Novinka: Pomoc pre rodičov detí so znevýhodnením

Na podporu rodičov detí so zdravotným znevýhodnením, rizikovým vývinom alebo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pribudla nová telefonická linka. Spustili ju platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska. Funguje na princípe peer to peer – rodičia rodičom a k dispozícii bude trikrát do týždňa. 

Na telefonickej linke + 421 948 991 444 bude rodičom v utorok, vo štvrtok a v piatok k dispozícii laická poradkyňa z Platformy rodín. Rodičia sa môžu obrátiť na laickú poradkyňu, ktorá ich vypočuje a spoločne sa potom pustia do hľadania riešenia zložitej životnej situácie. V prípade potreby rodič v poradni dokonca odkonzultuje podnet s právničkou špecializujúcou sa práve na oblasť sociálneho práva. V najbližších mesiacoch vznikne sieť laických poradcov z kruhu rodičov, ktorí podobné situácie, aké zažívajú rodičia v núdzi, už prekonali. Absolvujú vzdelávací kurz Platformy rodín a budú pripravení podporovať iných.

Podľa Nadácie pre deti Slovenska projekt Inklulinka vznikol pre rodičov, ktorí sú často nedostatočne informovaní o právach, možnostiach v rámci vzdelávania svojich detí, o dostupných finančných príspevkoch alebo nárokovateľných pomôckach pre svoje deti. Možnosť individuálnej podpory fungovala aj doteraz prostredníctvom emailu alebo kontaktného formulára. Pomoc sa zameriava na tri hlavné oblasti, ktoré rodičov najčastejšie trápia, a to kompenzácie (príspevkov a pomôcok), vzdelávanie detí a ako postupovať v úradnom styku s inštitúciami.

Na webovej stránke projektu Inklulinka sú k dispozícii vzorové dokumenty odvolaní a žiadostí na úrady alebo do škôl, ktoré sú pre rodičov pripravené na stiahnutie. Rodičia tam okrem toho môžu nájsť aj rady a návody odborníkov na zvládnutie situácie a vzdelávanie na diaľku v čase koronakrízy.

COVID-19: Väčšia jednoznačnosť a predvídateľnosť opatrení obmedzujúcich voľný pohyb v EÚ

Európska komisia prijala návrh na odporúčanie Rady s cieľom zabezpečiť, aby akékoľvek opatrenia prijaté členskými štátmi v oblasti obmedzenia voľného pohybu v dôsledku pandémie koronavírusu boli koordinované a jasne oznamované na úrovni Európskej únie (EÚ). Občania aj podniky potrebujú predvídateľnosť a členské štáty musia vynaložiť maximálne úsilie, aby čo najviac obmedzili sociálne a hospodárske dôsledky cestovných obmedzení. Jedným zo spôsobov by mohlo byť aj poskytovanie informácií verejnosti jasným, komplexným a včasným spôsobom.

V návrhu sa stanovujú štyri kľúčové oblasti, v ktorých by členské štáty mali užšie spolupracovať:

• spoločné kritériá a limity pre členské štáty pri rozhodovaní o tom, či treba zaviesť cestovné obmedzenia;
• mapovanie spoločných kritérií pomocou dohodnutého farebného kódu;
• spoločný rámec pre opatrenia uplatňované na cestujúcich z vysokorizikových oblastí;
• jasné a včasné informovanie verejnosti o akýchkoľvek obmedzeniach.

V súčasnosti existujú veľké rozdiely medzi kritériami jednotlivých členských štátov na zavedenie opatrení, ktorými sa obmedzuje voľný pohyb v EÚ. Komisia navrhuje, aby každý členský štát pri zavádzaní akýchkoľvek reštriktívnych opatrení zohľadňoval tieto kritériá:

• celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 na 100 000 osôb v danej oblasti počas 14-dňového obdobia;
• percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus vykonaných v danej oblasti počas 7-dňového obdobia;
• počet testov na koronavírus vykonaných na 100 000 osôb v danej oblasti počas 7-dňového obdobia.

Členské štáty by mali tieto údaje nahlasovať Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb na týždennej báze. Zároveň by tieto údaje mali poskytovať aj na regionálnej úrovni, aby sa opatrenia mohli zacieliť na tie regióny, kde je to nevyhnutne potrebné. Komisia navrhuje, aby za predpokladu, že má členský štát odchodu týždennú mieru testovania vyššiu ako 250 na 100.000 osôb, členské štáty neobmedzovali voľný pohyb osôb prichádzajúcich z iného členského štátu, keď:

• celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 v danej oblasti nepresiahne 50 na 100 000 osôb počas 14-dňového obdobia ALEBO
• percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus vykonaných v danej oblasti je nižší ako 3 %.

