Trend: Zdieľanie služieb

Takmer polovica ľudí bez problémov zdieľa streamingové služby so svojimi spolubývajúcimi, pričom nie vždy poznajú ich digitálne návyky. Podľa prieskumu spoločnosti Kaspersky on-line služby dokážu ľudí spojiť a ľudia sú ochotní zdieľať informácie o svojom účte, aby umožnili vzájomný prístup k nemu aj svojim spolubývajúcim. 

Tretina respondentov prieskumu potvrdila, že so svojimi spolubývajúcimi zdieľa aj retailové on-line služby ako eBay či Amazon Prime. Navyše 30 % ľudí zdieľa aj svoje účty na doručovanie jedál či svoje predplatné na on-line hry. Takmer štvrtina respondentov svojim spolubývajúcim sprístupní aj účty na aplikáciách na zdieľané jazdy. Pritom nie sú si všetci respondenti istí, ako bezpečne sa ich spolubývajúci správajú pri používaní internetu a či to ovplyvní ich digitálne návyky. Obavy v tomto kontexte vyjadrilo 43 % respondentov. Štvrtina ľudí je znepokojená napríklad tým, že digitálne návyky ich spolubývajúcich ovplyvnia rýchlosť internetu, čo bude mať vplyv na ich výkon pri hraní on-line hier.

Aby sa osobné údaje, ktoré ľudia zdieľajú so svojimi spolubývajúcimi, nedostali do rúk skupinám, ktorým nedôverujú, používatelia by sa mali obzrieť po špecifických pravidlách, ktoré niektoré služby ponúkajú. Umožňujú viacerým ľuďom používať jedno predplatné bez nutnosti zdieľania hesiel. Či už žijete s niekým ďalším, alebo nie, vždy sa odporúča, aby ste svoje zariadenia a prihlasovacie údaje mali chránené pomocou silných kyberbezpečnostných riešení, a tým zaistili, že vaše informácie zostanú v bezpečí. Odborníci neodporúčajú klikať na odkazy zdieľané pomocou nevyžiadaných alebo podozrivých emailov, nezdieľať osobné údaje s tretími stranami a neumožňovať im ani prístup k svojim účtom. Radia tiež použiť silné bezpečnostné riešenie na generovanie hesiel a nainštalovať si bezpečnostné riešenie na kontrolu účtu.

EU: Európska zelená dohoda

Európska komisia začala verejnú konzultáciu o akčnom pláne pre ekologické poľnohospodárstvo. Toto odvetvie bude zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní ambícií európskej zelenej dohody a cieľov stanovených v stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii biodiverzity. 

Prioritou je zabezpečiť, aby odvetvie ekologického poľnohospodárstva malo zavedené správne nástroje ako aj dobre fungujúci a konsenzuálny právny rámec, ktorý je kľúčom na dosiahnutie cieľa 25 % poľnohospodárskej pôdy určenej na ekologické poľnohospodárstvo. Nové nariadenie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe síce poskytuje pevný základ, ale rovnako odolné musia byť aj sekundárne právne predpisy, ktoré sa ešte len majú prijať. Komisia preto na žiadosť členských štátov, Európskeho parlamentu, tretích krajín a iných zainteresovaných strán zároveň navrhla odložiť nadobudnutie účinnosti nových právnych predpisov o ekologickej poľnohospodárskej výrobe o rok, teda namiesto 1. januára 2021 na 1. januára 2022.

V záujme tejto ambície Európska komisia zavádza a využíva kľúčové nástroje:

