piatok 7. augusta 2020

EU: Aplikácie na sledovanie pohybu

Mobilné aplikácie síce môžu prispieť k úspešnému postupu proti koronavírusu, zároveň ale vyvolávajú otázky ohľadom súkromia ich používateľov. Európsky parlament pripomenul, že tieto aplikácie musia byť vyvíjané s najväčšou opatrnosťou. Pri takej citlivej záležitosti, akou je zaznamenávanie kto sa s kým stretáva, vydala svoje odporúčania aj Európska komisia. 

Európsky parlament zdôraznil, že akékoľvek digitálne opatrenia proti pandémii musia byť v súlade s ochranou súkromia a platnou legislatívou. Aplikácie by nemali byť povinné a mali by mať jasne stanovený koniec platnosti, aby sa dali po skočení pandémie jednoducho odinštalovať. Poslanci vyzdvihli aj nutnosť anonymizácie údajov a varovali na pred ich možných zneužitím. Zozbierané údaje by sa podľa nich nemali ukladať do žiadnych centrálnych databáz a za žiadnych okolností by sa nemali využívať na komerčné účely. 

EÚ a viaceré členské štáty zaviedli na mapovanie a zmierňovanie pandémie viaceré digitálne opatrenia. Za najsľubnejšie Európska komisia označila aplikácie, ktorú umožnia spätne vystopovať, s kým sa ich používateľ stretol. Nefungujú na základe lokalizácie alebo na technológiách, akou je napríklad Bluetooth. Používateľa vedia varovať, ak sa pohyboval v blízkosti nakazených ľudí bez toho, aby zaznamenávali jeho polohu. Spoločne s ďalšími metódami, napríklad dotazníkmi, môžu poskytnúť užitočné informácie o šírení pandémie bez zbytočných zásahov do súkromia. Oproti tomu sledovacie aplikácie, ktorú fungujú na základe geolokalizácie, zaznamenávajú presnú polohu a pohyb používateľa - a to všetko v reálnom čase. Podľa Európskej komisie však príliš zasahujú do súkromia. 

Jediná aplikácia v telefóne by mohla používateľovi prinášať najnovšie informácie o vývoji pandémie, obsahovať jednoduchého sprievodcu o tom, ako sa chrániť alebo fórum na rýchle skontaktovanie sa s lekármi. Anonymizované dáta môžu okrem toho pomôcť identifikovať, ako je zasiahnutá tá ktorá oblasť. Zostáva však otvorená otázka ochrany súkromia. Európska komisia spoločne s členskými štátmi a európskymi orgánmi na ochranu súkromia pripravila pokyny a nástroje pre vývoj týchto aplikácií, ktoré by mali zabezpečiť potrebnú mieru bezpečnosti. Pokyny na zabezpečenie ochrany osobných údajov sú základnou súčasťou usmernení Európskej komisie. Tá trvá na tom, aby všetky aplikácie spĺňali pravidlá EÚ, predovšetkým nariadenie GDPR a pravidlá bezpečnosti v digitálnom prostredí. V máji Európska komisia zahrnula používanie týchto aplikácie medzi inštrukcie na obnovenie cestovania po Európe. Aplikácie by mali byť podľa nej kompatibilné a použiteľné všade v Európe. V júni začali členské štáty upúšťať od prísnych opatrení na obmedzenie cestovania. V rámci toho súhlasili s tým, že sa postarajú o bezpečnú výmenu informácií z týchto aplikácií, aby mohli ľudia používať svoje národné aplikácie po celej EÚ. Toto nadväzuje na bezpečnostné a technické pokyny z mája, aby aplikácie spolupracovali. 

Pokyny EÚ ohľadne sledovacích aplikácií 
  • Aplikácie musia schvaľovať národné orgány, ktoré nesú zodpovednosť za ich súlad s európskymi pravidlami na ochranu údajov. 
  • Používatelia musia mať plnú kontrolu nad svojimi dátami. Inštalovanie aplikácií musí byť dobrovoľné a používať sa môžu len dovtedy, pokiaľ to je nevyhnutné. 
  • Využívať sa môžu len údaje relevantné pre daný účel. Nesmie sa sledovať poloha užívateľa. 
  • Osobné údaje sa môžu uschovávať len počas obdobia, ktoré je nevyhnutné. 
  • Údaje by mali byť uložené len na zariadení používateľa a mali by byť šifrované. 
  • Aplikácie musia fungovať aj v iných krajinách EÚ. 
  • Do celého procesu musia byť plne zapojené národné úrady na ochrany údajov.

štvrtok 6. augusta 2020

Radíme: Voľný čas detí

Deti narodené v 21. storočí sprevádza digitálny pokrok takmer od narodenia. Svoj voľný čas by však nemali tráviť pasívne pri obrazovkách televízií, smartfónov či tabletov. Dôležitá je príprava na vzdelávanie aj mimoškolské voľnočasové aktivity.