Európska komisia navrhuje, aby Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb každý týždeň uverejňovalo aktualizovanú mapu krajín EÚ a EHP na základe údajov poskytnutých členskými štátmi. Mapa bude obsahovať spoločný farebný kód, ktorý bude slúžiť členským štátom a cestujúcim. Komisia navrhuje toto kódovanie:

• zelená pre oblasť, kde je celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 počas 14-dňového obdobia nižší ako 25 A SÚČASNE percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus je nižší ako 3 %;
• oranžová pre oblasť, kde je celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 počas 14-dňového obdobia nižší ako 50, ALE percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus je 3 % a viac ALEBO celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 sa pohybuje v rozmedzí 25 až 150, ALE percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus je nižší ako 3 %;
• červená pre oblasť, kde je celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 počas 14-dňového obdobia vyšší ako 50 A SÚČASNE percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na koronavírus je 3 % a viac ALEBO celkový počet novo oznámených prípadov ochorenia COVID-19 počas 14-dňového obdobia je vyšší ako 150 na 100 000 osôb;
• šedá, ak neexistuje dostatok informácií na posúdenie uvedených kritérií, ktoré navrhla Komisia, ALEBO ak je počet vykonaných testov na koronavírus nižší ako 250 na 100 000 osôb.

Komisia tiež navrhuje, aby členské štáty zaujali spoločný prístup k cestujúcim, ktorí prichádzajú z „vysokorizikových“ zón. Členské štáty by nemali odopierať vstup osobám cestujúcim z iných členských štátov. Členské štáty, ktoré zavedú obmedzenia voľného pohybu na základe vlastných rozhodovacích procesov, by mohli vyžadovať od osôb prichádzajúcich z „červených“ alebo „šedých“ zón, aby buď absolvovali karanténu, alebo aby sa nechali pri príchode otestovať na koronavírus – pričom sa uprednostňuje možnosť nechať sa otestovať. V oprávnených prípadoch by mohli členské štáty osobám prichádzajúcim z „oranžových“ zón odporúčať, aby sa pred odchodom alebo pri príchode nechali aspoň otestovať na koronavírus. Členské štáty by mohli od osôb prichádzajúcich z „červených“, „oranžových“ alebo „šedých“ zón vyžadovať, aby predložili lokalizačnú kartu verejného zdravia cestujúcich, a to v súlade s požiadavkami na ochranu údajov. Toto opatrenie by sa vzťahovalo najmä na cestujúcich leteckej dopravy. Cestujúci s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou, ako sú pracovníci vykonávajúci kritické povolania, cezhraniční a vyslaní pracovníci, študenti alebo novinári vykonávajúci svoje povinnosti, by nemali mať povinnosť absolvovať karanténu.

Členské štáty by mali ostatným členským štátom a Európskej komisii poskytovať podrobné informácie o pripravovaných obmedzeniach voľného pohybu alebo zrušení cestovných obmedzení na týždennej báze. Zmeny by sa mali oznamovať týždeň pred nadobudnutím účinnosti. Informácie by sa mali zverejňovať aj na webovej stránke „Re-open EU“ spolu s odkazom na mapu, ktorú bude každý týždeň uverejňovať Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb.

SR: V auguste zbankrotovalo najmenej občanov v tomto roku

V auguste 2020 zbankrotovalo 676 obyvateľov Slovenska. V medziročnom porovnaní s 1.639 osobnými bankrotmi v auguste 2019 to predstavuje podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) pokles o vyše 58 percent. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v júli 2020 zbankrotovalo 829 dlžníkov, ich počet v auguste klesol o viac ako 18 percent.

„V auguste 2020 zatiaľ zbankrotovalo najmenej ľudí v tomto roku. Prvýkrát sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi v roku 2020 stali muži a ženy vo veku od 30 do 39 rokov s podielom 30,47 percenta, nasledovaní štyridsiatnikmi s podielom 27,81 percenta. Dlhšie sledujeme aj počty zbankrotovaných dlžníkov bez trvalého bydliska – aj v auguste sme identifikovali 89 ľudí, ktorí sú prihlásení na obecných alebo miestnych, resp. mestských úradoch. Ich podiel na osobných bankrotoch tak predstavuje 13,17 percenta“, uviedla analytička Ing. Jana Marková.  Z celkového počtu osobných bankrotov, ktoré súdy vyhlásili v auguste 2020, bolo 671 konkurzov (99,26 percenta) a 5 dlžníkov (0,74 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov ich bolo 52 (7,69 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov.

