AI: Nový projekt pre nemocnice

Softvérové systémy určené pre nemocnice riešia čiastkové úlohy a navzájom nekomunikujú. Spôsobuje to neefektívne využívanie zdrojov a zbytočné predlžovanie liečby pacientov. Práve to sa rozhodli zmeniť programátori a IT špecialisti v novom projekte Patient Journey Management, ktorý pomôže nemocniciam lepšie využívať vlastné zdroje. Pre pacientov sa plánuje nová mobilná aplikácia.

Návšteva nemocnice by pre pacienta bola omnoho kratšia a efektívnejšia, ak by tok informácií prebiehal tak, ako má a alokácie potrebných zdrojov by boli urobené dopredu na základe dát a predikcií. Výhody nového projektu majú pocítiť aj lekári a nemocničný personál, a to v lepšej organizácii práce aj optimalizácii činností napríklad pri objednávaní pacientov či plánovaní služieb a operácií. Nový systém taktiež myslí na efektívne manažovanie pacientov pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19 a náhle zmeny súvisiace s pandémiou koronavírusu. Samotným nemocniciam môž

e systém podľa odhadov ušetriť až 30 % nákladov. Pre programátorov a IT špecialistov je dôležitá aj spokojnosť pacienta. Mal by byť informovaný, čo sa s ním bude diať od momentu, kedy vstúpi do nemocnice, aké vyšetrenia a zákroky ho ešte čakajú a kedy sa predpokladá, že bude môcť ísť domov. Všetky potrebné informácie o svojej diagnóze, priebehu liečby a pobyte v nemocnici bude mať k dispozícii v mobilnej aplikácii.

Spoločnosť Siemens Healthineers sa rozhodla vyvíjať tento produkt na Slovensku najmä kvôli dobrým skúsenostiam so slovenským tímom z minulosti. Malo by sa na ňom podieľať približne 50 softvérových inžinierov a testerov, ktorí budú spolupracovať so špičkovými tímami v Nemecku. Programátori budú v úzkom kontakte aj priamo so zdravotníckymi zariadeniami. Do spolupráce bude zapojených približne desať nemocníc v Európe a Spojených štátoch, vítaná by bola aj niektorá zo slovenských nemocníc. Tím softvérových inžinierov začína aplikáciu vyvíjať doslova v „bode nula“, v pilotnej fáze by však mohla začať slúžiť nemocniciam už na konci budúceho roka. Projekt je dlhodobý pre celosvetový trh. Prvé nasadenie do prevádzky sa plánuje na koniec roka 2021. Predpokladá sa, že vývoj bude pokračovať ďalších najmenej 10 rokov.

COVID-19: EÚ musí zaistiť dostupnosť liekov

Európsky parlament vyzval na posilnenie sebestačnosti Európskej únie (EÚ) v oblasti liekov a zdravotníckeho vybavenia s cieľom zaistiť občanom nepretržitý prístup k cenovo dostupnej liečbe. Poslanci sa v nelegislatívnom uznesení zamerali na príčiny nedostatku liekov v EÚ. 

Parlament privítal návrh nového európskeho programu v oblasti zdravia EU4Health a vyzval Európsku komisiu, aby sa v budúcej liekovej stratégii EÚ zaoberala aj zvýšením prístupnosti bezpečných a cenovo dostupných liekov. Exekutíva EÚ by tiež podľa poslancov mala hľadať možnosti, ako obnoviť farmaceutickú výrobu v únii. Uznesenie tiež vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh vo forme smernice, ktorá by stanovila minimálne normy pre kvalitné systémy zdravotnej starostlivosti v členských štátoch.

EÚ by sa mala prioritne zamerať na podporu domácej výroby základných a strategických liekov a účinných látok. Poslanci pripomínajúc, že podiel liekov na trhu EÚ, ktoré boli vyrobené za hranicami únie, predstavuje v súčasnosti až 40 %. Mimo EÚ sa vyrába aj približne 60 % až 80 % chemicky účinných látok, a to najmä v Číne a Indii. Parlament vyzval, aby sa preverovali priame zahraničné investície do zariadení farmaceutickej výroby, ktoré sú súčasťou kritickej zdravotníckej infraštruktúry v Európe. Podporil tiež zavádzanie finančných stimulov, ktoré by motivovali farmaceutické spoločnosti vyrábať svoje lieky a účinné látky v Európe. Poslanci prostredníctvom uznesenia vyzvali členské štáty na vzájomnú výmenu osvedčených postupov v oblasti vytvárania a spravovania zásob. Zákonodarcovia tiež presadzujú vytvorenie koordinovaných stratégií v oblasti zdravia, ktorých súčasťou by malo byť intenzívnejšie využívanie spoločného obstarávania liekov na úrovni EÚ.

Parlament tiež vyzval Európsku komisiu, aby podľa vzoru mechanizmu rescEU vytvorila európsku rezervu liekov strategického významu pre zdravotníctvo. Mala by tak vzniknúť akási európska pohotovostná lekáreň, ktorá by prostredníctvom mechanizmu spravodlivej distribúcie pomáhala riešiť nedostatok liekov v členských štátoch. Na uľahčenie obehu liekov medzi členskými štátmi požadujú poslanci spružnenie pravidiel týkajúcich sa formátov balenia, postupov opätovného využitia a expiračných lehôt liekov, ako aj používania veterinárnych liekov.

Aktuálne: Mladí Slováci a dlhy

Mladí Slováci všeobecne považujú dlžníkov s dlhmi po splatnosti za ľudí, ktorí majú v živote smolu (59 %) a neúspech (43 %). Napriek tomu sú pevne presvedčení, že sa dlžníci snažia svoje záväzky včas uhradiť (80 %) a väčšinou za svoje dlhy nemôžu (47 %). Za nedôveryhodných ľudí považuje dlžníkov 26 % mladých Slovákov.

Až 86 % mladých Slovákov vo veku 18 až 30 rokov s nejakým dlhom potvrdilo, že svoje záväzky spláca bez problémov a včas. Ďalších 14 % respondentov uvádza, že záväzky síce splácajú včas, ale s väčšími či menšími problémami. Z prieskumu, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK tiež vyplýva, že s veľkým meškaním a po častých upomienkach veriteľa splácajú svoje dlhy 4 % mladých dlžníkov. Len jednotky percent mladých Slovákov sú na tom so splácaním dlhov tak zle, že im hrozí exekúcia, alebo dokonca už sú v exekúcii či insolvencii. Do problémov so splácaním záväzkov sa dostávajú predovšetkým dlžníci vo veku 23 až 26 rokov, ďalej ľudia s nižším vzdelaním (prípadne ešte študujúci) a dlžníci s nižšími príjmami. „Schopnosť splácať záväzky svedčí o zodpovednom prístupe mladých ľudí k úverom či hypotékam, dôkladnom plánovaní osobných financií a celkovej finančnej gramotnosti mladých Slovákov. Necelá desatina respondentov nášho prieskumu uvádza, že má aj záväzky po splatnosti“, hovorí Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK. 

V prípade k neschopnosti splácať dlhy je 48 % mladých Slovákov pripravených kontaktovať veriteľa a dohodnúť sa na splácaní formou splátkového kalendára. Najviac sú takémuto riešeniu naklonení muži vo veku 27 až 30 rokov, ktorí sú nezamestnaní. Viac ako štvrtina mladých ľudí si v takejto situácii nájde ďalšiu prácu na zvýšenie príjmov (28 %). Viac peňazí na splácanie záväzkov by takto získali predovšetkým vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Každý desiaty respondent si požičia peniaze od rodiny či priateľov. „Hlavné preferované riešenia neschopnosti splácať záväzky sú zaiste správne, stále však máme medzi mladými ľuďmi 20 % respondentov, ktorí by si na splácanie aktuálneho úveru vzali ďalšiu pôžičku, a 9 % mladých ľudí, ktorí by problém ignorovali. Tento veľmi problematický spôsob riešenia neschopnosti splácať dlhy, ktorý často vedie do dlhovej pasce, by zvolili predovšetkým najmladší respondenti vo veku 18 až 22 rokov“, dodáva Jaroslava Palendalová.

