SR: Vývoj zamestnanosti a miezd

Zamestnanosť na Slovensku, s výnimkou informačných a komunikačných činností, klesla podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) v auguste t. r.  medziročne vo všetkých odvetviach. Vývoj priemernej mzdy bol pritom priaznivejší, pokles zaznamenali len tri odvetvia.

Zamestnanosť klesla medziročne aj v auguste vo všetkých odvetviach, okrem infor­mač­ných a komu­ni­kač­ných činností. Najväčšie úbytky už piaty mesiac po sebe boli v ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Zamestnanosť sa v auguste medziročne zvýšila len v infor­mač­ných a komu­ni­kač­ných činnostiach o 2,2 %. Najväčší pokles pretrvával v ubytovaní o 18,7 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 10,9 %. Znížila sa aj v stavebníctve o 9 %, prie­mysle o 6,7 %, veľkoobchode o 5,1 %, maloobchode o 4,6 %, vy­braných trhových službách o 2,2 %, doprave a skla­do­vaní o 1,9 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 1 %.

Medziročný rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy v auguste t.r. síce zaznamenala väčšina odvetví, no zatiaľčo v júli klesla medziročne len v ubytovaní, v auguste k nemu pribudli aj priemysel a doprava. V auguste 2020 oproti augustu 2019 najväčší rast mzdy pocítili v malo­ob­chode o 5,3 % (dosiahla 814 eur) a v čin­nostiach reštaurácií a po­hos­tin­stiev o 5,1 % (553 eur). Zvýšila sa aj vo veľ­ko­obcho­de o 3,8 % (1.057 eur), staveb­níc­tve o 2,4 % (761 eur), in­for­mač­ných a ko­muni­kač­ných činnostiach o 2,4 % (1.941 eur), predaji a op­rave motorových vozidiel o 2 % (1.048 eur), vybraných trhových službách o 1,2 % (1.029 eur). Pokles priemernej nominálnej mesačnej mzdy bol už šiesty mesiac po sebe spomedzi vybraných odvetví najväčší v ubytovaní, v auguste medziročne klesla o 5,4 % (dosiahla 753 eur). Nižšia mzda bola aj v doprave a skla­dovaní o 1,3 % (1.007 eur) a v prie­mysle o 0,3 % (1.121 eur). Rovnako aj priemerná reálna mesačná mzda v auguste 2020 vo väčšine odvetví medziročne rástla, pokles zaznamenali štyri odvetvia. V auguste 2020 oproti augustu 2019 vzrástla v maloobchode o 3,8 %, čin­nos­tiach reštaurácií a po­hos­tin­stiev o 3,6 %, veľkoobchode o 2,4 %, sta­veb­níc­tve a in­for­mač­ných a ko­mu­ni­kač­ných činnostiach zhodne o 1 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,6 %. Najviac klesla v uby­tovaní o 6,7 %, znížila sa aj v do­prave a skla­do­vaní o 2,7 %, priemysle o 1,7 % a vo vy­bra­ných trhových službách o 0,2 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne len v malo­obchode o 2,6 %, veľ­ko­ob­chode o 1,9 % a v čin­nos­tiach reštaurácií a pohos­tinstiev o 0,9 %. Klesla v uby­to­va­ní o 11,6 %, pre­­daji a oprave motorových vozidiel o 2,9 %, dop­­rave a skla­do­vaní o 2,7 %, prie­mysle o 2,5 %, stavebníctve o 1,4 %, infor­mačných a ko­mu­ni­kačných činnostiach a vo vy­bra­ných trhových službách zhodne o 0,6 %.

V priemere za osem mesiacov roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 4,2 %. Znížila sa v ubytovaní o 10,1 %, čin­nos­tiach reštaurácií a po­hos­tin­stiev o 6,9 %, priemysle o 5,3 %, sta­­veb­níc­tve o 4,9 %, maloobchode o 3,9 %, veľkoobchode o 3,2 %, pre­daji a op­ra­ve motorových vozidiel o 2,2 %, vybraných trhových službách o 1,6 % a v do­p­rave a skla­do­vaní o 0,5 %. Mzda sa zvýšila v maloobchode o 4,9 % ( dosiahla 795 eur), veľko­ob­cho­de o 4,1 % (1 065 eur), činnostiach reštaurácií a pohostin­stiev o 3,1 % (529 eur), in­for­mač­ných a ko­muni­kač­ných činnostiach o 1,6 % (1 994 eur), vybra­ných trhových službách o 1,6 % (1 023 eur) a v stavebníctve o 0,8 % (738 eur). Klesla v ubytovaní o 9,7 % (695 eur), pre­­daji a opra­­ve motorových vozidiel o 0,8 % (1 028 eur), doprave a skla­do­va­ní o 0,6 % (1 005 eur) a v prie­mysle o 0,4 % (1 142 eur).

SR: Zálohovanie PET fliaš

Zákon o zálohovaní plastových PET fliaš a nápojových plechoviek by mal na Slovensku platiť od januára 2022. Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásilo výzvu na prihlásenie sa do výberu správcu zálohového systému jednorazových obalov na nápoje. Správca zálohového systému by mal byť známy do konca roku 2020.  

Správca zohrá kľúčovú úlohu v celom systéme zálohovanie nápojových PET fliaš a nápojových plechoviek. Rozhodovať bude o technickom a logistickom nastavení systému, spôsobe zberu PET fliaš či rozmiestnení zberových automatov. 

Záujemca musí predložiť organizačný plán zálohového systému, spôsob jeho financovania, plán dosahovania cieľov návratnosti zálohovaných jednorazových nápojových obalov, schémy budúcich zmluvných vzťahov medzi správcom, výrobcom obalov a distribútorom obalov, ale aj napríklad plán vzdelávacích a propagačných aktivít.

EU: Tretia zmluva na vakcínu voči COVID-19

Európska komisia schválila tretiu zmluvu s farmaceutickou spoločnosťou Janssen Pharmaceutica NV, jednou zo spoločností Janssen Pharmaceutical Companies, ktoré zastrešuje Johnson & Johnson, aby zaistila prístup k potenciálnej vakcíne voči ochoreniu COVID-19. 

Spoločnosť Janssen využíva technologickú platformu AdVac®, ktorá bola využitá aj pri vývoji a výrobe nedávno schválenej vakcíny spoločnosti proti ebole, ako aj potenciálnych očkovacích látok proti ochoreniam spôsobeným vírusmi Zika, RSV či HIV. Potenciálna vakcína je už v tretej fáze klinického skúšania. Rozhodnutie Európskej komisie podporiť túto vakcínu sa zakladá na riadnom vedeckom posúdení, použitej technológii, skúsenostiach spoločnosti s vývojom vakcín a jej výrobnej kapacite schopnej zaistiť dodávky pre celú Európsku úniu. 

Po tom, ako sa ukáže, že vakcína je bezpečná a účinná proti ochoreniu COVID-19, zmluva umožní členským štátom nakúpiť očkovacie látky pre 200 miliónov ľudí. Členské štáty budú mať navyše možnosť zakúpiť očkovacie látky pre ďalších 200 miliónov ľudí. Takisto sa budú môcť rozhodnúť vakcínu darovať krajinám s nižším a stredným príjmom, alebo ju distribuovať do ďalších európskych krajín.

Komisia už podpísala zmluvy so spoločnosťami AstraZeneca a Sanofi-GSK a úspešne ukončila prípravné rozhovory so spoločnosťami CureVac, BioNTech-Pfizer a Moderna.

SR: Koronakríza zmenila naše očakávania

Aké sú očakávania Slovákov ohľadom ďalšieho vývoja ekonomiky, nezamestnanosti a cien? Ako hodnotia svoju finančnú situáciu? Očakávajú jej zhoršovanie? Budú schopní sporiť a aké majú plány ohľadom kúpy drahších tovarov či dokonca nového bývania? Analýza Poštovej banky vychádza zo Spotrebiteľského barometra III./2020, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR. 

