SR: Priemerná mzda

Na základe údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR bola vlani priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku 1.262 eur. Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda, a to 1.641 eur, bola dosiahnutá v Bratislavskom kraji. 

Druhú najvyššiu priemernú mesačnú mzdu vo výške 1.197 eur mali zamestnanci Trnavského kraja, ďalej nasledovali zamestnanci v Trenčianskom (1.180 eur), v Žilinskom kraji (1.174 eur) a v Košickom kraji (1.168 eur). Naopak najnižšiu priemernú mzdu vo výške 1.024 eur zarobili zamestnanci v Prešovskom kraji. V najlepšie zarábajúcom Bratislavskom kraji dosiahla polovica zamestnancov mzdu vyššiu než 1.264 eur, pričom v kraji s najnižšou priemernou mzdou to bolo o 394 eur menej. Medián miezd, tzv. stredná hodnota všetkých miezd v porovnávanej vzorke, ktorá rozdeľuje príjmy na dve presne rovnaké polovice – na 50 % tých, ktorí zarábajú viac ako je medián a 50 % tých, ktorí vidia na výplatnej páske menej, bol v Bratislavskom kraji vyšší ako medián hrubej mesačnej mzdy na Slovensku. V Prešovskom kraji dosiahol medián hrubých miezd 68,9 % z celoslovenskej priemernej mzdy.

Mzdové rozdiely v rámci krajov boli najvyššie v Bratislavskom kraji, kde decilový podiel, teda podiel minimálnych miezd horných 10 % a maximálnych miezd dolných 10 %, dosiahol hodnotu 4,2. Veľké mzdové rozdiely boli zaznamenané aj v Košickom kraji, kde 10 % zamestnancov malo mzdu nižšiu než 557 eur a 10 % malo mzdu vyššiu ako 1.825 eur. Najnižšia mzdová diferenciácia bola v Trenčianskom kraji, kde decilový podiel predstavoval hodnotu 2,8.

Podľa analýzy Wood & Company na Slovensku v roku 2019 zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 7,4 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok, išlo  približne o 154.000 zamestnancov. Hrubá mzda pod 600 eur sa týkala viac žien ako mužov. Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 % zamestnaných Sloveniek a 7 % zamestnaných Slovákov. Z hľadiska vzdelania takmer pätina zamestnancov s ukončeným maximálne základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer desatiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity. Ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. Napríklad vyše 7 % zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním zarába pod 600 eur. 

Digitalizácia: V Európe žiadne výrazné zlepšenie?

Za posledné dva roky nenastalo podľa štúdie European Payment Practices 2019 (3.400 spoločností v 17 európskych štátoch) v oblasti digitalizácie v Európe žiadne výrazné zlepšenie. Rovnako tak proces upomínania dlžníkov sa celoplošne v porovnaní s rokom 2017 veľmi nezmenil. Naopak mierne zlepšenie zaznamenalo Slovensko. 

Veľmi vysokú a uspokojivú úroveň digitalizácie malo v roku 2017 podľa štúdie 49 percent respondentov v rámci celej vzorky. Úplne rovnaké číslo uvádzajú firmy aj za minulý rok. Čo sa týka procesu upomínania, kompletne digitalizovaných bolo 17 percent spoločností v roku 2017 aj v roku 2019. Lepší stupeň digitalizácie uviedlo za minulý rok ešte menej firiem, než dva roky predtým (24 a 25 percent). Michal Šoltes zdôraznil, že v dnešnej dobe sú údaje cenné a podnikateľské subjekty si to samozrejme uvedomujú: „Sú základným faktorom umožňujúcim spoločnostiam spoznať a pochopiť trendy na trhu a preferencie zákazníkov. Tento proces je možné neustále zlepšovať pomocou umelej inteligencie, ktorá je priamo spojená s dostupnosťou obrovského množstva údajov.“ 