Na mužov pripadlo v auguste t.r. 415 (61,39 percenta) a na ženy 261 (38,61 percenta) osobných bankrotov. Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v auguste 2020, malo 4,34 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v auguste 2019 ich bolo 4,18 percenta). Medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 4,21 percenta dlžníčok (v auguste 2019 ich bolo 1,98 percenta). V auguste 2020 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Nitrianskom - 106 a v Prešovskom kraji - 103. Najmenej osobných bankrotov bolo vyhlásených v Bratislavskom - 31 a v Trnavskom kraji - 65. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka v auguste 2020 počet osobných bankrotov klesol vo všetkých krajoch: najviac v Bratislavskom (- 71,82 percenta) a v Nitrianskom (- 71,20 percenta).

Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca augusta 2020 možnosť oddlženia využilo už 46.147 obyvateľov Slovenskej republiky, v tomto roku do konca autusta 7.975. Zároveň v auguste 2020 súdy zrušili 1.109 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 1.032 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro a 77 po splnení konečného rozvrhu výťažku, keď veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok.

Upozorňujeme: Nebezpečný krém

Do systému RAPEX (rýchly výstražný systém EÚ pre nepotravinárske výrobky) nahlásil kontrolný orgán vo Švédsku nový nebezpečný kozmetický výrobok. Je možné, že sa predáva aj v iných krajinách.

Ide Aneeza Gold Beauty cream neuvedenej značky (typ výrobku/číslo výrobku: MFB 03/19 EXP 03/21, výrobná dávka: B# 27645-56, čiarový kód: 1143723500026) z krajina pôvodu Pakistan.

V tomto kréme sa nachádza ortuť (21,300 mg/kg), čo je v rozpore s prílohu 2 (Zoznam zakázaných látok v kozmetických výrobkoch, položka č. 221) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v znení neskorších predpisov.

AI: Umelá inteligencia hlavná technológia budúcnosti?

Umelá inteligencia je schopnosť zariadenia prejaviť ľudské schopnosti ako uvažovanie, učenie, plánovanie a tvorivosť. Technické systémy vedia vďaka umelej inteligencii rozlišovať prostredie, v ktorom sa nachádzajú a riešiť rozpoznaný problém, pričom konajú v záujme dosiahnuť špecifický cieľ. 

Počítač dostáva údaje pripravené alebo zhromaždené prostredníctvom jeho senzorov (napr. kamery), spracováva ich a reaguje. Systémy umelej inteligencie sú schopné pracovať autonómne a adaptovať do istej miery svoje správanie na základe analýzy predchádzajúcich krokov. Niektoré technológie založené na umelej inteligencii existujú už vyše 50 rokov. Pokrok vo výpočtovej technike, dostupnosť enormného množstva údajov a nové algoritmy viedli v posledných rokoch k viacerým novým vynálezom.

Umelá inteligencia je kľúčová pre digitalizáciu spoločnosti a preto je pre Európsku úniu (EÚ) jednou z jej priorít. Už dnes je všadeprítomná v našom každodennom živote bez toho, aby sme si to uvedomovali. A budúce aplikácie prinesú ešte prevratnejšie zmeny. Sú to napr. virtuálni asistenti, softvér na analýzu obrázkov, vyhľadávače, systémy na rozpoznávanie reči a tvárí, roboty, samojazdiace autá, drony, internet vecí. Kde všade sa s ňou už stretávame v každodennom živote?

On-line nakupovanie a reklama: Umelá inteligencia sa vo veľkej miere využíva na vytváranie personalizovaných nákupných odporúčaní na základe predchádzajúcich nákupov alebo vyhľadávanie na internete. Je veľmi užitočná aj pri optimalizácii produktov, riadenia skladov a logistiky.

Hľadanie na webe: Internetové vyhľadávače sa učia z enormného množstva údajov, ktoré získavajú od svojich používateľov a na základe toho vedia poskytovať relevantné výsledky.

Digitálni osobní asistenti: Umelú inteligenciu nájdete aj vo vašom smartfóne. Či už sú to virtuálni asistenti odpovedajúci na otázky a poskytujúci odporúčania alebo navigácia, ktorá vám pomôže nájsť najlepšiu trasu.

Automatické prekladače: Softvéry na preklad jazykov, ktoré sú založené na písanom alebo hovorenom texte, sa spoliehajú na umelú inteligenciu. pri poskytovaní a vylepšovaní prekladov To platí aj pre funkcie, akými sú automatické titulky.

Inteligentné domácnosti, mestá a infraštruktúra: Inteligentné termostaty sa učia z nášho správania a pomáhajú nám šetriť energiou. Urbanisti inteligentných miest plánujú využiť umelú inteligenciu na reguláciu dopravy, aby sa znížili zápchy a zlepšila konektivita.

Automobily: Samojazdiace autá ešte síce nie sú štandardom, no dnešné automobily už využívajú bezpečnostné prvky založené na umelej inteligencii. EÚ napríklad pomáhala pri financovaní automatických senzorov VI-DAS, ktoré rozpoznávajú potenciálne nebezpečné situácie a nehody. Bez umelej inteligencie by sa nezaobišla ani navigácia.

Kybernetická bezpečnosť: Systémy umelej inteligencie môžu pomôcť rozpoznať a bojovať proti kybernetickým útokom a iným kybernetickým hrozbám na základe nepretržitého vkladania údajov, rozpoznávania vzorov a spätného sledovania útokov.

Umelá inteligencia v boji proti koronavírusu: Počas boja proti koronavírusu sa umelá inteligencia využívala napríklad v termovíznych kamerách na letiskách a iných verejných miestach. Dokáže rozpoznať aj infekciu z počítačovej tomografie pľúc. Taktiež bola užitočná pri sledovaní šírenia nákazy.

Boj proti dezinformáciám: Niektoré typy umelej inteligencie vedia rozpoznať falošné správy a dezinformácie. Analyzujú informácie, ktoré kolujú na sociálnych sieťach pričom sa zameriavajú na poplašné slová alebo výrazy vyvolávajúce senzáciu. Vedia určiť aj to, ktoré online zdroje možno považovať za seriózne.

Umelá inteligencia má potenciál úplne zmeniť všetky aspekty nášho života aj hospodárstva. Tu sú ďalšie príklady jej využitia.

Zdravotníctvo: Výskumníci skúmajú, ako využiť umelú inteligenciu na analyzovanie veľkého množstva údajov o zdraví obyvateľstva a nájsť v nich trendy, ktoré by poviedli k novým medicínskym objavom alebo zlepšili individuálnu diagnostiku. Existuje napríklad program na preberanie tiesňového volania, ktorého tvorcovia si od neho sľubujú, že bude vedieť počas hovoru rozpoznať infarkt rýchlejšie a častejšie ako ľudský operátor. Ďalším príkladom je projekt KConnect, ktorý spolufinancovala aj EÚ. Jeho cieľom je vyvinúť viacjazyčný vyhľadávací portál, kde budú ľudia vedieť nájsť najrelevantnejšie informácie zo svet medicíny.

Železničná doprava: Umelá inteligencia môže obmedziť trenie kolies a umožniť autonómne riadenie vlakov a zlepšiť tak bezpečnosť, rýchlosť a efektivitu železničnej dopravy.

Výroba: Umelá inteligencia môže európskym výrobcom pomôcť zvýšiť ich efektivitu sa a vrátiť továrne späť do Európy pomocou robotov vo výrobe, optimalizáciou predajných trás alebo včasným predpovedaním údržby a porúch v inteligentných továrňach. Výskumný projekt spolufinancovaný EÚ SatisFactory, využíva systémy spolupráce a rozšírenej reality na zvýšenie spokojnosti s prácou v inteligentných továrňach.

Poľnohospodárstvo a potravinárstvo: Umelú inteligenciu možno využiť aj pri budovaní udržateľného potravinárskeho systému. Môže pomôcť regulovať zavlažovanie a znížiť využívanie hnojív či pesticídov, vďaka čomu budú potraviny zdravšie. Takisto môže zlepšiť produktivitu poľnohospodárstva a zredukovať jeho negatívne dopady na životné prostredie. Roboty môžu odstraňovať burinu, aby sa nemuselo používať toľko herbicídov. Veľa fariem v celej EÚ už využíva umelú inteligenciu na sledovanie pohybu, teploty a spotreby krmiva pre svoje zvieratá.

Verejná správa a služby: S využitím širokej škály údajov a rozpoznávania vzorov by umelá inteligencia mohla poskytnúť včasné varovania pred prírodnými katastrofami a umožniť efektívnu prípravu a zmierňovanie následkov.