Ešte na začiatku tohto roka očakávalo zhoršovanie ekonomickej situácie len 40 % našich domácností. Teraz je situácia úplne odlišná a pesimistov je oveľa viac. Až 61 % Slovákov totiž predpokladá zhoršovanie ekonomiky v nasledujúcich mesiacoch. A zlepšenie vývoja očakáva len nepatrných 7 % respondentov. Negatívne očakávania sa týkajú aj nášho trhu práce. Rastúcu nezamestnanosť totiž prognózuje až 82 % domácností a len minimálne 4 % si myslia, že by mohla tento rok klesnúť. Zaujímavý je aj pohľad na to, aký vývoj cien Slováci predpovedajú. Pocitová inflácia je takmer vždy vyššia ako tá reálna, to znamená, že ľudia majú zväčša pocit, že ceny rastú rýchlejšie ako je tomu v skutočnosti. Platí to aj v súčasnosti, kedy rast cien spomaľuje a zrejme tomu tak bude aj po zvyšok roka. Napriek tomu až 34 % Slovákov predpokladá, že ceny v obchodoch budú v nadchádzajúcom období rásť rýchlejšie ako doteraz. A rovnaké percento (34 %) si myslí, že zdražovanie bude pokračovať rovnakým tempom ako v súčasnosti. Naopak, pomalší rast cien očakáva len 8 % domácností a 9 % si myslí, že ceny zostanú nezmenené. 

Azda najzaujímavejším je pohľad Slovákov na ich finančnú situáciu v podmienkach koronakrízy. Až 28 % našich domácností očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie v nasledujúcich 12 mesiacoch. V porovnaní so začiatkom roka, kedy bol tento podiel len úrovni 17 %, došlo k výraznému zhoršeniu. Ale oproti jarným mesiacom, kedy u nás pandémia vypukla, nastal výrazný posun vpred, keďže v apríli bola pesimisticky naladená až takmer polovica našich domácností (zhoršenie finančnej situácie čakalo 49 % domácností). Naopak, zlepšenie na poli svojich financií v nasledujúcom období očakáva len 9 % našincov a viac než polovica si myslí, že sa ich finančná situácia meniť nebude. 

Slováci sú pomerne sporivý národ. V súčasnom krízovom období sme však opatrní a až 56 % z nás si myslí, že nebudú schopní tvoriť úspory. Optimisticky naladená je len zhruba tretina Slovákov, ktorí si myslia, že budú schopní odkladať si nejaké to euro do rezervy. Podiel sporivých domácností sa ale z dlhodobého hľadiska zvykol držať na úrovni okolo 40 %. Zhoršená ekonomická situácia sa premietla aj do plánov Slovákov investovať väčšie sumy peňazí do nábytku, elektroniky, auta či nového bytu. Až 40 % domácností sa totiž domnieva, že v nasledujúcich mesiacoch budú míňať menej na veľké nákupy (elektronika, spotrebiče, nábytok atď.). Ešte začiatkom roka sa chystalo okresávať svoje veľké nákupy len 30 % domácností. Kúpu auta počas roka zamýšľa len 5 % domácností. Pred krízou sa tento podiel zvykol pohybovať na úrovni 7 až 8 % domácností, čo znamená, že našinci pod vplyvom krízy prehodnotili aj svoje úmysly ohľadom nového auta. Podiel domácností, ktorí si v tomto roku plánujú kúpiť alebo postaviť novú nehnuteľnosť je samozrejme ešte nižší, predstavuje 2 %. Aj tieto rozhodnutia ovplyvnila aktuálna situácia, nakoľko pred krízou sa tento podiel hýbal v rozmedzí 3 až 4 %. Znížil sa aj podiel tých, ktorí v dohľadnej dobe plánujú rekonštruovať svoje bývanie – z 15 % pred krízou na súčasných 12 %. 