• Akčný plán pre ekologické poľnohospodárstvo, ktorý bude nápomocný pri podpore tohto odvetvia, a to tak na úrovni dopytu ako aj ponuky. Bude rozdelený do troch kľúčových oblastí: stimulovanie dopytu po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby pri súčasnom zachovaní dôvery spotrebiteľov; podpora rozširovania plochy, na ktorej sa uplatňuje ekologické poľnohospodárstvo v EÚ; posilnenie úlohy ekologickej výroby v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity vrátane udržateľného riadenia zdrojov. Cieľom otvorenej verejnej konzultácie je získať spätnú väzbu k návrhu plánu od občanov, vnútroštátnych orgánov a príslušných zainteresovaných strán. Dotazník bude prístupný on-line do 27. novembra,
• Nové právne predpisy o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktoré budú odrážať meniaci sa charakter tohto rýchlo rastúceho odvetvia. Cieľom je zaručiť poľnohospodárom spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň predchádzať podvodom a zachovať dôveru spotrebiteľov. V záujme hladkého prechodu medzi súčasnými a budúcimi právnymi predpismi a toho, aby priemysel a členské štáty boli plne pripravené vykonávať nové pravidlá, navrhla Európska komisia odložiť nadobudnutie účinnosti o jeden rok. O odklad pôvodne požiadali členské štáty, Európsky parlament, tretie krajiny a ďalšie zainteresované strany z dôvodu zložitosti a významu pripravovaných sekundárnych právnych predpisov. V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa práca na nich spomalila. Odklad poskytne dostatočný čas na potrebné rozsiahle konzultácie a legislatívnu kontrolu,
• Politika Európskej únie (EÚ) na podporu agropotravinárstva, ktorá podporuje európsky poľnohospodársky sektor tým, že propaguje jeho kvalitu na vnútornom trhu a v tretích krajinách. Komisia plánuje na ekologické poľnohospodárstvo v rámci propagačnej politiky vyčleniť na rok 2021 osobitný rozpočet vo výške 40 miliónov eur. Z tohto rozpočtu sa budú spolufinancovať propagačné akcie a informačné kampane o odvetví ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ. Ich cieľom bude zvyšovať povedomie o jeho kvalitách a dôraz na stimuláciu dopytu.

Okrem týchto kľúčových nástrojov ďalší rozvoj ekologického poľnohospodárstva v EÚ bude naďalej podporovať aj súčasná a budúca spoločná poľnohospodárska politika. Napríklad opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka ponúkajú podporu poľnohospodárom, ktorí chcú prejsť na ekologické poľnohospodárstvo, prípadne zachovať tento typ poľnohospodárstva.

slovensko.sk: Nové elektronické schránky

Okruh organizácií z nepodnikateľského sektora, ktorým štát zriadil a aktivoval elektronické schránky na doručovanie úradných rozhodnutí, sa od 1. septembra opäť rozšíril o rehole, komunity, náboženské a cirkevné spoločenstvá, pozemkové spoločenstvá, fondy, komory a európske zoskupenia územnej spolupráce. 

Samotné cirkvi a náboženské spoločnosti majú elektronické schránky (2.730) zriadené od 1. augusta t.r. Povinná aktivácia bola odložená o jeden mesiac, teda z 1. augusta na termín 1. septembra, z dôvodu potreby doplniť evidenciu základnými identifikačnými údajmi. Štát elektronické schránky aktivuje automaticky bez toho, aby do schránky vstúpil štatutár organizácie. Do takto aktivovaných e-schránok už budú zo strany úradov doručované úradné rozhodnutia a aj organizácie nemusia úradné podania realizovať listinne na pošte, ale majú možnosť tak robiť prostredníctvom svojej elektronickej schránky. 

Ak majiteľ elektronickej schránky nemá počítač, alebo do schránky nechce pristupovať, môže na prácu s elektronickou schránku splnomocniť inú osobu, teda udeliť oprávnenie na prístup a možnosť disponovať s e-schránkou. Na prácu so schránkou môže splnomocniť štatutár organizácie, pričom určí rozsah oprávnenia. Splnomocnenie zrealizuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) na základe žiadosti, ktorú je potrebné poslať listinne na adresu NASES spolu s úradne overeným podpisom. 

Aktivácia elektronických schránok na doručovanie úradných rozhodnutí jednotlivých organizácií mimovládneho neziskového sektora prebieha postupne podľa zverejnené indikatívneho harmonogramu: https://www.slovensko.sk/sk/oznamy/detail/_indikativny-harmonogram-spusta. Štatutári nájdu potrebné informácie o elektronických schránkach a prístupe k nim na statutar.sk. Komplexné informácie aj na slovensko.sk.

Trend: Firmy si budujú digitálnu dôveru

Vyššia ochrana dát je prioritou číslo jeden v rámci manažmentu pohľadávok. Podľa reprezentatívnej štúdie European Payment Practices 2019 skupiny EOS opatrenia na jej zlepšenie už zaviedlo 60 percent spoločností. Tento trend je najvýraznejší v západnej aj východnej Európe. Opatrenia na zlepšenie ochrany údajov urobilo 67 percent západoeurópskych a 55 percent východoeurópskych firiem. 

Ďalším trendom, ktorý mal najväčšie zastúpenie medzi oslovenými respondentmi v celej Európe, bola individualizácia, resp. personalizácia procesu vymáhania pohľadávok. Označilo ju 39 percent spoločností. Na treťom mieste skončila automatizácia digitálnej komunikácie so zákazníkmi (34 percent), nasledovaná kybernetickou bezpečnosťou (28 percent). Vyššie zastúpenie ešte mali obchodné platformy pre nákup pohľadávok (13 percent), strojové učenie (9 percent) a tiež nové digitálne platobné riešenia, ako je Apple Pay či Google Pay (8 percent).

Michal Šoltes pripomína, že téma ochrany dát aktuálne hýbe svetom, pričom oblasť manažmentu pohľadávok nie je výnimkou. Snahy väčšiny európskych firiem o jej zlepšenie sú predzvesťou toho, že tento segment sa dokáže prispôsobovať požiadavkám trhu a potrebám zúčastnených strán. Pripomenul, že spoločnosti pôsobiace v oblasti manažmentu pohľadávok potrebujú údaje, aby mohli poskytovať personalizovanú službu správy pohľadávok, ale zároveň sa snažia zameriavať len na údaje, ktoré skutočne potrebujú: „V tejto súvislosti je hlavnou zásadou nezhromažďovať viac údajov, ako je potrebné. Druhým dôležitým aspektom je transparentnosť. Počas nášho úplne prvého kontaktu informujeme o ochrane osobných údajov a jasne vysvetľujeme, o ktoré kategórie údajov ide. Ochrana údajov a bezpečnosť informácií sú súčasťou všetkých našich obchodných operácií.“

Situácia na Slovensku v prípade aktuálnych trendov v oblasti manažmentu pohľadávok kopíruje tú na európskej úrovni. Najviac respondentov (53 percent) sa sústredilo na opatrenia na zlepšenie ochrany dát. Nasleduje individualizácia, resp. personalizácia procesu vymáhania pohľadávok (40 percent) a tretie najväčšie zastúpenie má automatizácia digitálnej komunikácie so zákazníkmi (33 percent).

Prieskum European Payment Practices (Európske platobné postupy) analyzuje vzťahy medzi platobnými zvyklosťami, podmienkami a vplyvom peňažných tokov na európsku ekonomiku a spoločnosť. Nezávislý inštitút pre prieskum trhu Kantar TNS na jar 2019 oslovil 3.400 spoločností v 17 európskych štátoch. Predmetom analýzy sa stali názory odborníkov na manažment pohľadávok zo spoločností, ktoré majú ročné príjmy v priemere 28 milión eur s počtom zamestnancov 180. Odpovedalo po 200 firiem z Nemecka, Dánska, Belgicka, Švajčiarska, Veľkej Británie, Španielska, Francúzska, Poľska, Slovenska, Českej republiky, Slovinska, Chorvátska, Maďarska, Bulharska, Ruska, Grécka a Rumunska.

COVID-19: EÚ potrebuje spoločný prístup

Podľa poslancov Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európska únia (EÚ) potrebuje spoločný prístup na obmedzenie COVID-19 a zabrániť situácii, aby členské štáty označili iné krajiny EÚ za červené zóny. 

Miera nových infekcií na úrovni celej EÚ za posledných päť týždňov stúpala a momentálne je na úrovni 46 infekcií na 100.000 obyvateľov za jeden týždeň. Medzi členskými krajinami sa však epidemiologická situácie veľmi líši - od dvoch až do 176 prípadov na 100.000 obyvateľov týždenne. Testovanie na COVID-19 v krajinách EÚ sa pohybuje od 173 do 6.000 osôb na 100.000 obyvateľov týždenne, čo má priamy vplyv na počet oznámených nových prípadov nákazy. Opätovné nakazenie sa pacientov, ktorí COVID-19 už prekonali, je zriedkavé a má miernejšie príznaky. 

Europoslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že stále neexistuje spoločný spôsob počítania prípadov COVID-19 alebo testovania, pretože každá krajina sa bez koordinácie riadi odporúčaniami svojich vlastných vedeckých agentúr. Harmonizáciu testovacích postupov a frekvencie považuje za kľúč na dosiahnutie lepších a porovnateľnejších údajov o úrovniach infekcie v Európe aj riaditeľka Európskeho strediska pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) Dr. Andrea Ammonová. Víta tiež rozhovory o rozšírení mandátu ECDC na vydávanie odporúčaní, ktoré sú v súčasnosti iba v kompetencii členských štátov, ako aj zvýšenie jeho zdrojov. ECDC s členskými štátmi pripravuje 1. októbra protokol o zimnej a sezónnej chrípke vrátane zvýšeného očkovania proti chrípke pre zraniteľné skupiny. Už 7. septembra sa uskutoční diskusia s Európskou komisiou o vakcínach COVID-19 a verejné vypočutie je naplánované na 22. septembra t.r.