Výzva: 2,9 milióna eur na podporu on-line výučby v cezhraničnom regióne

Školy potrebujú v súčasných podmienkach on-line výučby výraznejšiu podporu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie preto v rámci programu spolupráce INTERREG V-A SK-CZ vyhlasuje výzvu určenú pre slovensko – český pohraničný región. Zo zdrojov EÚ je na výzvu vyčlenených 2,9 milióna eur.

V rámci programu spolupráce INTERREG V-A SK-CZ bola dňa 15. októbra 2020 vyhlásená výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktorá má prispieť k zmierňovaniu negatívnych dopadov pandémie COVID-19. Vyhlásená výzva má ambíciu podporiť v cezhraničnom regióne Slovensko – Česko moderné vzdelávanie a digitálne zručnosti s dôrazom na dištančné a on-line formy vzdelávania žiakov a študentov základných, stredných škôl a vysokých škôl. Cieľom je tiež podporiť využívanie rôznych interaktívnych nástrojov pre efektívne učenie, taktiež poskytnúť priestor pre vzdelávanie učiteľov a zdieľanie skúseností navzájom.

V rámci žiadostí sú vítané napríklad aktivity:

• Zvyšovanie digitálnych zručností pedagógov a žiakov s cezhraničným dopadom
• Zavádzanie interaktívnych nástrojov na zadávanie úloh pre žiakov a nástrojov na efektívne učenie
• Zdieľanie know-how medzi školami v cezhraničnom území SR a ČR
• Materiálna vybavenosť pre zabezpečenie on-line výučby

Oprávnenými žiadateľmi sú štát a jeho organizačné zložky, územná samospráva a jej organizačné zložky, organizácie zriaďované štátom, krajom, obcou, mestskou časťou a združením obcí, mimovládne (neštátne) neziskové organizácie, verejné základné, stredné a vysoké školy, súkromné základné a stredné školy, ktorých súhrn príspevkov z verejných zdrojov presahuje 50% celkových príjmov školy, verejné vzdelávacie inštitúcie. Maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je 500.000 eur zo zdrojov EÚ. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok je možné v rámci tejto výzvy predkladať do 15. januára 2021.

COVID-19: Dáta z odpadových vôd

Analýzy z odpadových vôd v regióne Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) potvrdzujú, že koronavírus sa medzi obyvateľstvom šíri. Na prítokoch do čistiarní odpadových vôd vo Vrakuni aj v Petržalke boli v kontrolných vzorkách identifikované neaktívne časti vírusu SARS-CoV-2. Tie síce podľa aktuálnych poznatkov nemajú schopnosť nakaziť ľudí, ale potvrdzujú fakt, že v spádovom regióne týchto čistiarní odpadových vôd žijú ľudia nakazení novým koronavírusom. 

Odpadové vody z najväčšej čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni a z čistiarne odpadových vôd Petržalka boli dlhodobo monitorované na prítomnosť RNA fragmentov vírusu SARS-CoV-2 v mesiacoch apríl až jún a september. Výsledky analýz počas monitoringu za obdobie apríl - jún nepreukázali detegovateľnú prítomnosť vybraných RNA fragmentov vírusu. Ich prítomnosť sa po prvý raz potvrdila v odberoch vzoriek získaných z ČOV Vrakuňa a ČOV Petržalka dňa 29. 9. 2020. Rovnako boli RNA fragmenty vírusu nájdené v prítoku na ČOV Vrakuňa a ČOV Petržalka dňa 6. 10. 2020. Preto aj v súčasnosti naďalej intenzívne prebieha monitoring odpadových vôd. Údaje pochádzajú z projektu VIR-SCEN, ktorý zastrešuje Oddelenie environmentálneho inžinierstva Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, ktorá okrem Bratislavskej vodárenskej spoločnosti spolupracuje aj s Ústavom molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty a Katedrou molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Sledovanie koncentrácie fragmentov RNA vírusu v odpadových vodách by mohlo naznačiť, či sa ochorenie COVID-19 medzi populáciou šíri alebo je skôr na ústupe.

BVS aj realizátor tohto projektu zdôrazňujú, že identifikované RNA fragmenty vírusu SARS-CoV-2 prítomné v odpadových vodách nie sú podľa súčasného poznania a stanoviska Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre človeka infekčné. Pitná voda v regióne BVS je z epidemiologického pohľadu maximálne bezpečná. Vodárenské zdroje fungujú v sprísnenom režime a preventívne pridávanie zlúčenín chlóru do verejných vodovodov v plnej miere stačí na jej ochranu. 

