Ešte na začiatku tohto roka očakávalo zhoršovanie ekonomickej situácie len 40 % našich domácností. Teraz je situácia úplne odlišná a pesimistov je oveľa viac. Až 61 % Slovákov totiž predpokladá zhoršovanie ekonomiky v nasledujúcich mesiacoch. A zlepšenie vývoja očakáva len nepatrných 7 % respondentov. Negatívne očakávania sa týkajú aj nášho trhu práce. Rastúcu nezamestnanosť totiž prognózuje až 82 % domácností a len minimálne 4 % si myslia, že by mohla tento rok klesnúť. Zaujímavý je aj pohľad na to, aký vývoj cien Slováci predpovedajú. Pocitová inflácia je takmer vždy vyššia ako tá reálna, to znamená, že ľudia majú zväčša pocit, že ceny rastú rýchlejšie ako je tomu v skutočnosti. Platí to aj v súčasnosti, kedy rast cien spomaľuje a zrejme tomu tak bude aj po zvyšok roka. Napriek tomu až 34 % Slovákov predpokladá, že ceny v obchodoch budú v nadchádzajúcom období rásť rýchlejšie ako doteraz. A rovnaké percento (34 %) si myslí, že zdražovanie bude pokračovať rovnakým tempom ako v súčasnosti. Naopak, pomalší rast cien očakáva len 8 % domácností a 9 % si myslí, že ceny zostanú nezmenené.
Azda najzaujímavejším je pohľad Slovákov na ich finančnú situáciu v podmienkach koronakrízy. Až 28 % našich domácností očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie v nasledujúcich 12 mesiacoch. V porovnaní so začiatkom roka, kedy bol tento podiel len úrovni 17 %, došlo k výraznému zhoršeniu. Ale oproti jarným mesiacom, kedy u nás pandémia vypukla, nastal výrazný posun vpred, keďže v apríli bola pesimisticky naladená až takmer polovica našich domácností (zhoršenie finančnej situácie čakalo 49 % domácností). Naopak, zlepšenie na poli svojich financií v nasledujúcom období očakáva len 9 % našincov a viac než polovica si myslí, že sa ich finančná situácia meniť nebude.
Slováci sú pomerne sporivý národ. V súčasnom krízovom období sme však opatrní a až 56 % z nás si myslí, že nebudú schopní tvoriť úspory. Optimisticky naladená je len zhruba tretina Slovákov, ktorí si myslia, že budú schopní odkladať si nejaké to euro do rezervy. Podiel sporivých domácností sa ale z dlhodobého hľadiska zvykol držať na úrovni okolo 40 %. Zhoršená ekonomická situácia sa premietla aj do plánov Slovákov investovať väčšie sumy peňazí do nábytku, elektroniky, auta či nového bytu. Až 40 % domácností sa totiž domnieva, že v nasledujúcich mesiacoch budú míňať menej na veľké nákupy (elektronika, spotrebiče, nábytok atď.). Ešte začiatkom roka sa chystalo okresávať svoje veľké nákupy len 30 % domácností. Kúpu auta počas roka zamýšľa len 5 % domácností. Pred krízou sa tento podiel zvykol pohybovať na úrovni 7 až 8 % domácností, čo znamená, že našinci pod vplyvom krízy prehodnotili aj svoje úmysly ohľadom nového auta. Podiel domácností, ktorí si v tomto roku plánujú kúpiť alebo postaviť novú nehnuteľnosť je samozrejme ešte nižší, predstavuje 2 %. Aj tieto rozhodnutia ovplyvnila aktuálna situácia, nakoľko pred krízou sa tento podiel hýbal v rozmedzí 3 až 4 %. Znížil sa aj podiel tých, ktorí v dohľadnej dobe plánujú rekonštruovať svoje bývanie – z 15 % pred krízou na súčasných 12 %.
Kríza sa podpísala aj pod zhoršenie finančných možností slovenských rodín. Ubudlo totiž tých, ktorí sporia a naopak, pribudlo tých, ktorí žijú od výplaty k výplate. Kým v úvode roka si dokázalo sporiť až 50 % našich domácností, kríza spôsobila ich pokles na 45 % a aktuálne došlo k miernemu rastu na 48 % domácností. Schopnosť domácností vytvárať úspory je dôležitá aj pre celú ekonomiku. Nasporené prostriedky totiž môžu výhodne investovať, uložiť do bánk alebo použiť na kúpu finančne náročnejších tovarov. Podiel ľudí, ktorí žijú od výplaty k výplate, je u nás vo všeobecnosti pomerne vysoký – pred krízou to bolo 33 až 34 % domácností. Po kríze sa ich podiel zvýšil na 36 %. Po vypuknutí pandémie sa zvýšil aj podiel domácností, ktoré žijú na dlh alebo vyberajú svoje úspory na úroveň 16 % respondentov. Pozitívom však je, že aktuálne toto číslo opäť kleslo na svoju predkrízovú hodnotu 14 %.
