EU: Bezpečné 5G

Polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie prevzalo 1. júla 2020 Nemecko. Za hlavné priority si určilo hospodársku a sociálnu obnovu, boj proti klimatickým zmenám, migráciu, ale tiež digitalizáciu a kybernetickú bezpečnosť. 

V oblasti kybernetickej bezpečnosti je Nemecko jedným z členských štátov, ktoré podporujú ideu jednotného postupu vo vzťahu ku bezpečnostným požiadavkám na operátorov mobilných sietí. Neistota panuje najmä vo vzťahu ku technológií 5G, ktorá by mala z veľkej časti nahradiť už existujúce siete približne do roku 2025. Nemecko o 5G sieťach v súčasnosti vedie diskusia najmä s Francúzskom. Svoje odporúčanie vydala na začiatku tohto roka aj Európska komisia v rámci tzv. EU Toolbox-u. Ide o súbor detailných odporúčaní pre členské štáty v oblasti 5G. Základným princípom je minimalizácia rizík, rôznorodosť a udržateľnosť trhu s 5G, a zvyšovanie kvality bezpečnostných štandardov. 

Nemecko zatiaľ nevylúčilo spoločnosť Huawei z budovania 5G infraštruktúry v krajine. Práve čínsky výrobca je v súčasnosti hlavnou témou debaty o bezpečnosti 5G sietí. V problémoch sa spoločnosť ocitla po začiatku obchodnej vojny medzi USA a Čínou, v ktorej ide aj o prevahu na svetovom technologickom trhu. Namiesto vylúčenia dodávateľov formuje Nemecko jasné a striktné bezpečnostné pravidlá, ktoré musí dodržať každý dodávateľ technológií. Iba ak pravidlá nesplní, nebude operátorom dovolené odoberať jeho technológie.

SR: Priemerná mzda

Na základe údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR bola vlani priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku 1.262 eur. Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda, a to 1.641 eur, bola dosiahnutá v Bratislavskom kraji. 

Druhú najvyššiu priemernú mesačnú mzdu vo výške 1.197 eur mali zamestnanci Trnavského kraja, ďalej nasledovali zamestnanci v Trenčianskom (1.180 eur), v Žilinskom kraji (1.174 eur) a v Košickom kraji (1.168 eur). Naopak najnižšiu priemernú mzdu vo výške 1.024 eur zarobili zamestnanci v Prešovskom kraji. V najlepšie zarábajúcom Bratislavskom kraji dosiahla polovica zamestnancov mzdu vyššiu než 1.264 eur, pričom v kraji s najnižšou priemernou mzdou to bolo o 394 eur menej. Medián miezd, tzv. stredná hodnota všetkých miezd v porovnávanej vzorke, ktorá rozdeľuje príjmy na dve presne rovnaké polovice – na 50 % tých, ktorí zarábajú viac ako je medián a 50 % tých, ktorí vidia na výplatnej páske menej, bol v Bratislavskom kraji vyšší ako medián hrubej mesačnej mzdy na Slovensku. V Prešovskom kraji dosiahol medián hrubých miezd 68,9 % z celoslovenskej priemernej mzdy.

Mzdové rozdiely v rámci krajov boli najvyššie v Bratislavskom kraji, kde decilový podiel, teda podiel minimálnych miezd horných 10 % a maximálnych miezd dolných 10 %, dosiahol hodnotu 4,2. Veľké mzdové rozdiely boli zaznamenané aj v Košickom kraji, kde 10 % zamestnancov malo mzdu nižšiu než 557 eur a 10 % malo mzdu vyššiu ako 1.825 eur. Najnižšia mzdová diferenciácia bola v Trenčianskom kraji, kde decilový podiel predstavoval hodnotu 2,8.

Podľa analýzy Wood & Company na Slovensku v roku 2019 zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 7,4 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok, išlo  približne o 154.000 zamestnancov. Hrubá mzda pod 600 eur sa týkala viac žien ako mužov. Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 % zamestnaných Sloveniek a 7 % zamestnaných Slovákov. Z hľadiska vzdelania takmer pätina zamestnancov s ukončeným maximálne základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer desatiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity. Ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. Napríklad vyše 7 % zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním zarába pod 600 eur. 

Digitalizácia: V Európe žiadne výrazné zlepšenie?

Za posledné dva roky nenastalo podľa štúdie European Payment Practices 2019 (3.400 spoločností v 17 európskych štátoch) v oblasti digitalizácie v Európe žiadne výrazné zlepšenie. Rovnako tak proces upomínania dlžníkov sa celoplošne v porovnaní s rokom 2017 veľmi nezmenil. Naopak mierne zlepšenie zaznamenalo Slovensko. 