Upozorňujeme: Podvodné inzeráty

Auto je v dnešnej modernej dobe pre väčšinu ľudí nevyhnutnou súčasťou života, no nie každý si môže dovoliť kúpiť nový automobil, ktorý aj tak stráca 30 až 40 percent svojej hodnoty už po odjazde od predajcu. Nie každý záujemca o kúpu ojazdeného automobilu sa na Slovensku obráti na autobazár. Veľa z nich si ako prvú cestu volí inzerciu. Pri kúpe ojazdeného automobilu na ulici alebo z malého autobazáru treba ale byť veľmi ostražitý. 

Na internetových stránkach každoročne pribudne niekoľko desiatok tisíc inzerátov na predaj ojazdených automobilov. Pri takomto množstve sa medzi nimi nájdu aj rôzni podvodníci, ktorí sa snažia prostredníctvom falošného inzerátu na predaj vozidla alebo inzerátu na auto, ktoré nie je technicky alebo právne v poriadku, vylákať od ľudí peniaze. „Profesionálni predajcovia vynakladajú na overovanie vozidiel množstvo prostriedkov. Overenie na možné odcudzenie a preskúmanie pravosti VIN kódu vozidla patria medzi ich základné kontrolné činnosti, ktoré samozrejme na ulici, v strese a bez potrebného vybavenia neurobíte. Pri kúpe cez inzerát sa ľahko môže stať, že si zaobstaráte automobil pochádzajúci z kriminálnej činnosti, keďže medzi predajcami je aj veľa podvodníkov pracujúcich pre medzinárodné gangy zlodejov áut. Políciu ale nemusí zaujímať, že ste o tejto skutočnosti nevedeli a takéto vozidlo okamžite zabaví. Mnohým motoristom auto policajti zabavia až v zahraničí, napríklad pri ceste na dovolenku. Podvedení a nešťastní ľudia potom môžu stráviť aj niekoľko dní v policajnej cele“, hovorí Karolína Topolová. 

Na podvodné inzeráty upozorňuje aj združenie na ochranu vlastníkov automobilov SOVA. „Trend falošných inzerátov ponúkajúcich automobily stále pokračuje. Neustále sa nájdu dôverčiví ľudia, ktorí aj napriek množstvu informácií a varovaní podvodníkom naletia. Títo podvodníci sú schopní zaslať prípadnému záujemcovi aj sken falošných dokladov, tvoria si webové stránky, falošné profily na sociálnych sieťach a to všetko len preto, aby pôsobili dôveryhodne“, približuje predseda združenia SOVA Július Petrus. Veľmi častým typom podvodov je aj predaj vozidiel so stočenými kilometrami alebo napríklad vytopených áut po povodniach z dovozu. Desiatky drobných dovozcov, ktorých import lacných „západných“ áut donedávna ešte slušne živil, sa teraz skôr snažia prežiť. Už nemôžu konkurovať cenou alebo kvalitou a preto sa uchyľujú čím ďalej tým viac k rôznym trikom a podvodom. Snažia sa vylepšiť hodnotu vozidla viacerými nelegálnymi spôsobmi, ako je pretáčanie tachometrov, falšovanie roku výroby v technickom preukaze alebo predaj áut po ťažkých haváriách. „V prípade vozidla zo zahraničia býva zložitejšie overiť si jeho históriu a kupujúci sa potom vystavujú hroziacim problémom, a to v podobe väčších investícií do opráv auta alebo bezpečnostným a zdravotným rizikám v prípade havárie spôsobenej zlým technickým stavom vozidla. V porovnaní s Európou sa na domácom trhu predávajú ojazdené autá za priaznivejších podmienok a v lepšom technickom stave. Navyše je to vidieť na zmene smeru, ktorým teraz autá cez hranice putujú - trend sa obrátil a naopak vzrástol dopyt po slovenských vozidlách v cudzine“, dodáva Karolína Topolová.

EU: Stratégia očkovania voči COVID-19

Kým sa Európa učí žiť s pandémiou, vývoj a rýchle globálne nasadenie bezpečných a účinných očkovacích látok voči COVID-19 zostáva základným kľúčom na riešenie tejto krízy v oblasti verejného zdravia. Komisia presadzuje koordinovaný postup v otázkach očkovacích stratégií pri zavádzaní vakcín. Predstavila kľúčové body, ktoré majú členské štáty zohľadniť vo svojich stratégiách očkovania proti COVID-19 s cieľom pripraviť Európsku úniu a jej občanov na to, že bude k dispozícii bezpečná a účinná očkovacia látka, ako aj na výber prioritných skupín, ktoré by mali byť očkované ako prvé.

