EU: Používanie jedno- a dvojcentových euromincí

Európska komisia zahájila hodnotenie a posúdenie vplyvu používania jedno- a dvojcentových euromincí v členských krajinách Európskej únie (EÚ). V rámci procesu hodnotenia bude starostlivo skúmať hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy zavedenia jednotných pravidiel zaokrúhľovania cien. Do procesu posudzovania vplyvu používania euromincí s najmenšou nominálnou hodnotou patrí aj otvorená konzultácia.  

Cieľom otvorenej konzultácie počas 15 týždňov od jej spustenia v pondelok 28. septembra 2020 je zapojiť do procesu posudzovania široké spektrum zainteresovaných strán vrátane ďalších inštitúcií, príslušných vnútroštátnych orgánov, spotrebiteľov a občiansku spoločnosť. Posúdenie vplyvu jedno- a dvojcentových euromincí v obehu vyžadujú aj právne predpisy EÚ (nariadenie 651/2012), ktoré ukladajú Európskej komisii povinnosť pravidelne a starostlivo skúmať používanie euromincí rôznych nominálnych hodnôt na základe kritérií zahŕňajúcich náklady a prijateľnosti pre verejnosť.

Posúdením vplyvu sa aktualizuje analýza správy z roku 2018. Na základe nového posúdenia v tomto roku  exekutíva EÚ koncom roku 2021 rozhodne, či bude prijatý legislatívny návrh na zavedenie jednotných pravidiel zaokrúhľovania cien pre hotovostné platby v eurozóne a prípadne na ukončenie platnosti najmenších euromincí.

COVID-19: Druhá vlna pandémi

Druhá vlna ochorenia COVID-19 zasiahla všetky európske krajiny, ktoré začínajú opäť pristupovať k opatreniam s cieľom zastaviť šírenie vírusu. V porovnaní so začiatkom tohto roka sme o niečo skúsenejší a z výskumov expertov vieme, čo funguje a čo nás najlepšie ochráni.

Proti novému koronavírusu zatiaľ neexistuje účinná vakcína, ktorá by prešla potrebným schvaľovacím procesom. Medzi najúčinnejšie metódy, ako sa vyhnúť ochoreniu COVID-19, patria naďalej tieto: 

1. Dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti: Vírusové ochorenia sa prenášajú mikrokvapôčkami vo vzduchu a dotykom. Dodržiavanie minimálnej 2-metrovej vzdialenosti je tak základným pravidlom, ktoré výrazne zníži možnosť nakazenia. 
2. Rúško funguje: Rúško pomáha zabraňovať šíreniu mikrokvapôčok, ktorými sa vírus prenáša. Jeho nosením na ústach a nose v prvom rade chránite ľudí vo svojom okolí a oni zase chránia vás. Ako ukázala prvá vlna pandémie, rúško je najúčinnejšie jednoduché riešenie proti COVID-19. 
3. Dezinfekcia a hygiena: Tak, ako sa súčasťou našich životov stali rúška, stala sa ňou aj dezinfekcia. Ruky si umývajte minimálne 20 sekúnd a dezinfekciu používajte takú, ktorá obsahuje aspoň 60 % alkoholu. 
4. Vyhýbanie sa masovým podujatiam: Počet koncertov a športových podujatí sa výrazne obmedzil nariadeniami hlavného hygienika a vlády. Ak však nemusíte, nezúčastňujte sa hromadných podujatí. A pokiaľ sa im neviete vyhnúť, dodržiavajte bezpečnostné opatrenia. 
5. Sledujte svoj zdravotný stav. Neznamená to, že máte panikáriť, keď vás začne škriabať v hrdle. Ak sa však necítite zdravo, zostaňte radšej doma. 

Okrem zdravotných následkov prináša so sebou pandémia aj ekonomické dôsledky. Straty ekonomík sa rátajú v miliardách a ľudia prichádzajú o výrazné časti svojich príjmov. Vláda SR preto prináša viacero opatrení, ktoré majú pomôcť firmám, SZČO aj zamestnancom v prípade, že prišli o financie. Myslí sa aj na rodičov školákov a škôlkarov. Od septembra je opäť k dispozícii pandemické ošetrovné. To však po novom budú môcť čerpať iba tí rodičia, ktorí nemôžu dať dieťa do školy, ak bude trieda uzatvorená na základe rozhodnutia riaditeľa školy. Jednotlivci takisto môžu žiadať o pandemické nemocenské. Na to máte nárok napríklad aj v prípade, že ste prišli z rizikovej krajiny a vzťahuje sa na vás povinná karanténa. Výraznou finančnou pomocou, ak vás nejakou formou postihne koronavírus, môže byť podľa NN Životná poisťovne aj životné poistenie s pripoisteniami.

Aktuálne: Medzinárodný deň prístupu k informáciám

Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo minulý rok 28. september za Medzinárodný deň prístupu k informáciám. Tento rok sa primárne sústredí na právo na informácie v čase krízy, pretože podľa OSN v kontexte pandémie COVID-19 je ešte dôležitejšie si pripomínať dôležitosť a prínos zákonných a politických záruk pre záchranu životov, budovanie dôvery a pomoc pri formulovaní udržateľných politík. 

UNESCO preto podporuje aktivity, ktoré sa venujú posilňovaniu otvorenej vedy, viacjazyčnosti a mediálnej a informačnej gramotnosti. Zároveň podporuje aj projekty zamerané na posilnenie informačno-komunikačných technológií pre osoby z marginalizovaných skupín a osoby so zdravotným postihnutím. Tieto témy považuje za dôležité aj verejná ochrankyňa práv na Slovensku Mária Patakyová. Plnohodnotnú informovanosť a komunikáciu považuje v právnom štáte za mimoriadne dôležité. Právo na informácie je jedným zo základných práv, ktoré verejná ochrankyňa práv chráni. 

