SR: Novela zákona o archívoch a registratúrach

Implementácia európskej smernice o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty a najmä poznatky a požiadavky archivárskej praxe sú predmetom návrhu novely zákona č. 395/2020 Z. z. o archívoch a registratúrach, ktorý v stredu 30. septembra 2020 vláda SR schválila. Novelizovaný zákon by mal byť účinný od 1. januára 2021.

Najvýznamnejší pôvodcovia registratúry budú návrhy na vyradenie registratúrnych záznamov po novom podávať už len elektronicky. Je to v súlade so zákonom o e-Governmente, podľa ktorého sú orgány verejnej moci povinné komunikovať medzi sebou výlučne elektronicky. Orgány verejnej moci majú na tento účel už niekoľko rokov k dispozícii elektronickú službu prevádzkovanú ministerstvom vnútra.

K zmenám dôjde aj pri archivácii dokumentov obsahujúcich utajované skutočnosti. Tie môže pôvodca až do doby odtajnenia ukladať aj v centrálnom úložisku utajovaných skutočností, ktoré zriadi Národný bezpečnostný úrad. Do pôsobnosti NBÚ pribudne aj vydávanie stanovísk k registratúrnym poriadkom iba ak upravujú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami. 

Návrhom zákona dôjde tiež k novelizácii zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií. Povinnosť viesť v registri mimovládnych organizácií ich elektronickú zbierku listín sa posúva na január 2023. Register by mal byť uvedený do prevádzky v januári 2021, avšak ministerstvo vnútra potrebuje čas na digitalizáciu stanov a listín 65-tisíc mimovládok, pričom bude potrebné aj jej obstaranie.

SR: Teórie o korze na hraniciach neplatia

Počty pozitívne testovaných na COVID-19 neustále rastú a za jeden z dôvodov odborníci označujú aj otvorené hranice a nedávne prázdniny. Podľa dát mobilného operátora 4ka však počet Slovákov, ktorí v lete vycestovali za hranice medziročne klesol o desiatky percent. 

„Ak si porovnáme počet našich zákazníkov, ktorí boli v auguste v porovnávanom čase prihlásení v medzinárodnom roamingu, medziročne ich počet klesol až o 33 %. Samozrejme, nevieme oddeliť dovolenkárov od pendlerov, či tých, ktorí cestovali za hranice pracovne, ten rozdiel je ale dosť markantný na to, aby sme mohli povedať, že Slováci toto leto uprednostnili dovolenku doma“, hovorí Patrik Kollaroci. Kým v meranom čase v júli 2019 bolo v zahraničí 5,68 % z celkového počtu zákazníkov operátora, v rovnakom mesiaci tohto roku ich počet klesol na 3,61 %. Ak dáme do pomeru percento zákazníkov v medzinárodnom roamingu medzi rokmi 2019 a 2020, vidíme v auguste medziročný pokles o 32,52 %, respektíve v júli bolo toto číslo 36,35 %. Dáta operátora ukazujú, že aj napriek hrozbe z možnej nákazy, sa Slováci odvážili cestovať do zahraničia aj počas letných mesiacov, avšak v obmedzenom počte. 

Najviac zákazníkov operátora sa pohybuje tradične v Česku, Nemecku a Rakúsku. Zaujímavé je, že počet tých, ktorí vycestovali toto leto do Chorvátska, klesol o polovicu, rovnako poklesol aj ich počet na Ukrajine či v Taliansku. Svoje tvrdenie operátor opiera aj o nárast prevádzky na vysielačoch v tradičných domácich dovolenkových destináciách v Tatrách, na Domaši či Zemplínskej Šírave. Ďalším podporným argumentom je obrovský nárast domácej dátovej prevádzky v 4G sieti a to až o 80 % medziročne. 

EU: Európsky výskumný priestor

Nový Európsky výskumný priestor založený na excelentnosti, konkurencieschopnosti, otvorenosti a talente má zlepšiť európske výskumné a inovačné prostredie, urýchliť dosiahnutie klimatickej neutrality a vedúceho postavenia EÚ v digitálnej oblasti, podporiť jej zotavenie zo spoločenského a hospodárskeho vplyvu krízy spôsobenej koronavírusom a posilniť jej odolnosť voči budúcim krízam.

