Aktuálne: Slovensko sa pripojilo k deklarácii za vybudovanie cloudového úložiska EÚ

Pre digitálnu transformáciu Európskej únie je kľúčové bezpečné zdieľanie a ukladanie obrovských objemov dát. Lenže pri využívaní tzv. cloudových služieb je Európska únia (EÚ) stále do vysokej miery odkázaná na štáty mimo únie, kde sa dnes väčšina veľkokapacitných úložísk nachádza. S tým sa prirodzene môže spájať množstvo problémov a bezpečnostných rizík. Členské štáty EÚ preto prijali deklaráciu, v ktorej sa zaviazali spojiť sily a vybudovať európske cloudové úložisko novej generácie.

Odborníci sa zhodujú, že ďalšiu veľkú vlnu digitálnej transformácie spoločnosti a ekonomiky budú poháňať najmä potreby priemyslu a jeho dáta. Aby EÚ dokázala obstáť v globálnej konkurencii a zároveň zaistila bezpečnosť svojich údajov, potrebuje vybudovať svoj vlastný cloudový systém. „Našou zodpovednosťou je zabezpečiť pre európske podniky vhodné podmienky na rozvoj cloudových kapacít s globálnym dosahom, ktoré uspokoja budúce potreby zdieľania a ukladania priemyselných údajov“, zhodujú sa signatári európskej cloudovej deklarácie, ku ktorej pripojilo aj Slovensko.

Európske veľkokapacitné úložisko budúcnosti má spĺňať najvyššie štandardy pokiaľ ide o ochranu údajov, kybernetickú bezpečnosť, prenos údajov, transparentnosť, otvorenosť, výkon a spoľahlivosť. Dátová stratégia EÚ vyzýva členské štáty a priemysel, aby spolu s EK investovali do európskej cloudovej federácie a spoločných dátových priestorov. Európska komisia plánuje v nadchádzajúcom programovom období 2021-2027 investovať viac ako 2 miliardy eur, pričom z nového Mechanizmu na obnovu a odolnosť sa očakávajú ešte navyše dodatočné zdroje. Celkové financovanie v oblasti cloudu a dát by tak mohlo dosiahnuť až 10 miliárd eur.

Radíme: Odklad daňovej povinnosti

Podnikatelia, ktorí majú problém zaplatiť daň z príjmu do konca októbra 2020, môžu požiadať o ďalší odklad. Túto výnimku pripustil minister financií Eduard Heger na piatkovom rokovaní Ekonomického krízového štábu. V Podnikateľskom podcaste od po ZZZ to potvrdil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský. 

Podnikatelia, ktorí boli v prvej vlne úplne zatvorení, majú približne trojmesačné výpadky tržieb za prvý polrok. Do konca roka ostávajú necelé tri mesiace a pokiaľ by sa scenár zopakoval, mali by títo podnikatelia za celý rok polročný výpadok tržieb. Potom záleží na tom, kto má akú rezervu a čo dokáže ustáť. Isteže sú podnikatelia, ktorí majú na to, aby vydržali aj pol roka bez tržieb, ale mnohí budú vo veľkej miere závislí na tom, či im štát pomôže a či môžu udržať pracovné miesta. Je potešiteľné, že sa zvýšili niektoré limity na pomoc pre SZČO, zvýšili sa limity pre podnikateľov, ktorí majú prekážky v práci, stále ostávajú problematické odvody, ktoré sa nechystá vláda odpúšťať a ďalším vážnym problémom je daňová povinnosť, ktorá bola odložená a do konca októbra je splatná. „Túto tému som otvoril na piatkovom rokovaní ekonomického krízového štábu. Minister financií mi prisľúbil, že ten, kto má problém s platením dane, môže zažiadať o posun a tieto dôvody sa budú akceptovať“, povedal Malatinský s tým, že okolité krajiny pri pomoci podnikateľom omnoho viac využívajú zdroje z EÚ. „Česko, Maďarsko, Litva, Estónsko a iné využili do 14 modelov štátnej pomoci a my sme využili päť. Chýbajú najmä tie na podporu cestovného ruchu, ktorý u nás stráda. Dnes sa tam objavuje, že keď firmy dokážu, že majú medziročný pokles viac ako 40 %, tak im bude kompenzovaný výpadok tržieb od 4 do 10 %. Čiže to je novinka, je chvályhodné, že to vôbec vzniklo. Na druhej strane si myslím, že to bude málo“, upozornil Malatinský.

Pre podnikateľov je problematická aj novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, kde je bod, podľa ktorého je právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, vylúčené. Malatinský vníma toto ustanovenie ako protiústavné: „Oslovili sme nášho partnera, Právnickú fakultu UK a máme ich stanovisko, kde sa podpísalo osem právnikov, ktorí vyučujú na tejto škole, právnické celebrity tejto krajiny. Tak ich názor asi nie je úplne zanedbateľný. Tí nám dali za pravdu a myslia si, že je to minimálne v rozpore s ústavou. Ale keby aj nie, je takéto ustanovenie nevhodné a mal by sa na toto vytvoriť špecializovaný zákon.“ 

EU: Lepšia energetická hospodárnosť budov

Európska komisia uverejnila svoju stratégiu označovanú ako „vlna obnovy“ s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Cieľom je v nasledujúcich desiatich rokoch aspoň zdvojnásobiť mieru obnovy a zabezpečiť, aby renovácie viedli k vyššej energetickej hospodárnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Zlepší sa tým kvalita života obyvateľov a používateľov daných budov, znížia sa emisie skleníkových plynov v Európe, podporí sa digitalizácia a zlepší sa opätovné používanie a recyklácia materiálov. Do roku 2030 by sa mohlo zrenovovať 35 miliónov budov a v stavebníctve by sa mohlo vytvoriť až 160.000 ďalších zelených pracovných miest.

Budovám možno pripísať približne 40 % spotreby energie v EÚ a 36 % emisií skleníkových plynov, ale každoročne sa v záujme zlepšenia energetickej hospodárnosti renovuje len 1 % z nich. Prijatie účinných opatrení má preto zásadný význam z hľadiska dosiahnutia klimatickej neutrality Európy do roku 2050. Keďže takmer 34 miliónov Európanov si nemôže dovoliť vykúriť domov, verejné politiky na podporu energeticky hospodárnych renovácií sú takisto nástrojom boja proti energetickej chudobe, podporujú zdravie a blahobyt ľudí a pomáhajú ľuďom znižovať účty za energiu. Komisia uverejnila aj odporúčanie pre členské štáty týkajúce sa boja proti energetickej chudobe. V stratégii sa bude klásť dôraz na opatrenia v troch oblastiach: dekarbonizácia vykurovania a chladenia, riešenie energetickej chudoby a budov s najhoršou hospodárnosťou a renovácia verejných budov, ako sú školy, nemocnice či úrady. Komisia navrhuje odstrániť existujúce prekážky v celom reťazci renovácie – od koncepcie projektu až po jeho financovanie a dokončenie – pomocou súboru politických opatrení, nástrojov financovania a nástrojov technickej pomoci.

Stratégia bude zahŕňať tieto hlavné opatrenia:

• prísnejšie predpisy, normy a informácie o energetickej hospodárnosti budov v záujme lepších stimulov pre obnovu vo verejnom a v súkromnom sektore vrátane postupného zavádzania povinných minimálnych noriem energetickej hospodárnosti pre existujúce budovy, aktualizovaných pravidiel pre osvedčenia o energetickej hospodárnosti a možného rozšírenia požiadaviek na obnovu budov vo verejnom sektore,
• zabezpečenie dostupného a dobre cieleného financovania, a to aj prostredníctvom hlavných iniciatív „Renovate“ a „Power Up“ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je súčasťou nástroja NextGenerationEU, zjednodušených pravidiel kombinovania rôznych tokov financovania či viacerých stimulov pre súkromné financovanie,
• posilnenie kapacity na prípravu a realizáciu renovačných projektov, od technickej pomoci vnútroštátnym a miestnym orgánom až po odbornú prípravu a rozvoj zručností pracovníkov na nových zelených pracovných miestach,
• rozšírenie trhu s udržateľnými stavebnými výrobkami a službami vrátane integrácie nových materiálov a riešení inšpirovaných prírodou a revidované právne predpisy o uvádzaní stavebných výrobkov na trh a cieľoch opätovného používania a zhodnocovania materiálov,
• vytvorenie nového európskeho „Bauhausu“ – interdisciplinárneho projektu, ktorý spoločne riadi poradná rada externých odborníkov, ako vedci, architekti, dizajnéri, umelci, projektanti a zástupcovia občianskej spoločnosti. Odteraz až do leta 2021 bude Európska komisia viesť rozsiahly proces spolutvorby, a potom v roku 2022 zriadi sieť piatich zakladajúcich Bauhausov v rôznych krajinách EÚ,
• rozvoj susedských prístupov pre miestne komunity na integráciu obnoviteľných a digitálnych riešení a vytváranie oblastí s nulovou spotrebou energie, v ktorých sa ľudia stanú výrobcami a spotrebiteľmi v jednej osobe (tzv. prosumers), ktorí predávajú energiu do siete. Súčasťou stratégie je aj iniciatíva za cenovo dostupné bývanie pre 100 okresov.

Pri revízii smernice o obnoviteľných zdrojoch energie naplánovanej na jún 2021 sa zváži posilnenie cieľa v oblasti vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov a zavedenie minimálnej úrovne energie z obnoviteľných zdrojov v budovách. Komisia takisto preskúma, ako by sa rozpočtové zdroje EÚ spolu s príjmami systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) mohli použiť na financovanie vnútroštátnych systémov energetickej hospodárnosti a úspor energie so zameraním na skupiny obyvateľstva s nižšími príjmami. Ďalej sa bude rozvíjať aj rámec pre ekodizajn s cieľom poskytovať účinné produkty určené pre budovy a podporovať ich používanie.

