On-line: Covid semafor pre pobočky poisťovne

Sociálna poisťovňa v súvislosti so šírením pandémie koronavírusu a zavedením núdzového stavu zverejnila na svojej webovej stránke prehľadný Covid semafor pre fungovanie pobočiek. Ten sa bude pravidelne aktualizovať, preto sa odporúča pred plánovanou návštevou pobočky oboznámiť s aktuálnou situáciou. 

Pobočky sú rozdelené do skupín zelená, oranžová a červená a každá skupina funguje v inom režime:

Zelené pobočky – fungujú pre verejnosť v štandardnom režime otváracích hodín za dodržiavania prísnych hygienických a bezpečnostných opatrení.

Oranžové pobočky – fungujú v sprísnenom Covid režime. Na preberanie dokumentov a zásielok slúži schránka pri vstupe do pobočky. Klientske centrum nie je pre verejnosť otvorené, ale klienti majú možnosť konzultovať svoje záležitosti s vybranými zamestnancami pobočky.

Červené pobočky – fungujú v prísnom Covid režime. Na preberanie dokumentov a zásielok slúži schránka pri vstupe do pobočky. Klientske centrum nie je pre verejnosť otvorené, ale klienti majú možnosť konzultovať svoje záležitosti s vybranými zamestnancami pobočky. Úradné hodiny „červenej pobočky“ sú pre klientov upravené denne od 8.00 do 11.00 hod. s výnimkou stredy, kedy je pobočka otvorená od 13.00 do 16.00 hod. Vzhľadom na aktuálnu situáciu môže dôjsť aj k uzatvoreniu pobočky alebo pracoviska Sociálnej poisťovne.

Všetky pobočky a vysunuté pracoviská Sociálnej poisťovne v čase pandémie fungujú za prísnych hygienických a bezpečnostných opatrení (rúška, dezinfekcia, odstup). V pobočkách je zákaz vstupu rodičov s deťmi a zákaz súkromných návštev. Pokladnice nepreberajú hotovosť. Sociálna poisťovňa odporúča klientom, aby úhrady vykonávali formou bezhotovostného prevodu.

Sociálna poisťovňa odporúča vo všetkých prípadoch, kedy je to možné, uprednostniť kontakt s pobočkami prostredníctvom mailu, e-schránky, pošty alebo telefonicky. Na webovej stránke sú zverejnené všetky kontakty vrátane mailových adries. 

EU: 998 miliónov eur do energetickej infraštruktúry

Členské štáty Európskej únie (EÚ) schválili návrh Európskej komisie týkajúci sa investícií vo výške 998 miliónov eur do hlavných projektov európskej energetickej infraštruktúry v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE). Odhlasovaný návrh poskytuje finančnú podporu na práce a štúdie pre desať projektov.

Prideľovanie finančných prostriedkov je v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, pričom 84 % týchto prostriedkov je určených na projekty v oblasti elektrickej energie alebo inteligentných sietí. V rámci včera odhlasovaného návrhu bude finančná podpora poskytnutá na desať projektov: dva projekty týkajúce sa prenosu elektriny, jeden týkajúci sa inteligentných elektrizačných sústav, šesť týkajúcich sa prepravy CO2 (vrátane piatich štúdií) a jeden týkajúci sa plynu. 

Najväčšia časť finančných prostriedkov je určená na projekt synchronizácie Pobaltia, fáza II (720 miliónov eur), ktorého cieľom je lepšia integrácia trhov s elektrinou v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku: v nadväznosti na predchádzajúce investície sa tieto nové finančné prostriedky použijú na výstavbu prepojovacieho vedenia „Harmony Link“, ktoré cez Baltské more prepojí Poľsko a Litvu. Toto prepojenie sa stane súčasťou budúcej sústavy v Baltickom mori. Z týchto prostriedkov sa pokryjú aj ďalšie investície, napríklad synchrónne kondenzátory v Estónsku, Lotyšsku a Litve.

Danube InGrid (102 miliónov eur): tento projekt elektrizačnej sústavy v Maďarsku a na Slovensku zlepší správu sietí a zvýši kvalitu a bezpečnosť dodávok pre všetkých účastníkov trhu. Podporí aj efektívnu integráciu obnoviteľných zdrojov energie.

Projekt prepravnej siete CO2 Porthos (102 miliónov eur): v rámci tohto projektu medzi Holandskom a Belgickom sa v troch hlavných európskych prístavoch (Rotterdam, Antverpy a prístave North Sea Port) vytvorí voľne prístupná prepravná sieť CO2, čo povedie k úložisku v pobrežných vodách Severného mora.

Prepojovacie vedenie medzi Bulharskom a Srbskom (28 miliónov eur): tento prioritný projekt schválený v rámci skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu strednej a juhovýchodnej Európy (CESEC) zlepší bezpečnosť dodávok a diverzifikáciu dovozu plynu v juhovýchodnej Európe.

North Sea Wind Power Hub (14 milliónov eur): štúdia na podporu rozvoja jedného z dôležitých projektov na zavedenie výroby veternej energie v Severnom mori.

O grant v rámci Nástroja na prepájanie Európy sa môžu uchádzať len projekty spoločného záujmu uvedené na únijnom zozname prijatom Európskou komisiou. Aktuálny zoznam projektov spoločného záujmu bol uverejnený v októbri 2019 a ďalší – piaty – zoznam by mal vstúpiť do platnosti začiatkom roka 2021. V rámci energetickej sekcie Nástroja na prepájanie Európy boli od roku 2014 udelené granty v hodnote takmer 4 miliardy EUR, pričom 65 % týchto prostriedkov bolo vyčlenených na projekty v oblasti elektrickej energie vrátane inteligentných sietí.

Radíme: Bezpečnosť firiem

Podľa prieskumu  Specops Software až 41% zamestnancov nebolo počas práce z domova primerane vyškolených v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Nárast rizika počítačovej kriminality počas home office zaznamenalo 54% firiem v 11 odvetviach zaznamenalo, pričom najrozšírenejším útokom bol phishing. 

Podľa Verizon takmer 80 % všetkých porušení je spojených so zneužitím prihlasovacích údajov alebo slabými heslami! Spoločnosť Specops Software firmám radí zlepšiť zabezpečenie svojich hesiel pomocou piatich najdôležitejších tipov: správne školenie personálu, požiadavka na pevnosť hesla, ochrana hrubou silou, deaktivácia profilu počas odierania zamestnancov a ďalšie ochranné vrstvy. 

V prieskume 1.832 podnikateľov (september 2020) sa zistilo, že:

• 39% neponúka správne školenie týkajúce sa hesla personálu
• 61% nevyžaduje na zlepšenie sily zložitosť hesla
• 44% nemá dostatočné znalosti o útokoch hrubou silou
• 35% nevypne nepoužívané profily zamestnancov
• Iba 26% zahŕňa silné metódy viacfaktorového overovania!

Päť najdôležitejších rád, ako zlepšiť zabezpečenie hesiel:

Správne školenie personálu: Bez ohľadu na to, aké inovatívne algoritmy ochrany sa vo vašej spoločnosti používajú, ak vaši zamestnanci uchovávajú heslá v textovom dokumente na pracovnej ploche, alebo ešte horšie na papieri, všetky ostatné bezpečnostné opatrenia pravdepodobne zlyhajú. Preto je rozhodujúce investovať do školenia o kybernetickej bezpečnosti, aby ste svoj personál naučili základom ochrany informácií vrátane správnych nástrojov na správu hesiel, kde by si museli pamätať iba jednu prístupovú frázu a zvyšok by robil softvér - takto by boli chránené všetky heslá. 

Požiadavka na pevnosť hesla: Okrem široko používaných požiadaviek na zložitosť (minimálny počet znakov, malé a veľké písmená, ako aj špeciálne symboly a čísla) je potrebné v rámci služby Active Directory (AD) zvážiť komplexnejšie zásady týkajúce sa hesiel. Patria sem maximálny vek hesla, ktorý prinúti používateľov pravidelne si meniť heslá, zabezpečenie správneho šifrovania údajov, takže aj v prípade porušenia zostanú údaje v bezpečí a ukladanie histórie hesiel, aby sa zabránilo opakovanému použitiu predchádzajúcich hesiel. 

Ochrana hrubou silou: Cieľom útokov hrubou silou je hádanie hesiel skúšaním rôznych populárnych kombinácií ako aj tzv. slovníkových útokov (hľadanie správnej kombinácie podľa existujúcich slovníkových slov). Napriek najlepším bezpečnostným postupom sa ľudia stále rozhodujú pre jednoduchšie heslá, ktoré zvyšujú šance na úspešné narušenie. Najlepším spôsobom, ako sa tomu vyhnúť, je automatické uzamknutie prihlásení po niekoľkých neúspešných pokusoch, ako aj blokovanie adresy IP, ak zlyhané pokusy pokračujú. Je možné to urobiť v AD aj v rôznych podnikových zdrojoch.

Deaktivácia profilu počas odierania zamestnancov: Podľa nedávnej štúdie o používaní hesla je 50 % účtov v spoločnosti zastaraných, čo zvyšuje riziko neoprávneného použitia podnikových zdrojov. Ideálnym variantom by bolo vyhnúť sa tiež čo najväčšej miere používaniu zdieľaných hesiel. Stále však existujú prípady, kedy to nie je možné. To isté platí pre okamžitú deaktiváciu profilu používateľa. Tento postup by pomohol ochrániť pred vystavením citlivým údajom, ako aj minimalizoval využitie vašich zdrojov v osobnom záujme niekoho (predaj údajov pre konkurenciu alebo vydieranie spoločnosti).

Ďalšie ochranné vrstvy: Heslá sa dnes bohužiaľ nedajú úplne nahradiť alternatívnymi metódami autentifikácie, akou je napríklad 2FA, kde by používatelia museli potvrdiť svoje prihlásenie pomocou kódov zaslaných na ich emaily alebo telefóny, alebo pomocou ešte bezpečnejšieho spôsobu, akými sú jednorazové heslá (OTO). Zahrnutie týchto metód, kde je to možné, významne znižuje riziko úspešného prihlásenia, aj keď dôjde k úniku hesla.

SR: Podpora pre sociálne podniky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spustilo nový národný projekt na podporu registrovaných sociálnych podnikov. Tých je na Slovensku aktuálne 204. Registrovaným sociálnym podnikom poputuje na pomoc viac ako 43 mil. eur z Európskeho sociálneho fondu, o ktoré môžu žiadať najneskôr do januára 2022. Prvýkrát v histórii pomoci pre sociálne podniky sa používa model podpory formou kombinácie návratného a nenávratného financovania.

O nenávratný finančný príspevok v rámci národného projektu môže požiadať iba registrovaný sociálny podnik. Ten musí mať uzavretú úverovú zmluvu s bankou alebo iným investičným subjektom, ktorý bude vyžadovať splatnosť investície, čím sa zabezpečí, aby sa nenávratný finančný príspevok poskytoval iba tým registrovaným sociálnym podnikom, pri ktorých je predpoklad, že investičná pomoc povedie ku skutočnej životaschopnosti a udržateľnosti podniku. Žiadosť podáva registrovaný sociálny podnik na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa nachádza prevádzka, ktorej sa investičný zámer týka. Žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci môže registrovaný sociálny podnik poslať prostredníctvom svojej e-schránky alebo poštou. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posúdi, či podnik spĺňa požadované kritériá a v prípade ich splnenia uzavrie so žiadateľom dohodu o poskytnutí investičnej pomoci.

Maximálna výška pomoci, o ktorú môže registrovaný sociálny podnik žiadať, je 720.000 eur. Investičná pomoc sa poskytuje v závislosti od podmienok stanovených v príslušnom opatrení na financovanie nákladov na investície na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku (kapitálové náklady), odhadovaných mzdových nákladov na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom a iných prevádzkových nákladov, režijných nákladov a nákladov na služby vzniknutých v priamej súvislosti s investičným zámerom (bežné náklady na dodanie tovaru a na poskytnutie služie ). Bližšie informácie o podmienkach poskytnutia investičnej pomoci nájdu žiadatelia na stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny.