Upozorňujeme: Podvodné maily

Na Slovensku sa šíria falošné emaily so zdeformovaným logom Slovenskej pošty, ktoré žiadajú poplatok za doručenie zásielky. Pošta upozorňuje, že nie je ich odosielateľom, ide o podvod a klienti by nemali na takéto maily reagovať. 

 

Slovenská pošta nikdy nepýta prostredníctvom emailov peniaze. Za zásielku zaplatí klient buď pri objednávaní tovaru, teda priamo e-shopu, alebo na dobierku, teda pri prevzatí zásielky – a to hotovosťou alebo kartou. Adresát zaplatí za zásielku kuriérovi, pri priehradke na pobočke alebo v BalíkoBOXe. Pošta uvádza vo svojich emailoch ako "trackovacie" číslo podacie číslo zásielky, ktoré pozostáva z prefixu (dve písmená), deviatich čísel a sufixu (dve písmená na konci, ktoré označujú kód krajiny).

Ak dostanete e-mail, pošta odporúča vždy kontrolovať aj odosielaciu adresu a nereagovať na podozrivé emaily, obzvlášť, ak žiadajú peniaze. V prípade, že ste na podvodné maily už zareagovali a uhradili požadovanú sumu, čím im bola spôsobená škoda, pošta odporúča obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.

COVID-19: Harmonizácia testovania, hodnotenia rizík a prijímaných opatrení

Európsky parlament prostredníctvom prijatého nelegislatívneho uznesenia kritizoval členské štáty za prijatie rozdielnych nekoordinovaných opatrení v reakcii na nedávny nárast počtu nových prípadov COVID-19 v celej Európskej únii (EÚ). Podľa poslancov sa vlády krajín EÚ nepoučili z prvej vlny pandémie a opakujú tú istú chybu ako na začiatku krízy.

Uznesenie si všíma, že dodnes neexistuje harmonizovaná metodológia zberu a hodnotenia počtu infikovaných osôb, v dôsledku čoho sú údaje o nakazených osobách interpretované v jednotlivých členských štátoch veľmi rozdielne. Tieto údaje však úzko súvisia s hodnotením rizika a môžu viesť k protiopatreniam, medzi ktoré patrí aj obmedzenie voľného pohybu.

Parlament vyzval členské štáty na:

• prijatie jednotnej definície pozitívneho prípadu COVID-19, úmrtia na COVID-19 a vyliečenia z infekcie;

• vzájomné uznávanie výsledkov testov vo všetkých krajinách EÚ;

• skrátenie neprimeraných čakacích lehôt na testy;

• stanovenie jednotnej dĺžky trvania karantény;

• koordináciu nevyhnutných cestovných obmedzení v súlade s návrhom Európskej komisie;

• diskusiu o čo najskoršom návrate k plne funkčnému schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) by podľa poslancov malo na základe informácii z členských štátov pravidelne vyhodnocovať riziko šírenia vírusu a uverejňovať týždenne aktualizovanú mapu rizika pre jednotlivé regióny s použitím spoločného farebného označenia. Finančné a ľudské zdroje ECDC by mali byť za týmto účelom okamžite posilnené.

Uznesenie vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila harmonizovaný formulár na lokalizáciu cestujúcich v snahe zvýšiť dôveru v celoúniový monitorovací systém. Parlament tiež podporil využívanie aplikácií na sledovanie kontaktov, ktorých interoperabilita na úrovni EÚ umožňujúca vyhľadanie kontaktov v celej Únii by mohla byť zabezpečená už v októbri. Tieto aplikácie však musia fungovať v súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR).