streda 14. októbra 2020

SR: Novela zákona o verejnom zdraví

Vláda SR schválila novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (z.č. 355/2007 Z.z.). Ide o reakciou na okolnosti spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19. Rozširuje sa predmet úpravy zákona, a to o úpravu výkonu epidemiologického vyšetrovania. Minister zdravotníctva navrhol, aby bola novela prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní. 

Opatrenia, ktoré doteraz vydával Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva, budú mať po novom charakter všeobecne záväzných právnych predpisov – to znamená vyhlášok. Novela upravuje aj nové nástroje v boji s pandémiou COVID-19, napr. možnosť orgánov verejného zdravotníctva nariadiť opatrenie, ktorého obsahom bude uloženie povinnosti poskytovateľom služieb alebo zamestnávateľom podmieňovať vstup do prevádzkových priestorov registráciou osobných údajov vstupujúcich osôb. Tento nástroj sa v súčasnosti využíva v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, kde napomáha trasovaniu osôb, ktoré mohli prísť do kontaktu s nakazenou osobou. 

Zároveň sa precizuje ešte užšia spolupráca medzi Národným centrom zdravotníckych informácií a Úradom verejného zdravotníctva, ako aj jeho regionálnymi pobočkami. Pri organizovaní verejných športových podujatí sa ďalej upravuje riešenie konfliktu medzi povinnosťou zakrytia tváre vyplývajúcou z opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR a zákazom mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim identifikáciu účastníka verejného športového podujatia.

Koronakríza: Nižšie platy v pracovných inzerátoch

Koronavírus priniesol na trh práce najskôr zníženie počtu pracovných príležitostí. Analýza portálu Profesia.sk informuje, že hoci množstvo inzerátov je už v súčasnosti pozitívnejšie, pandémia udrela aj na platy. 

Priemerná mzda, ktorú zamestnávatelia uvádzali v pracovných ponukách na Profesia.sk počas tretieho štvrťroka 2020 bola 1.125 eur v hrubom. Oproti druhému kvartálu je to pokles o 6,7 percenta. Táto suma je nielenže nižšia, ako bol priemerný plat v inzerátoch v druhom kvartáli, ale dokonca nedosiahla ani na plat z inzerátov za prvé tri mesiace tohto roka. Nižšie ponúkané mzdy boli v každom kúte Slovenska. Oproti druhému kvartálu klesli platy v pracovných ponukách percentuálne najmenej v Košickom kraji. Priemerná mzda v inzerátoch tu od júla do konca septembra predstavovala 1.108 eur. To je o štyri percentá menej ako v predošlom štvrťroku. Naopak, percentuálne najviac klesla priemerná ponúkaná mzda v Trnavskom kraji. Oproti druhému kvartálu si tu platy v inzerátoch pohoršili o zhruba 8 percent. Pokles platov postihol pracovné inzeráty bez ohľadu na to, aké vzdelanie požadovali firmy od uchádzačov. Krátenie ponúkaných miezd zasiahlo percentuálne najmä ponuky s najnižšími požiadavkami na vzdelanie či inzeráty, ktoré ponúkali pracovné príležitosti uchádzačom s maturitou. 

Spomedzi 39 odvetví klesli medzikvartálne platy až v 34. Medzi sektormi, v ktorých klesol priemerný plat najvýraznejšie, sú prípady, kde v predošlom kvartáli mzdy naopak výrazne rástli. Napríklad mzdy v chemickom priemysle rástli v druhom štvrťroku vôbec najviac zo všetkých sektorov. Vtedy si polepšili až o 27 percent. Finančná odmena sa v druhom štvrťroku zlepšila tiež v inzerátoch manažmentu kvality. Nárast vtedy predstavoval 17 percent. Ani jeden zo sektorov si však výšku ponúkaných platov neudržal. V treťom štvrťroku zaznamenala Profesia.sk v oboch prípadoch mzdový prepad o 12 percent. Výrazný pokles v ponúkaných platoch bol v treťom kvartáli aj v textilnom priemysle, výrobe či v prekladateľstve. Naopak, platy neklesli v informačných technológiách a službách. V oboch prípadoch platí, že ponúkané mzdy v roku 2020 dokonca kontinuálne rástli. Ďalším odvetvím, kde tento rok nebol pokles, je štátna správa a samospráva. 