Registrované sociálne podniky môžu požiadať o pomoc prostredníctvom štyroch opatrení:

A. Opatrenie 1 Investičná pomoc pre MSP - oprávneným žiadateľom je mikropodnik, malý a stredný podnik.

B. Opatrenie 2 Pomoc pre Začínajúce malé podniky – oprávneným žiadateľom je akýkoľvek malý podnik, ktorý nemá obchodovateľné akcie na burze a ktorý bol zapísaný do Obchodného registra pred najviac piatimi rokmi, ak spĺňa tieto podmienky: neprebral činnosť iného podniku, ešte neprerozdeľoval zisky a nevznikol v dôsledku koncentrácie.

C. Opatrenie 3 Regionálna investičná pomoc – oprávneným žiadateľom sú všetky podniky podnikajúce počiatočné investície v podporovaných oblastiach.

D. Opatrenie 4 Pomoc pre RSP podľa pravidiel minimálnej pomoci – oprávneným žiadateľom sú všetky podniky.

SR: V nemocniciach sme strávili priemerne 7,5 dňa

Podľa najnovšej štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) došlo vlani k miernemu medziročnému nárastu počtu postelí v nemocniciach. Priemerne strávili hospitalizovaní pacienti na nemocničnom lôžku v zdravotníckych zariadeniach 7,5 dňa.

Slovenské zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti disponovali v minulom roku 31.884 posteľami, čo predstavuje 584,2 postelí na 100.000 obyvateľov. Po období rokov 2001 – 2013, kedy došlo k redukcii posteľového fondu o 24 %, sa počet postelí v posledných rokoch veľmi nemení. Oproti roku 2018 pribudlo 502 postelí, čo je nárast o 1,6 %. Najväčšia časť posteľového fondu bola vo všeobecných nemocniciach (75,7 %). Ďalších 19,2 % lôžok sa nachádzalo v špecializovaných nemocniciach, 3,8 % v liečebniach a 1,3 % v ostatných zdravotníckych zariadeniach. Najväčší počet postelí mali k dispozícii odborné útvary vnútorného lekárstva (10,8 %), psychiatrie (10,2 %), chirurgie (7,6 %) a gynekológie a pôrodníctva (7,6 %). Podľa druhu poskytovanej zdravotnej starostlivosti (v zmysle metodiky OECD) bolo 84,2 % posteľového fondu nemocníc určených pre akútnu nemocničnú starostlivosť, 13,0 % pre dlhodobú a 2,7 % pre rehabilitačnú nemocničnú starostlivosť. Akútna nemocničná starostlivosť disponovala po prepočítaní na 100.000 obyvateľov 485,4 posteľami, dlhodobá 75,0 posteľami a rehabilitačná 15,7 posteľami.

Priemerný ošetrovací čas dlhodobo mierne klesá. Kým v roku 2001 predstavoval 10 dní, v roku 2019 to bolo 7,5 dňa. Najdlhšie hospitalizácie boli potrebné na oddeleniach dlhodobej intenzívnej starostlivosti (260,3 dňa), gerontopsychiatrie (55,2 dňa) a medicíny drogových závislostí (47,5 dňa). V roku 2019 bolo na Slovensku evidovaných 988.292 hospitalizovaných pacientov, čo zodpovedá 18.108 hospitalizovaným na 100.000 obyvateľov. Najvyšší počet hospitalizovaných na 100.000 obyvateľov bol v Bratislavskom (21.548) a Košickom (20.147) kraji, najnižší potom v Trnavskom (13.929) a Trenčianskom kraji (14.915). V ústavnej zdravotnej starostlivosti bolo vlani evidovaných 7.159 plných úväzkov lekárov, čo je 131 lekárskych miest na 100.000 obyvateľov. Počet lekárskych miest od roku 2005 v priemere rastie o 153 miest každý rok, pričom medzi rokmi 2018 a 2019 narástol o 231 miest. Počet pracovných úväzkov sestier narástol o 156 miest na 16.908 plných úväzkov sestier (z toho 15.347 sestier pri posteli chorého). Z dlhodobého hľadiska však počet pracovných miest sestier mierne klesá.