On-line: Mapa Bratislavskej župy

Územný plán, stredné školy, kultúrne zariadenia, ale aj cyklotrasy či mapy lesov. To všetko je možné nájsť na novom mapovom portáli Bratislavskej župy. Vznikol na báze župného portálu BratislavskyKraj.sk, ktorý od svojho spustenia na jar tohto roku dosiahol už viac ako tri milióny vzhliadnutí. 

Na novom portáli sú k dispozícií interaktívne výkresy úplného znenia Územného plánu kraja aj Mapa zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavskej župy. Tieto zariadenia je možné na mape jednoducho vyhľadávať a zistiť aktuálne informácie, napríklad opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu. enviroHUB BSK okrem poskytovania informácii v oblasti environmentálného vzdelávania a osvety umožňuje pomocou formulára pridávať projekty a udalosti v oblasti environmentálnej výchovy. Ďalej môžu návštevníci nahliadnuť do priestorovej štruktúry lesov na území BSK, ktorá bola spracovaná v dokumente Akčný plán na presadzovanie lesov na území Bratislavského samosprávneho kraja v zmysle Memoranda o spolupráci a spoločnom postupe pri ochrane lesov. 

Obľúbené témy Cyklistika a Cestovný ruch rozprávajú príbehy pomocou máp z dielne Slovenského domu Centrope „Cykloruristika pri Dunaji“ a „Splav Malého Dunaja“. Pomáhajú tak spoznať rozmanitý región a jeho pozoruhodnosti vrátane turistických alebo cyklistických trás. Pod záložkou Zdravie je zverejnená webová mapa, ktorá umožňuje vyhľadať a zobraziť lekárne, výdajne zdravotníckych pomôcok, zariadenia ambulantnej pohotovosti a agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti na území Bratislavského samosprávneho kraja. 

Výhodou nového mapového portálu BSK je jeho intuitívne ovládanie. Je vytvorený na platforme ArcGIS, ktorá umožňuje zdieľanie webových máp, aplikácií, súborov a tiež poskytuje zainteresovaným stranám možnosť prispievať vlastným obsahom k jeho napĺňaniu. Mapový portál na mapy.bratislavskykraj.sk bude neustále inovovaný, aby prinášal novšie a dostupné informácie.

EU: Námietky voči právnym predpisom o potravinových výrobkoch

Poslanci Európskeho parlamentu vzniesli z dôvodu ochrany zdravia európskych spotrebiteľov, najmä detí, dve námietky voči návrhom Európskej komisie o potravinárskych výrobkoch obsahujúcich oxid titaničitý a akrylamid. Komisia nemôže navrhované opatrenia schváliť a je povinná ich zmeniť, alebo stiahnuť. 

Prvá námietka sa týka zmeny a doplnenia právnych predpisov navrhovaných Európskou komisiou, ktoré stanovujú špecifikácie prídavných látok v potravinách, pokiaľ ide o oxid titaničitý (E 171). Parlament vyzýva Európsku komisiu, aby uplatňovala zásadu predbežnej opatrnosti a vypustila látku E171 zo zoznamu EÚ povolených prídavných látok v potravinách, ktoré sa v súčasnosti používajú hlavne na farbenie cukroviniek, pekárenských a cukrárenských výrobkov, ale aj žuvačiek, cukríkov, čokolád a zmrzliny. Keďže tieto výrobky sú u detí veľmi populárne, poslanci EP sa osobitne obávajú ich potenciálneho veľkého vystavenia tejto doplnkovej látke. Zdôrazňujú, že Francúzsko od 1. januára 2020 zakázalo predaj potravinárskych výrobkov obsahujúcich oxid titaničitý a že 85.000 občanov v celej Európe podpísalo petíciu na podporu francúzskeho zákazu. 