Ak základné práva a slobody porušujú orgány verejnej správy (úrady), je možné obrátiť sa na ňu s podnetom. Prípad následne preskúma a ak skonštatuje porušenie práv, žiada orgán o nápravu. Počas minulého roka sa v súvislosti s garanciou prístupu k informáciám ombudsmanka venovala rôznym problémom, ktoré zhrnula vo svojej výročnej správe v samostatnej kapitole. Išlo o prípady porušenia ustanovení zákona o slobode informácií týkajúcich sa najmä nesprístupňovania informácií na základe žiadosti občanov. V súvislosti s ochranou práva na informácie bola aktívna aj vo veci 50-dňového moratória na volebné prieskumy. Svoje stanovisko poskytla Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Vyjadrila sa v ňom k protiústavnosti predĺženia moratória a podporila postoj prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Okrem toho sa ombudsmanka vo výročnej správe zmienila aj o sprístupňovaní informácií o rozhodovacej činnosti súdov a uplatňovaní si volebného práva občanmi a občiankami Slovenskej republiky nachádzajúcich sa v čase volieb v zahraničí.

SR: Zásadná zmena energetiky

Slovensko čaká v najbližších rokoch zásadná zmena energetiky. Zavedenie tzv. zimného energetického balíčka (súbor 8 nariadení a smerníc Európskej únie Clean energy for all Europeans) prinesie zásadnú zmenu do fungovania trhu s energiami, ale aj nové možnosti tak pre hráčov na trhu ako aj spotrebiteľov.

Pod označenie zimný energetický balíček sú zahrnuté nasledujúce legislatívne predpisy: 

– Smernica o energetickej hospodárnosti budov

– Smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov

– Smernica o energetickej efektívnosti

– Nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy

– Nariadenie o vnútornom trhu s elektrinou

– Smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou

– Nariadenie ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky

– Nariadenie o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie.

Z pohľadu spotrebiteľov prinášajú zaujímavé nové nástroje. Umožnia napríklad vznik tzv. agregátora, ktorého cieľom je dosahovať v domácnostiach finančné úspory pri efektívnom inteligentnom riadení nielen spotreby energií, ale aj ich výroby napríklad z vlastných malých zdrojov na báze OZE. „Aj malí výrobcovia a samozrejme spotrebitelia bez skúseností na trhu s energiami získajú cez agregátora možnosť predávať svoje prebytky a tým zlepšovať návratnosť investície napríklad do malého fotovoltaického panela, či iného obnoviteľného zdroja“,  upresnil Martin Dargaj, šéfredaktor portálu vEnergetike.sk.

EU: Podpora pre európske kapitálové trhy

Európska komisia uverejnila nový ambiciózny akčný plán na posilnenie únie kapitálových trhov Európskej únie (EÚ) v nadchádzajúcich rokoch. Najdôležitejšou súčasnou prioritou je zabezpečiť, aby sa EÚ zotavila z bezprecedentnej hospodárskej krízy spôsobenej koronavírusom. K zvládnutiu tejto úlohy pomôže rozvoj kapitálových trhov EÚ a zabezpečenie prístupu k trhovému financovaniu.

Veľké a integrované kapitálové trhy uľahčia obnovu EÚ a zaistia, aby podniky – predovšetkým tie malé a stredné – mali prístup k zdrojom financovania a aby európski sporitelia s dôverou investovali do budúcnosti. Dynamické kapitálové trhy budú oporou aj pre zelenú transformáciu a digitalizáciu Európy a pomôžu vytvoriť inkluzívnejšie a odolnejšie hospodárstvo. Únia kapitálových trhov má zásadný význam aj pre posilnenie postavenia eura na medzinárodných trhoch.

Predstavený akčný plán má tri hlavné ciele:

• zabezpečiť, aby hospodárska obnova EÚ bola ekologická, digitálna, inkluzívna a odolnejšia, a to vďaka lepšej dostupnosti financovania pre európske spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky,
• dosiahnuť, aby EÚ bola pre jednotlivcov, ktorí chcú dlhodobo sporiť a investovaťD ešte bezpečnejším prostredím,
• začleniť kapitálové trhy jednotlivých štátov do skutočne celoúnijného jednotného kapitálového trhu.

Komisia preto predkladá šestnásť cielených opatrení, vďaka ktorým dôjde ku skutočnému pokroku pri dobudovávaní únie kapitálových trhov. EÚ pomocou týchto opatrení okrem iného:

• vytvorí pre investorov jednotný prístupový bod k údajom o spoločnostiach,
• podporí poisťovateľov a banky, aby viac investovali do podnikov EÚ,
• posilní ochranu investícií s cieľom podporiť rast cezhraničného investovania v EÚ,
• uľahčí monitorovanie primeranosti dôchodkov v celej Európe,
• lepšie zosúladí alebo zblíži pravidlá týkajúce sa platobnej neschopnosti,
• bude presadzovať, aby sa pokročilo v zbližovaní v oblasti dohľadu a pri dôslednom uplatňovaní jednotného súboru pravidiel pre finančné trhy v EÚ.

Tieto opatrenia nadväzujú na pokrok dosiahnutý na základe akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2015 a podľa preskúmania v polovici trvania z roku 2017 a sú reakciou na výzvy Európskeho parlamentu [návrh správy z vlastnej iniciatívy (INI) z júna 2020] a Rady (závery Rady z 5. decembra 2019). Vychádzajú aj z podrobných diskusií so zainteresovanými stranami a z odporúčaní fóra na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov.