Upozorňujeme: Povinné sociálne poistenie

Sociálna poisťovňa upozornila na vznik povinného sociálneho poistenia od 1. januára 2021 pre živnostníkov a ostatné samostatne zárobkové osoby. Národná rada Slovenskej republiky dňa 22. septembra 2020 schválila zákon, ktorým sa na daňové účely obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2019 je teda do 31. októbra 2020.

Živnostníkom a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO), ktoré podali daňové priznanie za rok 2019 po 31. 3. 2020 (najneskôr do 31. októbra 2020), sa bude posudzovať vznik, zánik, resp. trvanie povinného sociálneho poistenia k 1. januáru 2021, t. j. k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania, a tá uplynie tento rok 31. októbra. Povinné poistenie SZČO vznikne od 1. januára 2021 za predpokladu, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2019 bude vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu (6.078 eur). Ak povinne poistená SZČO nebude mať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2019 vyšší ako 6.078 eur, povinné poistenie jej zanikne 31. decembra 2020, t. j. táto SZČO platí poistné do 31. decembra 2020 v takej výške, v akej platila do 30. júna 2020 na základe daňového priznania za rok 2018.

Vznik, resp. trvanie povinného poistenia SZČO od 1. januára 2021 aj s určením výšky „nového“ poistného na základe údajov z daňového priznania za rok 2019 Sociálna poisťovňa písomne oznámi SZČO do 21. januára 2021. Od 1. januára 2021 je minimálny mesačný vymeriavací základ 546,00 eur, z toho vyplývajúce poistné pre SZČO je mesačne 180,99 eura a maximálny mesačný vymeriavací základ je 7.644,00 eur, z toho vyplývajúce poistné pre SZČO je mesačne 2 533,98 eura. SZČO by nemali zabudnúť na kontrolu, resp. zmenu ich trvalého príkazu na úhradu odvodov do Sociálnej poisťovne.

EU: Európska aliancia pre suroviny

V Bruseli bola oficiálne uvedená Európska aliancia pre suroviny, ktorá vznikla aj vďaka vzoru Európskej aliancie pre batérie. Cieľom novej aliancie je prepojiť členské štáty Európskej únie (EÚ), priemyselné subjekty a občiansku spoločnosť so zámerom posilniť odolnosť a strategickú autonómiu hodnotových reťazcov vzácnych zemín a magnetov. 

Aliancia sa bude snažiť identifikovať existujúce prekážky, nové príležitosti a investičné možnosti vo všetkých fázach hodnotového reťazca surovín, od ich ťažby až po zhodnocovanie odpadu, a súčasne riešiť udržateľnosť systému a jeho sociálne vplyvy. Má pripraviť projekty, ktoré by mali byť funkčné už do roku 2025. Alianciu pre suroviny bude riadiť organizácia KIC-EIT RawMaterials, ktorá je financovaná EÚ a bude nad ňou dohliadať eurokomisia, predovšetkým však európske partnerstvo v oblasti inovácií pre suroviny. Bude otvorená všetkým záujemcom, ktorí sa prihlásia k jej cieľom - prispieť k tomu, aby bola EÚ ekonomicky odolnejšia diverzifikáciou jej dodávateľských reťazcov, vytváraním pracovných miest, získavaním investícií, školením mladých talentov a dotváraním najlepšieho rámca pre suroviny a obehové hospodárstvo na svete. 

Podľa podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroša Šefčoviča s prechodom na klimaticky neutrálnu a digitálnu spoločnosť môže byť závislosť EÚ od dostupných fosílnych palív nahradená závislosťou od neenergetických surovín, pri ktorých je globálna konkurencia čoraz intenzívnejšia. V prospech aliancie môže ponúknuť dáta a predpovede, ktoré sú k dispozícii vďaka agende strategického výhľadu, ako aj cenné investično-finančné skúsenosti či postupy pri kontaktoch s politikmi a priemyslom získané za posledné tri roky cez alianciu pre batérie. V oblasti batérií je Európa na dobrej ceste stať sa do roku 2024 druhým svetovým výrobcom lítium-iónových batériových článkov po Číne, čím predbehne USA a zvyšok Ázie.

Dopyt po primárnych a sekundárnych surovinách má stúpať. Týka sa to oblastí, akými sú obnoviteľné zdroje energie, digitálna technika, elektronika, mobilita v automobilovom priemysle aj mimo neho, stavebníctvo, letecký priemysel či obrana. V súčasnosti je EÚ závislá od dovozu vzácnych surovín najmä z Číny, aj preto sa chce viac zamerať na ložiská v Európe a na potenciál obehovej ekonomiky spojený s recykláciou materiálov. Snahou EÚ je zároveň vytvárať pri tom udržateľné pracovné miesta, chrániť životné prostredie a zdravie ľudí a zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre nové odbory. Podľa Šefčoviča je recyklácia nevyužitá oblasť, lebo EÚ každý rok vytvorí asi 9,9 milióna ton elektrického a elektronického odpadu. Zhruba 30 percent z toho sa recykluje, avšak zhodnotenie kritických surovín z tohto odpadu je nižšie ako jedno percento. Únia preto musí viac využívať tieto "mestské bane" - získavať suroviny z mestského odpadu. To by mohlo uspokojiť veľkú časť dopytu EÚ po kritických surovinách. Komisár Breton upozornil, že ak si Európa stanovila ambíciu byť prvým dodávateľom zelenej energie na svete, prvým digitálnym kontinentom a tiež prvým kontinentom z hľadiska obehového hospodárstva, tak na uskutočnenie týchto cieľov musí mať dostatok kritických materiálov, ako sú lítium pre batérie, magnety alebo polovodiče pre moderné technológie.

5G: V Európe na čele Švajčiarsko

Nový prieskum spoločnosti Omdia Global 5G Progress Update z roku 2020 hodnotil pokrok v zavádzaní 5G na základe spustenia operátorom, pokrytia siete, využívania predplatiteľov, dostupnosti spektra 5G a regulačného ekosystému pre 22 krajín. 

Na základe týchto faktorov sa Južná Kórea - rovnako ako v ére 4G - etablovala za popredného lídra na trhu v oblasti zavádzania technológií 5G a za ňou nasledujú Švajčiarsko a Kuvajt. Kórea je na čele s adopciou, ktorá na konci marca dosiahla 5,88 milióna; asi desať percent bezdrôtových služieb na trhu. Ďalšie trhy, ktoré zaznamenali zlepšenie, boli Čína, Japonsko a Kanada po zavedení poskytovateľmi služieb.

Vo Švajčiarsku dosiahli pokrok spoločnosti Sunrise a Swisscom. V marci bolo 426 miest a obcí, v ktorých mala Sunrise viac ako 80 % pokrytie 5G populáciou, a to sa v máji 2020 rozrástlo na 535 lokalít. Swisscom dosiahol cieľ 90 % pokrytia sieťou „5G-Wide“, aj keď dostupnosť zariadení bola obmedzená. Aj britská vláda čoraz viac vníma 5G ako prostriedok na zabezpečenie celonárodného gigabitového pokrytia. Vláda Spojeného kráľovstva označila 5G za kľúčovú technológiu, ktorá má pomôcť pri dosahovaní ich cieľov pri poskytovaní celonárodného gigabitového širokopásmového pripojenia do roku 2025. Balíček digitálnej konektivity vlády Spojeného kráľovstva vo výške 1,1 miliardy GBP, vrátane investičného fondu pre digitálnu infraštruktúru vo výške 400 miliónov GBP, podporí investície do nových pevných a mobilných sietí prostredníctvom programov, ako je napríklad program 5G Testbeds and Trials Program.

Hlavný analytik OMDIA Stephen Myers uviedol: „Európa sa neustále usiluje o zavedenie 5G, ale práve teraz sú na čele Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo - hoci stabilný pokrok dosiahli aj trhy ako Nemecko a Fínsko. Napriek COVID sa regulačné orgány snažia posunúť vpred prideľovanie 5G spektra a operátori pripravujú svoje spustenia 5G a rozširujú pokrytie siete v tých krajinách, kde už 5G spustili.“

Medzinárodný deň kávy: Najväčšími konzumentmi sú najmenší

Prvý október má prívlastok „deň kávičkárov“. Je to deň, kedy sa oslavuje káva, jej pôvod, výroba, príprava, rozmanité druhy a chute. Nie všetci však vedia, že najväčšími konzumentmi kofeínu sú predčasne narodené deti, ktoré po narodení dostanú dávku predstavujúcu pre dospelého človeka až 25 káv. 