Strategické ciele: 

1. Uprednostňovať investície a reformy v oblasti výskumu a inovácií podporujúce zelenú a digitálnu transformáciu s cieľom podporiť obnovu Európy a zvýšiť konkurencieschopnosť: Podpora EÚ v oblasti výskumu a inovácií sa plánuje prostredníctvom rôznych programov, akými sú Horizont Európa, politika súdržnosti a Európsky nástroj obnovy. Podpora EÚ by mala dopĺňať investície členských štátov a súkromného sektora. V oznámení sa opätovne potvrdzuje cieľ investovať 3 % HDP do výskumu a inovácií EÚ, podnecuje sa ďalšia spolupráca medzi členskými štátmi a zosúladenie ich vnútroštátneho úsilia. Na to sa v ňom stanovuje cieľ do roku 2030 venovať 5 % vnútroštátneho verejného financovania na spoločné programy výskumu a vývoja a európske partnerstvá.

Základným pilierom všetkých investícií v rámci Európskeho výskumného priestoru zostáva zásada excelentnosti, ktorá znamená, že najlepší výskumníci s najlepšími nápadmi môžu získať finančné prostriedky.

2. Zlepšiť prístup výskumných pracovníkov k excelentným zariadeniam a infraštruktúre v celej EÚ: Investície členských štátov do výskumu a inovácií zostávajú stále nerovnomerné, čo sa premieta do nedostatkov vo vedeckej excelentnosti a inovačných výstupoch, ktoré je potrebné preklenúť. EÚ už podporuje zaostávajúce krajiny, a to aj prostredníctvom individualizovanej podpory na mieste, a program Horizont Európa v tom bude ďalej pokračovať prostredníctvom posilnenej spolupráce so skúsenejšími partnermi s cieľom zlepšiť prístup k excelentnosti. Komisia navrhuje, aby členské štáty, ktoré v súvislosti s HDP zaostávajú za priemernými investíciami do výskumu a inovácií v EÚ, zamerali svoje úsilie na zvýšenie svojich investícií v nasledujúcich piatich rokoch o 50 %.

Na tento účel sa prostredníctvom špecializovaných programov odbornej prípravy a mobility medzi priemyslom a akademickou obcou vytvoria príležitosti mobility pre výskumných pracovníkov, aby mohli získať prístup k excelentnosti a rozšíriť svoje skúsenosti. S cieľom zohľadniť pokrok vo výskume založenom na excelentnosti by členské štáty, ktoré z hľadiska najčastejšie citovaných publikácií zaostávajú za priemerom EÚ, mali v nasledujúcich 5 rokoch znížiť rozdiel oproti priemeru EÚ aspoň o jednu tretinu.

3. Preniesť výsledky do ekonomiky s cieľom podporiť podnikateľské investície a uvádzanie výsledkov výskumu na trh, ako aj posilniť konkurencieschopnosť a vedúce postavenie EÚ v globálnom technologickom prostredí: Komisia v snahe urýchliť prenos výsledkov výskumu do reálnej ekonomiky a podporiť realizáciu novej priemyselnej stratégie bude podporovať a usmerňovať vypracúvanie spoločných technologických plánov s priemyslom, ktoré umožnia prilákať viac súkromných investícií do kľúčových medzinárodných projektov. Tým sa podporí rozvoj konkurencieschopných technológií v kľúčových strategických oblastiach a zároveň sa zabezpečí silnejšia európska prítomnosť na globálnej scéne.

Komisia zároveň v nadväznosti na podrobné monitorovanie preskúma možnosť vytvorenia rámca pre vytváranie sietí, ktorý bude vychádzať z existujúcich subjektov a kapacít, ako sú centrá excelentnosti alebo centrá digitálnych inovácií, s cieľom do roku 2022 uľahčiť spoluprácu a výmenu najlepších postupov. V tomto dvojročnom rámci Komisia zaktualizuje a vypracuje hlavné zásady, ktoré zabezpečia, aby sa inovácie mohli zhodnocovať a odmeňovať, ako aj kódex postupov pre inteligentné využívanie duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť prístup k účinnej a cenovo dostupnej ochrane duševného vlastníctva.

4. Posilniť mobilitu výskumných pracovníkov a voľný tok poznatkov a technológií prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že výskum a jeho výsledky budú prínosom pre všetkých: EÚ sa zameria na zlepšenie príležitostí na kariérny rast v snahe pritiahnuť a udržať najlepších výskumných pracovníkov v Európe, ako aj motivovať výskumných pracovníkov, aby pokračovali v kariére mimo akademickej obce. Na tento účel poskytne do konca roka 2024 v spolupráci s členskými štátmi a výskumnými organizáciami súbor nástrojov na podporu kariérneho rastu výskumných pracovníkov. Tento súbor nástrojov bude pozostávať z týchto prvkov: rámec kompetencií pre výskumných pracovníkov na identifikáciu kľúčových zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami; program mobility na podporu výmeny a mobility výskumných pracovníkov medzi priemyslom a akademickou obcou; cielená odborná príprava a príležitosti na profesionálny rozvoj v rámci programu Horizont Európa; ako aj portál jednotného kontaktného miesta, ktorý ľuďom uľahčí vyhľadávanie informácií i riadenie svojho vzdelávania a kariéry.