Kríza sa podpísala aj pod zhoršenie finančných možností slovenských rodín. Ubudlo totiž tých, ktorí sporia a naopak, pribudlo tých, ktorí žijú od výplaty k výplate. Kým v úvode roka si dokázalo sporiť až 50 % našich domácností, kríza spôsobila ich pokles na 45 % a aktuálne došlo k miernemu rastu na 48 % domácností. Schopnosť domácností vytvárať úspory je dôležitá aj pre celú ekonomiku. Nasporené prostriedky totiž môžu výhodne investovať, uložiť do bánk alebo použiť na kúpu finančne náročnejších tovarov. Podiel ľudí, ktorí žijú od výplaty k výplate, je u nás vo všeobecnosti pomerne vysoký – pred krízou to bolo 33 až 34 % domácností. Po kríze sa ich podiel zvýšil na 36 %. Po vypuknutí pandémie sa zvýšil aj podiel domácností, ktoré žijú na dlh alebo vyberajú svoje úspory na úroveň 16 % respondentov. Pozitívom však je, že aktuálne toto číslo opäť kleslo na svoju predkrízovú hodnotu 14 %. 

Aktuálne: Koronavírus priniesol transformáciu trhu práce

Pandémia ochorenia Covid-19 za niekoľko mesiacov úplne zmenila nastavenia slovenského trhu práce. Ľudia viac pracujú z domu, flexibilnejšie a bolo by žiaduce, aby na tieto zmeny reagoval aj Zákonník práce. 

„Na pracovnom trhu nastáva nový štandard. Veľa zamestnancov i zamestnávateľov preferujú prácu z domu, rovnako aj flexibilný pracovný čas a úväzky. Firmy nechávajú doma zamestnancov cielene, aby sa obmedzili ich kontakty. Okrem toho sa začínajú zameriavať na ľudí s určitými zručnosťami. Vidíme v tom veľkú transformáciu pracovného trhu. Pred pandémiou boli žiadané iné zručnosti ako teraz. Firmy hľadajú dátových analytikov,či špecialistov na kybernetickú bezpečnosť. Dôležité sú aj mäkké zručnosti ako je schopnosť spolupráce v tíme, empatia, komunikačné schopnosti“, zdôraznila prezidentka Asociácie personálnych agentúr na Slovensku (APAS) Zuzana Rumiz tým, že zmeny postupujú veľmi rýchlo a preto by bolo vhodné, keby na ne reagoval aj Zákonník práce.

„Novela Zákonníka práce by bola veľmi vhodná, najmä v súvislosti s reakciou na aktuálny vývoj na trhu práce. Mala by sa týkať predovšetkým úpravy pracovných úväzkov a za dôležité pre zamestnávateľov považujem aj zníženie odvodovej zaťaženosti“, konštatovala Z.Rumiz. Súvisí to aj s tým, že slovenský pracovný trh sa zotavuje veľmi pomaly zo šoku, ktorý spôsobilo vypnutie ekonomiky v druhom štvrťroku 2020 pre zastavenia šírenia pandémie koronavírusu. Situácia na trhu práce je už lepšia ako bola v treťom štvrťroku, ale ani zďaleka to nedosahuje vlaňajšiu úroveň. Napríklad nezamestnanosť sa zvýšila o 2 %. Firmu nie sú naladené príliš optimisticky. Ich očakávania pre posledný štvrťrok 2020 podľa Manpower indexu trhu prácu sú utlmené. Desatina z nich očakáva, že bude v poslednom štvrťroku naberať nových zamestnancov, no 11 % firiem predpokladá prepúšťanie do konca roka. Z regionálneho hľadiska je na tom najlepšie Bratislavský kraj. Bratislava je viac zameraná na zdieľané služby, ktorých je na jej území viacero, veľa technologických a IT firiem. Na ne má pandémia podstatne menší dosah. Rovnako takmer vôbec nie je postihnutý predaj cez internet a s ním spojená logistika. Naopak najhoršia situácia je v súčasnosti v priemyselných odvetviach a v cestovnom ruchu s gastrosektorom.