V súlade so stratégiou EÚ v oblasti vakcín predstavenou 17. júna sa Európska komisia spolu s členskými štátmi snaží zabezpečiť výrobu vakcín proti ochoreniu COVID-19 uzatváraním dohôd o predbežnom nákupe s ich európskymi výrobcami. Každá očkovacia látka bude musieť byť povolená Európskou agentúrou pre lieky, aby zodpovedala normám na bezpečnosť a účinnosť. Členské štáty by teraz mali začať pripravovať spoločnú očkovaciu stratégiu pre zavádzanie vakcín.

Členské štáty by mali okrem iného zaručiť:

• schopnosť očkovacích tímov poskytovať vakcíny proti COVID-19 vrátane kvalifikovanej pracovnej sily a zdravotníckeho a ochranného vybavenia,
• jednoduchý a cenovo dostupný prístup cieľových skupín obyvateľstva k očkovacím látkam,
• nasadenie očkovacích látok s rôznymi vlastnosťami a požiadavkami na skladovanie a prepravu, najmä pokiaľ ide o ich nepretržité chladenie a chladiarenské prepravné a skladovacie kapacity,
• jasnú komunikáciu o prínosoch, rizikách a význame vakcín proti COVID-19 na posilnenie dôvery verejnosti.

Všetky členské štáty budú mať v závislosti od počtu obyvateľov prístup k vakcínam proti COVID-19 v rovnakom čase. Celkový počet dávok očkovacej látky bude v úvodných štádiách zavádzania obmedzený skôr, ako bude možné zvýšiť objem výroby. V oznámení sa preto uvádzajú príklady nezoradených prioritných skupín, ktoré by krajiny mali zvážiť po tom, čo budú vakcíny proti COVID-19 k dispozícii, vrátane:

• zdravotníckych pracovníkov a zamestnancov v zariadeniach dlhodobej starostlivosti,
• osôb vo veku nad 60 rokov,
• osôb, ktorých zdravotný stav môže byť zvlášť ohrozený,
• kritického personálu,
• osôb, ktoré nemôžu obmedziť sociálne kontakty,
• výraznejšie znevýhodnených sociálno-ekonomických skupín.

Kým nedorazia povolené vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a popri sústavnom zabezpečovaní kontinuity iných základných služieb zdravotnej starostlivosti a služieb a programov v oblasti verejného zdravia, musí EÚ naďalej pokračovať v zmierňovaní prenosu vírusu. To sa dá dosiahnuť ochranou zraniteľných skupín a zabezpečením, aby občania dodržiavali preventívne opatrenia. Dovtedy a s najväčšou pravdepodobnosťou aj počas úvodných fáz očkovania budú opatrenia na zmiernenie rizika šírenia ochorenia v komunite, ako napríklad dodržiavanie odstupov, zatvorenie verejných miest a prispôsobenie pracovného prostredia, naďalej slúžiť ako hlavné nástroje verejného zdravia pri kontrole a zvládaní šírenia ochorenia COVID-19.

Trend: Digitálne platby

Preferovanie modernejších spôsobov platieb na úkor tých tradičných je obzvlášť dôležité v čase pandémie koronavírusu. V snahe vyhnúť sa nebezpečenstvu nákazy sa odporúča vyvarovať sa najmä platbám v hotovosti. Pritom ešte vlani bol tento spôsob z častejšie využívaných, v prieskume skupiny EOS ho  označilo 42 percent respondentov.

Medzi slovenskými firmami využívalo podľa štúdie European Payment Practices 2019 hotovostné platby 34 percent z nich. Spomedzi ostatných tradičných metód u nás najčastejšie fungoval bankový prevod (75 percent) a platba na účet (60 percent). V rámci celej Európy sa prevod prostredníctvom banky používal v 81 percentách prípadov, platba na účet v 69 percentách. Častá bola aj platba vopred – 50 percent. Modernejšie, digitálne platobné metódy mali najvyššie zastúpenie v Európe v podobe on-line prevodov prostredníctvom poskytovateľov tretích strán – 23 percent. Platby cez mobil uviedlo sedem percent respondentov, e-peňaženky štyri a kryptomeny len jedno percento. 

Prechádzať vo väčšej miere na digitálne metódy sa v súvislosti s druhou vlnou pandémie priam žiada. Firmy sa, pokiaľ je to možné, snažia investovať aj do inovácií platobných metód. Ísť s dobou je nutné v každom sektore a ani manažment pohľadávok nie je výnimkou. Firmy si to uvedomujú aj v týchto ťažkých časoch a snažia sa prispôsobiť svoje postupy potrebám zúčastnených strán. Každá tretia spoločnosť venujúca sa manažmentu pohľadávok už ponúka svojim zákazníkom digitálne platobné metódy na vyrovnanie ich dlhov. Reprezentatívna štúdia EOS ukázala, že lepšie sú na tom firmy sídliace v západnej časti Európy (32 percent využíva modernejšie metódy), v porovnaní s tými z východu (26 percent).