Marcový prieskum agentúry 2muse (zber údajov február 2020 prostredníctvom on-line panela na vzorke 1.002 respondentov pracujúcich na trvalý pracovný pomer, reprezentatívna vzorka na kvótne znaky: pohlavie, vek 18 – 62 rokov, región a firemný sektor) priniesol ďalšie poznatky, ktoré nepriaznivé dopady plánovaného vládneho opatrenia ešte viac zdôrazňujú. Vyplýva z nich, že viac ako 50 % respondentov z Banskobystrického kraja by v prípade výmeny gastrolístkov za peniaze dalo prednosť iným účelom než strave. Rovnako by sa zachovalo 39 % opýtaných z Bratislavského kraja. Alarmujúce sú oba výsledky, pretože napovedajú, že pôvodný zmysel povinného príspevku na stravu by sa prechodom na hotovosť vytratil. Podľa Štefana Petríka, prezidenta asociácie AMOBE ktorá prieskum iniciovala, tieto čísla sa dali očakávať. Podobné tendencie totiž vychádzali aj z predchádzajúcich prieskumov. Časť respondentov sa už v minulosti vyjadrila, že by obmedzili obedy v reštauráciách počas pracovného týždňa. Z toho vyplýva, že ušetrené prostriedky by pravdepodobne dali niekam inam.
Čitateľné sú aj regionálne rozdiely, odvíjajúce sa od ekonomickej situácie obyvateľstva. V slabších oblastiach sa stravníci snažia neminúť viac, než im umožňuje suma gastrolístka, v silnejších zase nemajú problém za dobré jedlo doplatiť. Zatiaľčo napríklad v Banskobystrickom kraji príspevok zamestnávateľa na obed pokryje až 86,4 % jeho ceny, v Bratislavskom a Trnavskom kraji je to iba niečo vyše 78 %. V slabších regiónoch musia mať v rodinách prednosť iné potreby a ak by zamestnanci dostali disponibilnú hotovosť, pravdepodobne by ju častejšie použili na vykrytie splátok, účtov či iných výdavkov.
Väčší zmysel než hotovostný príspevok by podľa asociácie mala elektronizácia. Teda zrušenie straveniek a ich nahradenie gastrokartami, prípadne aplikáciou v mobilných telefónoch. Bezkontaktná platba by eliminovala zdravotné riziká, zneužitie príspevku na iné účely než nákup jedla a potravín, umožnila by kontrolu a mohla by sa stať účinným nástrojom v boji so šedou ekonomikou. Podpora reštauračného sektoru by zostala zachovaná, znížila by sa však byrokracia i administratívne náklady. Pritom by benefit nemohol byť zamestnávateľmi prezentovaný ako kompenzácia zvýšenia mzdy. Aj keď sú papierové stravovacie lístky stále poskytované v najväčšom množstve, elektronické stravné karty sú u zamestnávateľov na vzostupe. Doteraz až 90 percent zamestnávateľov vyhovelo požiadavke svojich zamestnancov pri ich vydávaní.