Analýza odhalila aj tri sektory, v ktorých mzdy v roku 2020 prakticky neustále klesajú. Ide o vrcholový manažment, obchod a telekomunikácie. Platí to najmä pre pozície ako riaditeľ logistiky, vedúci dopravy, prevádzkový manažér, dizajnér komunikačných sietí, pokladník či predák.

utorok 13. októbra 2020

COVID-19: Úzky kontakt s pozitívnym

Ak ste presvedčený, že ste boli v kontakte s pozitívne testovanou osobou na nový koronavírus, mali by ste zostať v izolácii a oznámiť túto skutočnosť zdravotníkom. Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) tí rozhodnú, či je vaše podozrenie opodstatnené a či sa podrobíte testovaniu
.
  
Platí to aj v prípade, ak vás pozitívny človek neuviedol medzi svojimi kontaktmi. Mali by ste sa obrátiť na svojho lekára a ten preverí, nakoľko rizikový bol váš kontakt a či existuje dôvodné podozrenie, že ste sa mohli nakaziť. Ak áno, lekár vám udelí karanténnu PN a zabezpečí testovanie na COVID-19. Epidemiologicky rizikovým, "úzkym" kontaktom je nielen priamy fyzický kontakt, ale aj osobný kontakt na vzdialenosť do dvoch metrov na čas dlhší ako 15 minút a nechránený priamy kontakt v uzavretom prostredí, takisto dlhší čas ako 15 minút. Rizikové je aj sedenie vedľa pozitívneho prípadu do dvoch sedadiel v lietadle.

Potrebu testovania dokážete zistiť aj prostredníctvom onl-ine formulára na adrese https://www.old.korona.gov.sk/covid-19-patient-form.php. V ňom je nutné vyplniť všetky polia v červenom rámčeku a v časti Vyberte príznaky alebo dôvod vyšetrenia označiť možnosť "bol som v kontakte s pozitívne testovanou osobou". Vtedy sa v dotazníku objavia ďalšie políčka na zadanie údajov o pozitívnom prípade a podrobností o kontakte s ním. Ak zadané dáta potrebu testovania preukážu, posudzovaný dostane SMS správu s časom a miestom odobratia vzorky. Testovanie sa realizuje najskôr v piaty deň od posledného kontaktu s chorým a jeho výsledok sa testovaný dozvie najneskôr do 96 hodín od odberu.

Desaťdňovú karanténu je potrebné dodržať aj v prípade testu s negatívnym výsledkom, pretože klinické príznaky sa môžu vyvinúť až do jej ukončenia! Ak sa v čase izolácie objaví horúčka alebo príznaky respiračnej infekcie, pacient má kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára, ktorý zváži realizáciu opakovaného testu.

Trend: Individuálne cestovanie

Na trhu s ojazdenými vozidlami sa v posledných mesiacoch objavuje nový fenomén. Rapídne sa zväčšuje skupina starších šoférov, ktorí si „na staré kolená“ zaobstarávajú svoj prvý automobil, alebo si ho kupujú po dlhej, často desiatky rokov trvajúcej vodičskej pauze. Deje sa tak predovšetkým vo väčších mestách, kde je vysoká koncentrácia ľudí. Starší motoristi tak často používajú auto ako „mobilné rúško“. Technológie v moderných vozidlách ale mnohým „nováčikom“ v seniorskom veku ovládanie automobilu skôr komplikujú. 

V súčasnosti je citeľne zvýšený záujem o vozidlá a všeobecne väčšia náklonnosť k individuálnemu cestovaniu aj u ľudí, ktorí doteraz fungovali bez auta. Majú síce vodičský preukaz, auto však často dlhú dobu, niekedy aj desiatky rokov, nešoférovali. Prístup k týmto neskúseným šoférom zohľadňujú aj poisťovne. „Poistné sa stanovuje na základe mnohých kritérií a vek je jedným z tých zásadných. Konkrétne u veľmi mladých šoférov hrá každý rok úlohu. Poistné pre staršieho šoféra tak bude veľmi výrazne lacnejšie, oproti 18-ročnému šoférovi aj napriek tomu, že ani jeden bonusy za beznehodovosť nemá“, uviedol Ladislav Bělina. Starších prvovodičov vedie k nákupu auta hlavne súčasná situácia týkajúca sa pandémie koronavírusu a s tým spojených rizík. „Títo ľudia často žili aj niekoľko desiatok rokov bez auta, pretože im stačila verejná doprava. To sa ale momentálne mení a hlavne starší ľudia si viac uvedomujú vyššie zdravotné riziká spojené s hromadným cestovaním s neznámymi ľuďmi. Automobil sa pre nich do značnej miery stáva takým veľkokapacitným mobilným rúškom, v ktorom sa samozrejme omnoho lepšie dýcha“, približuje Petr Vaněček. Starší šoféri sa všeobecne orientujú skôr na také vozidlá, kde je minimum výbavy a čo možno najjednoduchšie ovládanie. Súčasné technológie a veľké displeje skôr odmietajú. Väčšinou si vystačia s klimatizáciou, posilňovačom riadenia a rádiom.