Veľmi vysokú a uspokojivú úroveň digitalizácie malo v roku 2017 podľa štúdie 49 percent respondentov v rámci celej vzorky. Úplne rovnaké číslo uvádzajú firmy aj za minulý rok. Čo sa týka procesu upomínania, kompletne digitalizovaných bolo 17 percent spoločností v roku 2017 aj v roku 2019. Lepší stupeň digitalizácie uviedlo za minulý rok ešte menej firiem, než dva roky predtým (24 a 25 percent). Michal Šoltes zdôraznil, že v dnešnej dobe sú údaje cenné a podnikateľské subjekty si to samozrejme uvedomujú: „Sú základným faktorom umožňujúcim spoločnostiam spoznať a pochopiť trendy na trhu a preferencie zákazníkov. Tento proces je možné neustále zlepšovať pomocou umelej inteligencie, ktorá je priamo spojená s dostupnosťou obrovského množstva údajov.“ 

Stupeň digitalizácie sa v jednotlivých krajinách líši. Zlepšiť ho behom dvoch rokov dokázali firmy v Belgicku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a Španielsku. V prípade upomienkového procesu pre dlžníkov boli na tom najlepšie francúzske firmy, ale aj španielske, britské či švajčiarske. V prípade Slovenska sa stupeň digitalizácie podarilo medzi rokmi 2017 a 2019 zvýšiť z 51 na 59 percent. Proces upomínania malo kompletný o jedno percento viac firiem (z 18 na 19 percent). Faktom ale je, že iba 33 percent Európanov vo všeobecnosti dôveruje spoločnostiam, že s digitálnymi údajmi zaobchádzajú zodpovedne. Najvyššiemu stupňu digitálnej dôveryhodnosti sa tešia banky a poskytovatelia online platieb. Na druhej strane, na spodnej hranici dôvery sú telekomunikačné spoločnosti, ale aj sociálne siete. Logickým záverom je, že ľudia považujú svoje bankové údaje za najdôležitejšie a žiadajú ich ochranu.

EU: Emisie skleníkových plynov

Európska únia (EÚ) nastavila ambiciózny plán v znižovaní emisií skleníkových plynov do roku 2020 v klimaticko-energetickom balíku prijatom v roku 2008. Jedným z nich je zníženie emisií skleníkových plynov o 20% v porovnaní s úrovňami v roku 1990. 

Do roku 2018 sa množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ znížilo o 23,2% v porovnaní s úrovňami v roku 1990. To znamená, že EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa do roku 2020. Podľa najnovších prognóz členských štátov založených na existujúcich opatreniach by však do roku 2030 bolo zníženie emisií iba o 30%. Cieľ EÚ do roku 2030 stanovený v roku 2008 ráta s poklesom emisií o k 40% v porovnaní s rokom 1990. Parlament sa snaží ešte o ambicióznejšie zníženie - 55%. V novembri 2019 Európsky parlament vyhlásil v EÚ klimatickú pohotovosť a vyzval Európsku komisiu, aby pri všetkých svojich legislatívnych návrhoch počítala s cieľom udržať nárast teploty na svete na 1,5 ° C a zabezpečila výrazné zníženie emisií skleníkových plynov. Komisia následne predstavila Európsku zelenú dohodu. Ide o plán pre Európu, aby sa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnym kontinentom. 

Aby EÚ splnila vyššie uvedené ciele do roku 2020, podniká kroky v rôznych odvetviach. Jedným z nich je systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), ktorý pokrýva emisie skleníkových plynov z odvetví energetiky a priemyslu, ako aj odvetvie leteckej dopravy (to predstavuje cca. 40% z celkového objemu emisií skleníkových plynov v EÚ). V rokoch 2005 až 2018 poklesli emisie z elektrární a tovární, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS) o 29%. To predstavuje o čosi viac ako 23%, ktoré EÚ stanovila ako cieľ do roku 2020. Na zníženie emisií z iných sektorov (bývanie, poľnohospodárstvo, odpad, doprava - okrem letectva) stanovili členské štáty EÚ národné ciele znižovania emisií podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí. Emisie z odvetví, na ktoré sa vzťahujú národné ciele, boli v roku 2018 o 11% nižšie ako v roku 2005 a mierne tak prekročili cieľ zníženia o 10% do roku 2020.

Aktuálne: Zmeny liekovej politiky na Slovensku

Ministerstvo zdravotníctva SR pokračuje v úpravách liekovej politiky. Nové pravidlá by mali pacientom zabezpečiť pri každej diagnóze liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom. Chce tak odstrániť vyššie doplatky za rozdielne množstvo liečiva v lieku, tzv. „silu lieku“. 

Ako príklad z praxe uvádza rezort liek na mnohopočetný myelóm (druh rakoviny, ktorá útočí na určitý druh bielych krviniek). Na trhu dnes existuje v troch rôznych „silách lieku“, 10, 15 a 25 mg, pričom iba najsilnejší 25 mg bol plne hradený. Po novom budú plne hradené aj 10mg a 15mg balenia. Na Slovensku máme k 1. júlu kategorizovaných 4.291 liekov, teda tých, ktoré sú pre pacientov k dispozícii po predpísaní lekárom z verejného zdravotného poistenia v plnej alebo čiastočnej úhrade. Nové referenčné skupiny budú nastavené v praxi od najbližšej jesene. 

Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti pracuje na ohlásenej zmene legislatívy v rámci sociálneho balíčka Vlády SR, ktorý sa dotýka najzraniteľnejšej skupiny obyvateľov. Ide o úpravu zákonov, ktorými sa zrušia doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov veku, ľudí ťažko zdravotne postihnutých a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku.