízy a vybudovať expertnú komunitu zloženú z firiem, aktivistov, pedagógov či výskumníkov v regióne strednej a východnej Európy (CEE). Svojím členom ponúkne platformu na spoluprácu a mimo iného aj účasť na on-line webinároch zameraných na témy akými sú reindustrializácia, energetická efektívnosť či udržateľné potravinové systémy. Členovia majú tiež možnosť získať finančné prostriedky vo výške 40 tisíc eur na zrealizovanie ich nápadov v rámci medzinárodnej spolupráce. 

Hlavným cieľom je spojiť kľúčových aktérov, ktorí identifikujú spoločné ciele a pomocou inovatívnych prístupov budú schopní implementovať zmeny, ktoré zmiernia dopady globálneho otepľovania. Jej úlohou je urýchliť systémové zmeny a integráciu zainteresovaných strán v regióne strednej a východnej Európy, podniknúť prvotné kroky a zdieľať vedomosti so subjektmi, ktoré spolupracujú s EIT Climate-KIC. Je to na mieru šité „laboratórium“, ktoré podnecuje zmeny v dôležitých oblastiach spoločnosti. 

Iniciatíva Community Lab má tri smery: 

• Hľadanie nových spôsobov uvažovania a zvýšenie vplyvu v prinášaní inovácií a systematických spôsobov, ktoré zmierňujú klimatické zmeny.
• Zlepšenie spolupráce a úrovne dôvery – hľadanie riešení, ktoré prepájajú obyvateľov, mimovládne organizácie, firmy a verejné úrady a budujú dôveru a aliancie pre boj s klimatickými zmenami.
• Prinášanie inovácií do financovania environmentálnych projektov. 

Hlavnou myšlienkou projektu je tiež podpora hľadania nových riešení a prepájania rôznych oblastí činnosti. „Je naliehavé, aby CEE región začal skúmať nové modely spolupráce, budovať sieť aktérov a zároveň investovať aj do fungujúcich oblastí, ktoré by mohli vyniknúť v medzinárodnom meradle. Samotný Community Lab je však možné vnímať ako experiment – budeme pomocou neho testovať najlepšie spôsoby, ako vytvoriť úspešnú, cieľavedomú komunitu s cieľom zapojiť zainteresované strany, ktoré by s nami za iných okolností nespolupracovali”, vysvetľuje Barbara Jarkiewicz z EIT Climate-KIC. 

Do iniciatívy európskej organizácie EIT Climate-KIC, ktorá má cieľ podporovať vytváranie spoluprác a zavádzanie zelených riešení v rámci EÚ a ďalších partnerov, je možné sa prihlásiť do 20. októbra 2020. Partnermi iniciatívy sú: Ashoka Foundation, 4CF Strategic Foresight a Centre for Systems Solutions.