Zabudnúť určite nesmú na poistenie vozidla, a to vrátane havarijného (aj pre lacné vozidlá existujú lacné programy havarijného poistenia) a na asistenčné služby, ako sú oprava alebo odťah pokazeného automobilu, oprava defektu, dovoz paliva pri zabudnutom tankovaní a podobne. Na výšku poistného má vplyv aj výkon alebo objem motora – čím väčší alebo silnejší motor, tým drahšia poistka. A u začiatočníka, ktorý nemá bonusy, to platí dvojnásobne. „Riziko nehôd u týchto šoférov bude samozrejme vyššie. Vzhľadom k veku zase očakávame väčšiu opatrnosť a uvedomenie si svojich nedostatočných skúseností za volantom. Oproti mladším vodičom si títo ľudia často poisťujú vozidlá nie na „efekt“, ale skôr podľa úžitku, čo samozrejme ich rizikovosť tiež znižuje. Havarijné poistenie sa v takomto prípade určite oplatí, ale treba brať do úvahy vek a cenu vozidla“, dodáva L. Bělina. 

Pri výbere vozidla je nutné brať do úvahy niekoľko faktorov. Pre menej skúseného staršieho vodiča je napríklad vhodné vyššie sedenie kvôli lepšiemu rozhľadu a pohodlnejšiemu nastupovaniu a vystupovaniu. V najnižšej cenovej kategórii túto výhodu ponúka napríklad Ford Fusion, Volkswagen Golf Plus alebo Hyundai ix20. Zbytočným rizikom a komplikáciou sú vozidlá od exotických výrobcov. Určite je dobré zistiť si, aké servisy sú v okolí a akým značkám sa venujú. Petr Vaněček dopĺňa: „Pri zánovných vozidlách by to mali byť skôr autorizované servisy, pri starších autách to môžu byť pokojne špecialisti alebo menšie univerzálne dielne. A to nie len v mieste bydliska, ale napríklad aj v okolí chalupy, pokiaľ na nej človek trávi veľa času.“ Väčšina starších šoférov preferuje menšie hatchbacky s benzínovým motorom, ktoré pri väčšine krátkych jazdách netrpia tak ako naftové, sú spravidla spoľahlivejšie a vyššiu spotrebu vyvážia nižšími servisnými nákladmi.

EÚ: Mechanizmus preverovania zahraničných investícií

Jednotný rámec Európskej únie (EÚ) na overovanie priamych zahraničných investícií (PZI) je od 11. októbra 2020 plne funkčný. Za posledných osemnásť mesiacov po prijatí prvého nariadenia EÚ o overovaní investícií dosiahli Európska komisia a členské štáty účinnú koordináciu. Dosiahnutý rámec bude nástrojom udržania strategických záujmov Európy na otvorenom trhu EÚ pre investície.

Nariadenie o skríningu priamych zahraničných investícií prijaté v marci 2019 stanovilo celoeurópsky rámec, v ktorom môžu Európska komisia a členské štáty koordinovať svoje kroky v oblasti zahraničných investícií. Po formálnom nadobudnutí účinnosti nariadenia o skríningu priamych zahraničných investícií v apríli 2019 Európska komisia a členské štáty pracovali na zavedení nevyhnutných prevádzkových požiadaviek na uplatňovanie nariadenia od 11. októbra 2020, konkrétne:
  • oznámenie členských štátov EÚ o ich existujúcich vnútroštátnych mechanizmoch skríningu investícií Európskej komisii,
  • zriadenie formálnych kontaktných miest a zabezpečených kanálov na výmenu informácií a analýz v každom členskom štáte aj v rámci Európskej komisie,
  • vývoj postupov pre členské štáty a Európsku komisiu na rýchlu reakciu pri obaváných priamych zahraničných investíciách a na vydávanie stanovísk, 
  • aktualizácia zoznamu projektov a programov v záujme EÚ, ktorý je uvedený v prílohe k nariadeniu.
Na základe odporúčaní Európskej komisie z marca 2020 sa členské štáty tiež dohodli na neformálnej spolupráci pri skríningu priamych zahraničných investícií, ktoré by  mohli ovplyvňovať jednotný trh EÚ. Niekoľko členských štátov zároveň reformuje svoje mechanizmy skríningu či prijíma nové mechanizmy.