EÚ sa bude usilovať o dosiahnutie uvedených strategických cieľov v úzkej spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom 14 opatrení, ktoré sú navzájom prepojené a majú pri realizácii Európskeho výskumného priestoru zásadný význam. Komisia bude okrem toho riadiť Európske fórum pre transformáciu. Komisia takisto do prvej polovice roku 2021 navrhne, aby členské štáty prijali Pakt pre výskum a inováciu v Európe, ktorým sa posilní ich záväzok týkajúci sa spoločných politík a zásad a určia oblasti, v ktorých spoločne vypracujú prioritné opatrenia.

V rámci svojich iniciatív na podporu obnovy a budovania zelenej a digitálnej Európy okrem nového Európskeho výskumného priestoru Európska komisia prijala aj nový akčný plán digitálneho vzdelávania s cieľom prispôsobiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku, ako aj oznámenie o európskom vzdelávacom priestore, ktorý má slúžiť ako prostriedok na tvorbu pracovných miest a rastu.

Trend: Slovenské potraviny

Spoločnosť GfK sa v júli 2020 zamerala na prieskum slovenských potravín v 32 tovarových kategóriách a 92 podkategóriách u všetkých veľkých predajcov na slovenskom trhu. Celkový podiel vystavení slovenských výrobkov vo všetkých kategóriách na celom Slovensku zaznamenal nárast z 38 % v minulom roku na úroveň 38,6 % v tomto roku. 

K tomuto rastu prispeli všetci hlavní hráči v maloobchode. Medziročne rastie aj priemerný počet vystavení slovenských výrobkov v absolútnom vyjadrení v sledovaných reťazcoch – v roku 2020 to bolo už 3.168 oproti 3.046 v roku 2019.

Vedúcu pozíciu s najvyšším priemerným počtom vystavení slovenských výrobkov (absolútny počet) dosiahol v prieskume Kaufland. V priemere ide o 6.482 kusov, čo je o 574 viac ako minulý rok. Do úvahy je pritom potrebné brať práve absolútne čísla a nie percentuálne podiely. Podiel vystavení slovenských produktov totiž závisí od veľkosti predajnej plochy, čiže od šírky sortimentu, a neinterpretuje tak reálnu šírku ponuky slovenských produktov. Aktuálne ponúka v 65 predajniach výrobky od 81 lokálnych dodávateľov. 

Helpdesk: Pracovníci na home office preťažujú podporu

Podľa odhadov GFI Software sa v dôsledku nárastu pracovníkov na home office zvýšil počet požiadaviek na helpdeskovú podporu globálne o 51 %. Organizácie sa preto snažia zefektívniť svoje procesy podpory a obzerajú sa po výkonnejších nástrojoch na riešenie požiadaviek zamestnancov a zákazníkov. 

Odhaduje sa, že v dôsledku koronavírusovej epidémie premiestilo svojich pracovníkov do domácich kancelárií až 88 % organizácií na celom svete. Z toho potom vznikajú technické problémy a preťaženie na úrovni technickej aj zákazníckej podpory. Zamestnancom vďaka neriešeným problémom klesá produktivita a pracovná morálka, zatiaľ čo firmy strácajú svoju reputáciu a následne zákazníkov v dôsledku pomalšej reakcie na ich požiadavky. 

Firmy teraz potrebujú zefektívniť svoje helpdeskové procesy s využitím technických nástrojov, ktoré im hlavne umožnia:

• Okamžite reagovať na helpdeskové požiadavky.
• Automatizovať čo najviac požiadaviek a riešiť problémy preventívne.
• Zaviesť viacvrstvovú podporu v situácii, keď aj pracovníci podpory sedia na home office.
• Zlepšovať zručnosti support tímov a vytvárať databázy znalostí na jednoduchší a rýchlejší ticket manažment.

„Kľúčovým faktorom úspechu bola vždy dobrá zákaznícka podpora, avšak v dnešnej situácii sa ukazuje rovnako dôležitá aj technická podpora vlastných zamestnancov pracujúcich na diaľku. Pretože ich domáca IT infraštruktúra nie je stavaná na bežné pracovné zaťaženie, dochádza k technickým výpadkom a preťažovaniu helpdeskovej podpory", doplnil Jozef Kačala.