Vlna renovácie nespočíva len v tom, aby sa existujúce budovy stali energeticky hospodárnejšími a klimaticky neutrálnymi. Môže vyvolať rozsiahlu transformáciu miest a zastavaného prostredia vôbec. Mohlo by ísť o príležitosť na začatie perspektívneho procesu zameraného na zosúladenie udržateľnosti s dizajnom. Ako oznámila predsedníčka von der Leyenová, Európska komisia zavedie nový európsky Bauhaus s cieľom podporiť novú európsku estetiku, ktorá kombinuje výkonnosť s invenciou.

Výzva: 2,9 milióna eur na podporu on-line výučby v cezhraničnom regióne

Školy potrebujú v súčasných podmienkach on-line výučby výraznejšiu podporu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie preto v rámci programu spolupráce INTERREG V-A SK-CZ vyhlasuje výzvu určenú pre slovensko – český pohraničný región. Zo zdrojov EÚ je na výzvu vyčlenených 2,9 milióna eur.

V rámci programu spolupráce INTERREG V-A SK-CZ bola dňa 15. októbra 2020 vyhlásená výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktorá má prispieť k zmierňovaniu negatívnych dopadov pandémie COVID-19. Vyhlásená výzva má ambíciu podporiť v cezhraničnom regióne Slovensko – Česko moderné vzdelávanie a digitálne zručnosti s dôrazom na dištančné a on-line formy vzdelávania žiakov a študentov základných, stredných škôl a vysokých škôl. Cieľom je tiež podporiť využívanie rôznych interaktívnych nástrojov pre efektívne učenie, taktiež poskytnúť priestor pre vzdelávanie učiteľov a zdieľanie skúseností navzájom.

V rámci žiadostí sú vítané napríklad aktivity:

• Zvyšovanie digitálnych zručností pedagógov a žiakov s cezhraničným dopadom
• Zavádzanie interaktívnych nástrojov na zadávanie úloh pre žiakov a nástrojov na efektívne učenie
• Zdieľanie know-how medzi školami v cezhraničnom území SR a ČR
• Materiálna vybavenosť pre zabezpečenie on-line výučby

Oprávnenými žiadateľmi sú štát a jeho organizačné zložky, územná samospráva a jej organizačné zložky, organizácie zriaďované štátom, krajom, obcou, mestskou časťou a združením obcí, mimovládne (neštátne) neziskové organizácie, verejné základné, stredné a vysoké školy, súkromné základné a stredné školy, ktorých súhrn príspevkov z verejných zdrojov presahuje 50% celkových príjmov školy, verejné vzdelávacie inštitúcie. Maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je 500.000 eur zo zdrojov EÚ. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok je možné v rámci tejto výzvy predkladať do 15. januára 2021.

COVID-19: Dáta z odpadových vôd

Analýzy z odpadových vôd v regióne Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) potvrdzujú, že koronavírus sa medzi obyvateľstvom šíri. Na prítokoch do čistiarní odpadových vôd vo Vrakuni aj v Petržalke boli v kontrolných vzorkách identifikované neaktívne časti vírusu SARS-CoV-2. Tie síce podľa aktuálnych poznatkov nemajú schopnosť nakaziť ľudí, ale potvrdzujú fakt, že v spádovom regióne týchto čistiarní odpadových vôd žijú ľudia nakazení novým koronavírusom. 

Odpadové vody z najväčšej čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni a z čistiarne odpadových vôd Petržalka boli dlhodobo monitorované na prítomnosť RNA fragmentov vírusu SARS-CoV-2 v mesiacoch apríl až jún a september. Výsledky analýz počas monitoringu za obdobie apríl - jún nepreukázali detegovateľnú prítomnosť vybraných RNA fragmentov vírusu. Ich prítomnosť sa po prvý raz potvrdila v odberoch vzoriek získaných z ČOV Vrakuňa a ČOV Petržalka dňa 29. 9. 2020. Rovnako boli RNA fragmenty vírusu nájdené v prítoku na ČOV Vrakuňa a ČOV Petržalka dňa 6. 10. 2020. Preto aj v súčasnosti naďalej intenzívne prebieha monitoring odpadových vôd. Údaje pochádzajú z projektu VIR-SCEN, ktorý zastrešuje Oddelenie environmentálneho inžinierstva Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, ktorá okrem Bratislavskej vodárenskej spoločnosti spolupracuje aj s Ústavom molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty a Katedrou molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Sledovanie koncentrácie fragmentov RNA vírusu v odpadových vodách by mohlo naznačiť, či sa ochorenie COVID-19 medzi populáciou šíri alebo je skôr na ústupe.

BVS aj realizátor tohto projektu zdôrazňujú, že identifikované RNA fragmenty vírusu SARS-CoV-2 prítomné v odpadových vodách nie sú podľa súčasného poznania a stanoviska Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre človeka infekčné. Pitná voda v regióne BVS je z epidemiologického pohľadu maximálne bezpečná. Vodárenské zdroje fungujú v sprísnenom režime a preventívne pridávanie zlúčenín chlóru do verejných vodovodov v plnej miere stačí na jej ochranu.