EU: Proti detskej rakovine

K celosvetovej iniciatíve Glow Gold September na zvyšovanie povedomia o detskej rakovine sa pripojil aj Európsky parlament. Od 1. do 6. septembra t.r. preto vysvieti svoje budovy na zlato.

V Európskej únii (EÚ) každý rok diagnostikujú rakovinu vyše 35 tisícom detí. Ich šance na prežitie sú vysoké - približne 80 percent. No medzi jednotlivými krajinnými EÚ existujú veľké rozdiely v prístupe k najmodernejšie starostlivosti a liečbe. Najčastejším a najzákernejším druhom detskej rakoviny je leukémia. Predstavuje až 30% nových prípadov a je zodpovedná za 30% úmrtí.

Pre EÚ je boj proti rakovine jednou z jej priorít, Európsky parlament tento rok zriadil osobitný výbor pre rakovinu, ktorého členovia preskúmajú, čo môže únia robiť v boji proti tejto zákernej chorobe.

Osobitný výbor pre boj proti rakovine sa bude venovať:

• Ako zlepšiť kvalitu života pacientov a ich rodín.
• Ako môže EÚ podporiť prevenciu, diagnostiku a liečbu rakoviny u detí a vzácnych druhov rakoviny.
• Ako môže EÚ zlepšiť transparentnosť cien liečby a zlepšiť prístup k nej.
• Fajčeniu, obezite, alkoholu a znečisteniu.
• Diagnostike a sledovanie ochorenia.
• Neziskovým klinickým testom.

Radíme: Pandemické ošetrovné

V aktuálnej situácii by rodičia mali vedieť, ako postupovať pri prípadných žiadostiach o dávky ošetrovného (OČR). Základné informácie zverejnila Sociálna poisťovňa.

V prípade detí, ktoré sú školopovinné, rodič nemôže od septembra svojvoľne nechať dieťa doma, ak sa obáva pandémie, nakoľko by tým porušil školský zákon. Režim prerušenia vyučovania v triedach škôl, t. j. uzatvorenia častí škôl, od 1. 9. 2020 nanovo upraví rozhodnutie ministra školstva. Nárok na pandemické OČR preto budú mať iba tie oprávnené osoby, ktoré sa budú starať o deti do 11 rokov (do 18 rokov pri deťoch s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ktorých trieda bola uzatvorená riaditeľom školy v súlade s rozhodnutím ministra školstva. Ak však rodič dieťaťa bude ošetrovať choré dieťa do 16 rokov veku, t. j. dieťa, ktorému sa náhle zhoršil jeho zdravotný stav a ošetrujúci lekár mu preto potvrdil potrebu ošetrovania, bude mať nárok na pandemické OČR aj od 1.9.2020.

Iná situácia pri starostlivosti bude v prípade detí, ktoré navštevujú materskú školu. Nakoľko dochádzka do predškolského zariadenia nie je povinná zo zákona, u tejto skupiny detí sa budú až do prípadnej zmeny zákona o sociálnom poistení uplatňovať také postupy ako doteraz, t. j. nárok na pandemické OČR budú mať jednak oprávnené osoby, ktorých dieťa nebude chodiť do triedy v škôlke, ktorá bola uzatvorená a jednak aj oprávnené osoby, ktorých dieťa nenavštevuje materskú školu pre obavu z koronavírusu.

U detí, ktoré ešte nenavštevujú materskú školu a u blízkych príbuzných, ktorým je poskytovaná starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb zostáva situácia nezmenená, t. j nárok na pandemické OČR budú mať oprávnené osoby naďalej aj v prípade, ak sa rozhodnú nedať dieťa alebo blízkeho príbuzného do zariadenia z obavy pred koronavírusom.

Trend: Dlhšia cesta do zamestnania

Spôsob dopravy do práce je pri výbere zamestnania dôležitým faktorom pre 54% Slovákov. Podľa prieskumu Amazon v spolupráci s Ipsos na Slovensku a v Česku v júli 2020 (po 1.000 respondentov) trvá za normálnych podmienok cesta do zamestnania a späť takmer polovici Slovákov (49,5 %) menej ako pol hodinu a väčšina z nich si náklady spojené s presunom do zamestnania musí hradiť sama. 

Pre zamestnancov môžu predstavovať náklady na každodenné cestovanie do práce značnú finančnú záťaž. Väčšina Slovákov (79 %) si náklady spojené s cestou do zamestnania hradí sama. Iba 3 % opýtaných uviedli, že im zamestnávateľ zabezpečuje dopravu v plnom rozsahu. Ďalším 5 % zamestnancov prispieva zamestnávateľ na dopravu do zamestnania menej ako polovicu a 3 % zamestnancov viac ako polovicu z nákladov. Podobná situácia je aj v Česku, kde sú zamestnanci z hľadiska dopravy do práce odkázaní na vlastné náklady v 77 % prípadov. Medzi najčastejšie používané formy prepravy do zamestnania patrí na Slovensku predovšetkým vlastné motorové vozidlo (58 %), ďalej chôdza pešo (29 %) a preprava MHD (26 %). Diaľkovým autobusom sa prepravuje necelých 10 % respondentov, vlakom len 7 %. Z environmentálnych dôvodov si spôsob dopravy vyberajú najmä mladí ľudia vo vekovej skupine od 18 do 26 rokov (21 %). Celkovo sú environmentálne dôvody podstatné pre 15 % opýtaných. Až dve tretiny opýtaných (65,4 %) uvádzajú, že dôvodom pre voľbu dopravy do zamestnania je ich vlastné pohodlie. Pre Bratislavu je špecifické dochádzanie do práce mestskou hromadnou dopravou, ktorú využíva takmer 55 % opýtaných. Je to výrazne viac oproti všetkým ostatným krajom (16 – 31 %). Vlastným vozidlom sa v rámci Bratislavy za prácou prepravuje 46 % zamestnancov, čo je, naopak, v rámci celej republiky najmenej. Podobné je to aj v Košickom kraji, 48 %. Vlastnými vozidlami sa najčastejšie prepravujú zamestnanci v Banskobystrickom (67 %), Žilinskom a Trnavskom kraji (v oboch 65 %).

Takmer polovici opýtaných (49,5 %) trvá presun na pracovisko a späť menej ako 30 minút denne, takmer tretina (32 %) opýtaných uvádza, že cesta do a zo zamestnania im trvá do jednej hodiny denne. Hodinu až hodinu a pol strávi cestovaním 6 % opýtaných a hodinu a pol až dve hodiny 4 %. Najmenšie percento respondentov (len 2 %) uviedlo, že cestujú do zamestnania a späť viac ako 2 hodiny. Dáta z globálnej štúdie spoločnosti Visa týkajúce sa otázkou mobility v mestách, ktorej sa zúčastnilo viac než 19. 000 respondentov z 19 krajín sveta ukazujú, že sa takmer polovici (46%) opýtaných po celom svete predĺžil čas ich dochádzania a viac než tretina (37%) predpokladá, že počas najbližších 5 rokov dôjde k ďalšiemu predlžovaniu. Rovnaký trend opisuje tiež docent Tomáš Horák z Ústavu logistiky a management dopravy ČVUT: „Priemernému Európanovi cesta do práce a z práce zaberie denne asi 60 minút, priemerný Američan je na tom so svojimi 54 minútami veľmi podobne. V oboch prípadoch platí, že sa priemerná doba dochádzania neustále predlžuje. Medzi dôvody patrí obmedzená ponuka dostupného bývania alebo nedostatočné investície do dopravnej infraštruktúry a systémov verejnej dopravy. Pokračujúce urbanizácie v kombinácii s týmito a ďalšími dôvodmi so sebou prinášajú aj extrémy v dobe dochádzania za prácou. Napríklad vo veľkých čínskych mestách priemerná cesta z domu do práce a späť trvá denne dve hodiny, ešte horšie je potom situácia v mestských aglomeráciách Latinskej Ameriky.“

Elektromobily: Špeciálne pneumatiky

Vozidlá s elektrickým a hybridným pohonom sú ťažšie ako automobily s bežnými motormi. Pri rozbiehaní pôsobia na vozovku ďaleko väčším krútiacim momentom. V ideálnom prípade sú tieto autá pre cestujúcich sotva počuteľné. Veľkú úlohu v tom zohrávajú aj pneumatiky. 

Okrem vlastností, ktoré sa od pneumatík tradične očakávajú - bezpečnosť na mokrých aj suchých vozovkách, presné riadenie, krátka brzdná dráha, odolnosť proti aquaplaningu alebo maximálny kilometrový nájazd, je pre elektromobily obzvlášť dôležitý aj nízky valivý odpor. Vývojári pneumatík v hannoverskej továrni Continental sa s touto výzvou vysporiadali a navrhli pneumatiky určené špeciálne pre automobily, autobusy a nákladné vozidlá s elektrickým pohonom.

Vyššia hmotnosť vozidiel s elektrickým pohonom je spôsobená batériami, ktoré vážia ďaleko viac než plná palivová nádrž auta so spaľovacím motorom. V prípade hybridov to platí dvojnásobne, pretože sú vybavené nielen spaľovacím motorom, ale aj elektromotorom. V ich útrobách nájdeme ako palivovú nádrž, tak aj výkonné batérie. Táto vyššia hmotnosť je kompenzovaná vyššou nosnosťou kostry pneumatík, ktoré vo väčšine prípadov nesú označenie symbolom XL. V súčasnej dobe prebiehajú snahy o štandardizáciu pneumatík, ktoré majú ešte väčšiu nosnosť. Tie budú pravdepodobne označené symbolom XL+. Minimalizácia opotrebovania spôsobená vysokým krútiacim momentom pri rozjazde vyžaduje aj zmeny dezénu a zmesi, z ktorej je vyrobený.

Pre veľmi nízky valivý odpor je nutné súčasne upraviť dezén behúňa, použité zmesi, konštrukciu pneumatiky (najmä jej bočnice) a tiež znižovaním celkovej hmotnosti. Všetky tieto opatrenia je nutné starostlivo skoordinovať pre zachovanie maximálnej bezpečnosti pneumatík. Elektromobily sú v porovnaní s rovnakým modelom vozidla so spaľovacím motorom výrazne tichšie, a preto je dôležité znížiť hlučnosť pneumatík na minimum. To možno dosiahnuť pridaním špeciálnej penovej vrstvy do pneumatiky - technológia Continental ContiSilent.

EU: Nové pravidlá pre čistejšie a bezpečnejšie autá

V utorok 1.9.2020  nadobudne účinnosť nariadenie Európskej únie (EÚ) o schvaľovaní motorových vozidiel a o dohľade nad trhom s nimi. Vďaka novým pravidlám sa má zvýšiť úroveň a nezávislosť typového schvaľovania a testovania vozidiel ako aj počet kontrol automobilov, ktoré sú už na trhu EÚ a posilniť celkový systém prostredníctvom prísnejšieho európskeho dohľadu.

Medzi kľúčové prvky nových pravidiel EÚ patria:

• Nezávislosť a kvalita testovania pred uvedením automobilu na trh: Technické služby, ktoré vykonávajú skúšky a kontroly nových modelov automobilov prejdú pred udelením poverenia od členského štátu nezávislým auditom na základe prísnych kritérií, ktorý sa bude opakovať, ak si budú chcieť poverenie zachovať. Vnútroštátne schvaľovacie úrady sa budú navzájom hodnotiť, aby sa zabezpečilo dôsledné vykonávanie a presadzovanie príslušných pravidiel v celej EÚ.
• Kontrola automobilov, ktoré už sú na trhu: Novým rámcom sa takisto zlepšujú kontroly vozidiel, ktoré sa už používajú, alebo ich ponúkajú v autosalónoch. Členské štáty sú odteraz povinné pravidelne testovať minimálny počet automobilov. Zároveň môžu na svojom území prijať ochranné opatrenia proti vozidlám, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi bez toho, aby museli čakať na kroky úradu, ktorý vydal typové schválenie.
• Európsky dohľad: Európska komisia môže okrem toho teraz vykonávať kontroly dodržiavania požiadaviek a kontroly zhody vozidiel v laboratóriách alebo na cestách. Ak výrobcovia porušia právne predpisy o typovom schvaľovaní (napr. použitím rušiacich zariadení alebo vydaním falošného vyhlásenia), Európska komisia môže nariadiť stiahnutie výrobkov z obehu v rámci celej EÚ a uložiť im sankcie do výšky 30.000 eur na automobil. Doteraz mohli takéto opatrenia uložiť len vnútroštátne úrady, ktoré typovo schválili dané vozidlo.

Európska komisia poskytla Spoločnému výskumnému centru (JRC) dodatočné zdroje, aby prevzalo novú úlohu v rámci dohľadu nad trhom. Centrum tak získalo financie na ďalších zamestnancov, prevádzkové náklady a výstavbu dvoch nových laboratórií. JRC využíva na vykonávanie kontrol dve nové najmodernejšie laboratóriá.