Druhá schválená námietka sa týka návrhu Európskej komisie na zmenu a doplnenie pravidiel stanovujúcich najvyššie prípustné množstvá akrylamidu v určitých potravinách pre kojencov a malé deti. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) už skôr potvrdil, že akrylamid, kontaminujúca látka pri spracovaní, ktorá sa prirodzene vyskytuje pri zahrievaní niektorých potravín, potenciálne zvyšuje riziko vzniku rakoviny u všetkých vekových skupín. V uznesení poslanci požadujú, aby Európska komisia znížila navrhovanú maximálnu hladinu povolenú pre dva potravinové výrobky, ktoré sa často dávajú kojencom a malým deťom, pretože sú najviac exponované na základe ich telesnej hmotnosti. Zdôrazňujú tiež, že sušienky a sušienky, ktoré sa nevyrábajú špeciálne pre kojencov a malé deti, ale často sa im dávajú, alebo ich dokonca uvádzajú na trh, by mali zodpovedať rovnakým prísnejším požiadavkám.

SR: Novela zákona o verejnom zdraví

Vláda SR schválila novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (z.č. 355/2007 Z.z.). Ide o reakciou na okolnosti spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19. Rozširuje sa predmet úpravy zákona, a to o úpravu výkonu epidemiologického vyšetrovania. Minister zdravotníctva navrhol, aby bola novela prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní. 

Opatrenia, ktoré doteraz vydával Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva, budú mať po novom charakter všeobecne záväzných právnych predpisov – to znamená vyhlášok. Novela upravuje aj nové nástroje v boji s pandémiou COVID-19, napr. možnosť orgánov verejného zdravotníctva nariadiť opatrenie, ktorého obsahom bude uloženie povinnosti poskytovateľom služieb alebo zamestnávateľom podmieňovať vstup do prevádzkových priestorov registráciou osobných údajov vstupujúcich osôb. Tento nástroj sa v súčasnosti využíva v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, kde napomáha trasovaniu osôb, ktoré mohli prísť do kontaktu s nakazenou osobou. 

Zároveň sa precizuje ešte užšia spolupráca medzi Národným centrom zdravotníckych informácií a Úradom verejného zdravotníctva, ako aj jeho regionálnymi pobočkami. Pri organizovaní verejných športových podujatí sa ďalej upravuje riešenie konfliktu medzi povinnosťou zakrytia tváre vyplývajúcou z opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR a zákazom mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim identifikáciu účastníka verejného športového podujatia.

Koronakríza: Nižšie platy v pracovných inzerátoch

Koronavírus priniesol na trh práce najskôr zníženie počtu pracovných príležitostí. Analýza portálu Profesia.sk informuje, že hoci množstvo inzerátov je už v súčasnosti pozitívnejšie, pandémia udrela aj na platy. 

Priemerná mzda, ktorú zamestnávatelia uvádzali v pracovných ponukách na Profesia.sk počas tretieho štvrťroka 2020 bola 1.125 eur v hrubom. Oproti druhému kvartálu je to pokles o 6,7 percenta. Táto suma je nielenže nižšia, ako bol priemerný plat v inzerátoch v druhom kvartáli, ale dokonca nedosiahla ani na plat z inzerátov za prvé tri mesiace tohto roka. Nižšie ponúkané mzdy boli v každom kúte Slovenska. Oproti druhému kvartálu klesli platy v pracovných ponukách percentuálne najmenej v Košickom kraji. Priemerná mzda v inzerátoch tu od júla do konca septembra predstavovala 1.108 eur. To je o štyri percentá menej ako v predošlom štvrťroku. Naopak, percentuálne najviac klesla priemerná ponúkaná mzda v Trnavskom kraji. Oproti druhému kvartálu si tu platy v inzerátoch pohoršili o zhruba 8 percent. Pokles platov postihol pracovné inzeráty bez ohľadu na to, aké vzdelanie požadovali firmy od uchádzačov. Krátenie ponúkaných miezd zasiahlo percentuálne najmä ponuky s najnižšími požiadavkami na vzdelanie či inzeráty, ktoré ponúkali pracovné príležitosti uchádzačom s maturitou. 

Spomedzi 39 odvetví klesli medzikvartálne platy až v 34. Medzi sektormi, v ktorých klesol priemerný plat najvýraznejšie, sú prípady, kde v predošlom kvartáli mzdy naopak výrazne rástli. Napríklad mzdy v chemickom priemysle rástli v druhom štvrťroku vôbec najviac zo všetkých sektorov. Vtedy si polepšili až o 27 percent. Finančná odmena sa v druhom štvrťroku zlepšila tiež v inzerátoch manažmentu kvality. Nárast vtedy predstavoval 17 percent. Ani jeden zo sektorov si však výšku ponúkaných platov neudržal. V treťom štvrťroku zaznamenala Profesia.sk v oboch prípadoch mzdový prepad o 12 percent. Výrazný pokles v ponúkaných platoch bol v treťom kvartáli aj v textilnom priemysle, výrobe či v prekladateľstve. Naopak, platy neklesli v informačných technológiách a službách. V oboch prípadoch platí, že ponúkané mzdy v roku 2020 dokonca kontinuálne rástli. Ďalším odvetvím, kde tento rok nebol pokles, je štátna správa a samospráva. 

Analýza odhalila aj tri sektory, v ktorých mzdy v roku 2020 prakticky neustále klesajú. Ide o vrcholový manažment, obchod a telekomunikácie. Platí to najmä pre pozície ako riaditeľ logistiky, vedúci dopravy, prevádzkový manažér, dizajnér komunikačných sietí, pokladník či predák.

COVID-19: Úzky kontakt s pozitívnym

Ak ste presvedčený, že ste boli v kontakte s pozitívne testovanou osobou na nový koronavírus, mali by ste zostať v izolácii a oznámiť túto skutočnosť zdravotníkom. Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) tí rozhodnú, či je vaše podozrenie opodstatnené a či sa podrobíte testovaniu.

  

Platí to aj v prípade, ak vás pozitívny človek neuviedol medzi svojimi kontaktmi. Mali by ste sa obrátiť na svojho lekára a ten preverí, nakoľko rizikový bol váš kontakt a či existuje dôvodné podozrenie, že ste sa mohli nakaziť. Ak áno, lekár vám udelí karanténnu PN a zabezpečí testovanie na COVID-19. Epidemiologicky rizikovým, "úzkym" kontaktom je nielen priamy fyzický kontakt, ale aj osobný kontakt na vzdialenosť do dvoch metrov na čas dlhší ako 15 minút a nechránený priamy kontakt v uzavretom prostredí, takisto dlhší čas ako 15 minút. Rizikové je aj sedenie vedľa pozitívneho prípadu do dvoch sedadiel v lietadle.

Potrebu testovania dokážete zistiť aj prostredníctvom onl-ine formulára na adrese https://www.old.korona.gov.sk/covid-19-patient-form.php. V ňom je nutné vyplniť všetky polia v červenom rámčeku a v časti Vyberte príznaky alebo dôvod vyšetrenia označiť možnosť "bol som v kontakte s pozitívne testovanou osobou". Vtedy sa v dotazníku objavia ďalšie políčka na zadanie údajov o pozitívnom prípade a podrobností o kontakte s ním. Ak zadané dáta potrebu testovania preukážu, posudzovaný dostane SMS správu s časom a miestom odobratia vzorky. Testovanie sa realizuje najskôr v piaty deň od posledného kontaktu s chorým a jeho výsledok sa testovaný dozvie najneskôr do 96 hodín od odberu.

Desaťdňovú karanténu je potrebné dodržať aj v prípade testu s negatívnym výsledkom, pretože klinické príznaky sa môžu vyvinúť až do jej ukončenia! Ak sa v čase izolácie objaví horúčka alebo príznaky respiračnej infekcie, pacient má kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára, ktorý zváži realizáciu opakovaného testu.