Stupeň digitalizácie sa v jednotlivých krajinách líši. Zlepšiť ho behom dvoch rokov dokázali firmy v Belgicku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a Španielsku. V prípade upomienkového procesu pre dlžníkov boli na tom najlepšie francúzske firmy, ale aj španielske, britské či švajčiarske. V prípade Slovenska sa stupeň digitalizácie podarilo medzi rokmi 2017 a 2019 zvýšiť z 51 na 59 percent. Proces upomínania malo kompletný o jedno percento viac firiem (z 18 na 19 percent). Faktom ale je, že iba 33 percent Európanov vo všeobecnosti dôveruje spoločnostiam, že s digitálnymi údajmi zaobchádzajú zodpovedne. Najvyššiemu stupňu digitálnej dôveryhodnosti sa tešia banky a poskytovatelia online platieb. Na druhej strane, na spodnej hranici dôvery sú telekomunikačné spoločnosti, ale aj sociálne siete. Logickým záverom je, že ľudia považujú svoje bankové údaje za najdôležitejšie a žiadajú ich ochranu.

EU: Emisie skleníkových plynov

Európska únia (EÚ) nastavila ambiciózny plán v znižovaní emisií skleníkových plynov do roku 2020 v klimaticko-energetickom balíku prijatom v roku 2008. Jedným z nich je zníženie emisií skleníkových plynov o 20% v porovnaní s úrovňami v roku 1990. 

Do roku 2018 sa množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ znížilo o 23,2% v porovnaní s úrovňami v roku 1990. To znamená, že EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa do roku 2020. Podľa najnovších prognóz členských štátov založených na existujúcich opatreniach by však do roku 2030 bolo zníženie emisií iba o 30%. Cieľ EÚ do roku 2030 stanovený v roku 2008 ráta s poklesom emisií o k 40% v porovnaní s rokom 1990. Parlament sa snaží ešte o ambicióznejšie zníženie - 55%. V novembri 2019 Európsky parlament vyhlásil v EÚ klimatickú pohotovosť a vyzval Európsku komisiu, aby pri všetkých svojich legislatívnych návrhoch počítala s cieľom udržať nárast teploty na svete na 1,5 ° C a zabezpečila výrazné zníženie emisií skleníkových plynov. Komisia následne predstavila Európsku zelenú dohodu. Ide o plán pre Európu, aby sa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnym kontinentom. 

Aby EÚ splnila vyššie uvedené ciele do roku 2020, podniká kroky v rôznych odvetviach. Jedným z nich je systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), ktorý pokrýva emisie skleníkových plynov z odvetví energetiky a priemyslu, ako aj odvetvie leteckej dopravy (to predstavuje cca. 40% z celkového objemu emisií skleníkových plynov v EÚ). V rokoch 2005 až 2018 poklesli emisie z elektrární a tovární, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS) o 29%. To predstavuje o čosi viac ako 23%, ktoré EÚ stanovila ako cieľ do roku 2020. Na zníženie emisií z iných sektorov (bývanie, poľnohospodárstvo, odpad, doprava - okrem letectva) stanovili členské štáty EÚ národné ciele znižovania emisií podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí. Emisie z odvetví, na ktoré sa vzťahujú národné ciele, boli v roku 2018 o 11% nižšie ako v roku 2005 a mierne tak prekročili cieľ zníženia o 10% do roku 2020.

Aktuálne: Zmeny liekovej politiky na Slovensku

Ministerstvo zdravotníctva SR pokračuje v úpravách liekovej politiky. Nové pravidlá by mali pacientom zabezpečiť pri každej diagnóze liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom. Chce tak odstrániť vyššie doplatky za rozdielne množstvo liečiva v lieku, tzv. „silu lieku“. 

Ako príklad z praxe uvádza rezort liek na mnohopočetný myelóm (druh rakoviny, ktorá útočí na určitý druh bielych krviniek). Na trhu dnes existuje v troch rôznych „silách lieku“, 10, 15 a 25 mg, pričom iba najsilnejší 25 mg bol plne hradený. Po novom budú plne hradené aj 10mg a 15mg balenia. Na Slovensku máme k 1. júlu kategorizovaných 4.291 liekov, teda tých, ktoré sú pre pacientov k dispozícii po predpísaní lekárom z verejného zdravotného poistenia v plnej alebo čiastočnej úhrade. Nové referenčné skupiny budú nastavené v praxi od najbližšej jesene. 

Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti pracuje na ohlásenej zmene legislatívy v rámci sociálneho balíčka Vlády SR, ktorý sa dotýka najzraniteľnejšej skupiny obyvateľov. Ide o úpravu zákonov, ktorými sa zrušia doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov veku, ľudí ťažko zdravotne postihnutých a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku.

Trend: Vyššie výkupné

Rovnakú dilemu ako firma Garmin zaplatiť, či nezaplatiť výkupné po útoku ransomvérom, ktorá podľa britskej Sky News zaplatila hekerom koncom júla 10 mil. USD, riešia aj slovenskí a českí manažéri. V ostatných 12 mesiacoch stálo pred touto otázkou 15 % organizácií v Slovenskej aj Českej republike.

Čoraz viac obetí napadnutých ransomvérom, ktorý blokuje prístup k dátam a umožňuje tak útočníkom žiadať za opätovné sprístupnenie výkupné, sa vydieračom rozhodne zaplatiť. Kým pred dvomi rokmi priznalo v celosvetovom prieskume spoločnosti CyberEdge platbu výkupného 38 % napadnutých firiem, vlani ich bolo 45 % a tento rok až 58 %. Výkupné vo výške niekoľko miliónov eur koncom minulého mesiaca zaplatil podľa zdrojov Sky News aj výrobca navigačných systémov a inteligentných hodiniek Garmin. Pred dilemou či hackerom zaplatiť, sa ocitajú aj mnohí slovenskí manažéri a podnikatelia. Za posledných 12 mesiacov bolo ransomvérom infikovaných takmer 15 % organizácií zo Slovenska a Českej republiky. Ukázal to tohtoročný prieskum spoločnosti Flowmon Networks a jej partnerov QuBit Conference, Synapsa Networks a SecTec na vzorke sto respondentov z rôznych odvetví priemyslu aj z verejnej správy. 

Obete útokov dúfajú, že zaplatením výkupného skrátia výpadky svojho fungovania na minimum, vyhnú sa nákladom na obnovu IT systémov a že neprídu o dáta. Odborník na IT bezpečnosť Roman Čupka ale organizáciám platenie výkupného vo všeobecnosti neodporúča: „Štatistiky a skúsenosti z praxe ukazujú, že zaplatenie negarantuje obetiam prinavrátenie dát.“ Po zaplatení výkupného, či už bitcoinami alebo iným spôsobom, sa k nim dostali iba dve tretiny organizácií. Z tých čo zaplatiť odmietli, sa dáta podarilo obnoviť až 85 % respondentov, upozorňuje prieskum CyberEdge. „Dôvod vyššej úspešnosti neplatičov sa však neukrýva v samotnom odmietnutí pristúpiť na podmienky hackerov, ale v tom, že boli na takýto scenár pripravení a mali dáta zabezpečené tak, že sa útočníkom nepodarilo zašifrovať aj záložné kópie“, vysvetľuje R. Čupka. Manažéri a podnikatelia by podľa neho nemali kalkulovať s tým, že v prípade útoku zaplatia výkupné z peňazí ušetrených za zvýšenie bezpečnosti a zálohovanie: „Nielen preto, že nemajú záruku prinavrátenia dát. Úspech hekerov neraz povzbudí, aby pýtali ďalšie peniaze za to, že dáta nezverejnia, alebo si ponechajú po preniknutí do systémov zadné vrátka, cez ktoré vedia neskôr útok zopakovať.“ Rastúca ochota napadnutých organizácií platiť zvyšuje priemernú výšku požadovaného výkupného. Podľa prieskumu Atlas VPN pýtali hekeri vlani od obetí v priemere 18 tisíc USD, čo znamená medziročný nárast o 140 %.