Kofeín, hlavná zložka kávy, má na ľudský organizmus pozitívne účinky. Pôsobí ako stimulant, čím sa zlepšuje vitalita životne dôležitých orgánov a odporúčaná dávka pre dospelého človeka by nemala prekročiť 350 - 400 mg kofeínu za deň. Chráni bunky pred rozkladom, čím pôsobí preventívne pred vznikom neurotických, srdcových a pohybových problémov a rovnako urýchľuje metabolizmus.  

Kofeín je však látkou, ktorá predstavuje aj pomoc pre predčasne narodené deti a podáva sa im prvé hodiny po ich príchode na svet. Podporuje srdcovú činnosť, pomáha zvyšovať krvný tlak, zabezpečiť okysličenie mozgu a pľúc, keďže kvôli ich nezrelosti u nich dochádza k problémom s dýchaním a celkovému poklesu hladiny kyslíka v krvi. „Hneď po narodení dostane predčasniatko kofeín v dávke, ktorá by prepočítaná na kilo hmotnosti, predstavovala vypitie približne 25 káv pre dospelého človeka”, uviedla MUDr. Vanda Chovanová, primárka oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny DFN v Košiciach. Práve tu vznikol projekt Bam-beano café (Coffee bean + baby = Bam-beano café), kedy kúpou kávy v istej košickej kaviarni podporia kávičkári starostlivosť o predčasne narodené deti na tomto oddelení. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom každé 11. dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24.až 36. týždňom tehotenstva. „Štandardné“ tehotenstvo pritom trvá 40 týždňov.

Cieľom Medzinárodného dňa kávy je priblížiť ľuďom kávovú kultúru. Celú cestu zrna, od jeho zasadenia, pestovania, cez zber až po praženie a samotné vychutnanie lahodného dúška kávy. Je to dlhá cesta, akou si musia prejsť aj predčasne narodené deti a ich rodičia, kým sa mnohými zdravotnými prekážkami prebojujú z oddelení nemocníc až do ich náručia a odchádzajú po náročných týždňoch či mesiacoch spolu domov. Káva je obľúbeným nápojom a životabudičom v mnohých rozličných kultúrach po celom svete. Preto si ju dnes doprajme s príchuťou spolupatričnosti a lásky k tým najmenším a najzraniteľnejším, ktorí o svoje miesto na tomto svete musia neľahko bojovať, a to aj s pomocou kofeínu. 

***

Denne sa celosvetovo vypije až 2,25 miliárd šálok / Celosvetovo sa podľa WHO narodí každé 10. dieťa predčasne, čo je ročne 15 miliónov detí

Objav kávy sa datuje do 9. stor. v Etiópii / Posledných 30 rokov je 30 % nárast predčasných pôrodov

Plody kávovníka sú považované za ovocie / na Slovensku 700 predčasniatok patrí k najrizikovejším, ich váha nepresiahne 1.500 g.

***

Radíme: Výnimky pre rúška

Od 1. októbra 2020 sú rúška alebo alternatívne prekrytie nosa a ústa na Slovensku povinné v exteriéri aj interiéri. Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR však naďalej platia pri nosení rúška aj po 1. októbri t. r. viaceré výnimky. 

Rúška tak nie sú povinné napríklad pri športe, fotografovaní, v priestoroch wellnessu a umelých kúpalísk.  Nos a ústa nemusia mať prekryté ani deti do troch rokov, deti v interiéri materskej školy a jaslí, osoby so závažnými poruchami autistického spektra a žiaci so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu nie sú rúška povinné ani pre žiakov prvého stupňa základnej školy v interiéri školy. Ďalšie výnimky sa vzťahujú na vodičov verejnej dopravy, ktorí sú sami v uzavretej kabíne a výkonných umelcov pri podávaní umeleckého výkonu a účinkujúcich pri nakrúcaní dokumentárneho filmu. Rúško môže odložiť aj zamestnanec, ktorý je na pracovisku sám. Pri sobáši nemusí mať rúško nevesta a ženích.

Rúška nie sú rovnako povinné ani v exteriéroch, pokiaľ je dodržaný odstup od ostatných viac ako dva metre. V exteriéri ich nemusia nosiť ani osoby z jednej domácnosti, ak sú aspoň v dvojmetrovej vzdialenosti od ďalších ľudí. Výnimka platí aj pre účastníkov zotavovacích podujatí pre deti a mládež vrátane personálu, pri všetkých aktivitách v rámci lokality vyhradenej na konanie daného zotavovacieho podujatia, ako aj pri pobyte vo voľnej prírode.