Rodinná terapeutka Nora Lauková upozorňuje rodičov, aby nastavovali pravidlá týkajúce sa hrania videohier a využívania elektronických zariadení: „U detí sa ich používaním znižuje koncentrácia, zvyšuje nervozita, správanie detí je agresívnejšie a dochádza k nižšej miere socializácie. Vedie k celkovej únave či nesústredenosti, čo sa premieta do celkových výsledkov v škole. Elektronické prostriedky nám majú pomáhať a nie nás obmedzovať." 

Rodičia majú dnes oproti minulosti na deti oveľa vyššie nároky, ktoré sú spojené s prípravou na povolanie. To vyvíja na deti veľký tlak a spôsobuje, že trávia veľmi veľa času učením. V niektorých prípadoch rodičia napríklad tlačia na deti, aby sa dostali na osemročné gymnázium. „Podľa môjho názoru v piatej triede, keď je dieťa citovo ešte nezrelé, tlak rodičov môže spôsobiť, že to dieťa do budúcnosti odradí absolvovať ďalšie štúdium, prípadne sa nebude chcieť učiť", dodáva N. Lauková. Viacerí rodičia majú záujem, aby sa dieťa profilovalo a rozvíjalo aj mimo školy - je však alarmujúce, že takmer polovica detí nenavštevuje žiadny krúžok. Deti navštevujú najmä športové a pohybové krúžky, venujú sa tiež štúdiu jazykov alebo umelecky zamerané krúžky. U detí, ktoré už navštevujú nejaký krúžok, je časté, že si pridajú nejaký ďalší a niekedy navštevujú aj tri a viac.

EU: Vyšetrovanie fúzie Fitbit s Google

Európska komisia začala hĺbkové vyšetrovanie s cieľom posúdiť navrhované nadobudnutie spoločnosti Fitbit spoločnosťou Google podľa nariadenia Európskej únie (EÚ) o fúziách z dôvodu, že navrhovaná transakcia by ďalej posilnila postavenie spoločnosti Google na trhoch s online reklamou zvýšením už tak veľkého množstva údajov, ktoré by mohla použiť na prispôsobenie zobrazovaných reklám. 

Po prvom vyšetrovaní má Európska komisia (EK) obavy z dosahu transakcie na poskytovanie online vyhľadávacích a zobrazovacích reklamných služieb (predaj reklamného priestoru na výslednej stránke internetového vyhľadávacieho nástroja alebo na iných internetových stránkach), ako aj o poskytovaní služieb „adtech“ (analytické a digitálne nástroje používané na uľahčenie programového predaja a nákupu digitálnej reklamy). Nadobudnutím spoločnosti Fitbit by Google získala databázu spravovanú Fitbit o zdraví a zdatnosti svojich používateľov ako aj technológie na vývoj databázy podobnej databáze Fitbit. Zdá sa, že v tejto fáze preskúmania transakcie zo strany EK sú údaje zozbierané prostredníctvom nositeľných odevov na zápästí dôležitou výhodou na trhoch online reklamy. Zvýšením dátovej výhody spoločnosti Google pri prispôsobovaní reklám, ktoré zobrazuje prostredníctvom svojho vyhľadávacieho nástroja a zobrazovania na iných internetových stránkach, by bolo pre konkurentov ťažšie porovnávať online reklamné služby spoločnosti. Transakcia by tak vytvorila prekážky vstupu a rozšírenia konkurentov spoločnosti Google o tieto služby, čo by v konečnom dôsledku poškodilo inzerentov a vydavateľov, ktorí by čelili vyšším cenám a mali by na výber menej možností. 

V tejto fáze vyšetrovania sa EK domnieva, že Google: 
  • má dominantné postavenie v poskytovaní reklamných služieb online vyhľadávania v krajinách EHP (s výnimkou Portugalska, pre ktoré nie sú dostupné trhové podiely); 
  • má silné postavenie na trhu v oblasti poskytovania online grafických reklamných služieb aspoň v Rakúsku, Belgicku, Bulharsku, Chorvátsku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Maďarsku, Írsku, Taliansku, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku, v Slovinsku, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo, najmä pokiaľ ide o grafické reklamy mimo sociálnych sietí; 
  • má silné postavenie na trhu v oblasti poskytovania adtech služieb v EHP. 
  • Komisia teraz uskutoční hĺbkové vyšetrenie účinkov transakcie s cieľom určiť, či sa potvrdili jej počiatočné obavy z narušenia hospodárskej súťaže týkajúce sa trhov online reklamy. 

Komisia okrem toho ďalej preskúma: 
  • účinky kombinácie databáz Fitbit a Google a schopností v sektore digitálnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v Európe stále v rodiacej sa fáze; 
  • a či by spoločnosť Google mala schopnosť a motiváciu zhoršiť interoperabilitu nosičov súperov s operačným systémom Android pre smartfóny spoločnosti Google, keď bude vlastniť spoločnosť Fitbit. 
  • Počas počiatočného vyšetrovania EK úzko spolupracovala s orgánmi hospodárskej súťaže na celom svete, ako aj s Európskym výborom pre ochranu údajov. Komisia bude v tejto spolupráci pokračovať aj počas hĺbkového vyšetrovania. 

Transakcia bola EK oznámená 15. júna 2020. Google predložil záväzky na riešenie obáv 13. júla 2020. Záväzok spočíval vo vytvorení dátového sila, ktoré predstavuje virtuálne ukladanie údajov, kde určité údaje zozbierané prostredníctvom nositeľného zariadenia zariadenia by boli vedené oddelene od všetkých ostatných súborov údajov v rámci spoločnosti Google. Údaje v zásobníku by boli obmedzené na použitie na reklamné účely spoločnosti Google. Komisia sa však domnieva, že záväzok údajového sila navrhnutý spoločnosťou Google nepostačuje na jasné vyvrátenie vážnych pochybností zistených v tejto fáze, pokiaľ ide o účinky transakcie. Okrem iného je to preto, že nápravné opatrenie týkajúce sa údajového sila nezahŕňalo všetky údaje, ku ktorým by spoločnosť Google pristupovala v dôsledku transakcie a bolo by to užitočné na reklamné účely. Komisia má teraz 90 pracovných dní, do 9. decembra 2020, na prijatie rozhodnutia. Začatie hĺbkového vyšetrovania nemá vplyv na konečný výsledok vyšetrovania.

SR: Na Slovensku zbankrotovalo už vyše 45.000 obyvateľov

V júli 2020 zbankrotovalo na Slovensku 829 obyvateľov, pričom na mužov pripadlo 534 a na ženy 295 osobných bankrotov. Najväčšou skupinou dlžníkov boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov (34,02 %), nasledovali tridsiatnici (26,78 %). Medzi mužmi malo 4,31 % dlžníkov vysokoškolské vzdelanie a medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 5,76 % dlžníčok. 

Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júla 2020 využilo možnosť oddlženia už viac ako 45.000 obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka (1.589 osobných bankrotov) išlo v júli t.r. o pokles takmer o 48 percent a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v júni 2020 zbankrotovalo 816 dlžníkov, počet osobných bankrotov vzrástol o viac ako poldruha percenta. V júli t.r. bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Nitrianskom kraji (143), najmenej v Žilinskom kraji (58). Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v júli 2020 ich pripadalo na mužov 534 (64,41 %) a na ženy 295 (35,59 %). Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s podielom 34,02 %, nasledovaní tridsiatnikmi s podielom 26,78 %. „V štatistikách osobných bankrotov sa pravidelne objavujú dlžníci bez trvalého bydliska – v júli sme identifikovali 100 ľudí, ktorí sú prihlásení na obecných alebo miestnych, resp. mestských úradoch. Z nich bolo 58 mužov a 42 žien. Rovnako zaznamenávame aj osobné bankroty dlžníkov s rodinnými väzbami, keď v júli 2020 bol osobný bankrot vyhlásený na 20 manželských párov a v 4 prípadoch sme zaregistrovali prepojenie rodič – dieťa“, uviedla Ing. Jana Marková. 

Zároveň v júli 2020 súdy zrušili 1.306 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 1.211 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro a 95 po splnení konečného rozvrhu výťažku, keď veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok.

SR: Vyše 30 miliónov eur na zamestnávanie ľudí

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR informovalo o projektoch na podporu nezamestnaných, najmä mladých. Práve ľudia do 29 rokov si často pre nedostatočnú prax ťažšie hľadajú zamestnanie. Ministerstvo im podáva pomocnú ruku podporou vytvárania pracovných miest aj zvyšovaním motivácie. 

V rámci národného projektu Úspešne na trhu práce sa zamestnávateľom, ktorí vytvoria pracovné miesto pre mladého nezamestnaného na minimálne 9 mesiacov, poskytne finančný príspevok na jeho mzdu vo výške maximálne 638,40 eur mesačne počas 6 mesiacov. Zamestnávateľ je pritom povinný udržať vytvorené pracovné miesto najmenej v dĺžke polovice obdobia, za ktoré dostáva príspevok. Ak bude zamestnávateľ dostávať príspevok 12 mesiacov, musí udržať toto miesto ďalší polrok. Druhou aktivitou tohto projektu je poskytovanie príspevkov mladým bez práce, ktorí sa rozhodnú prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Tí dostanú od úradu na rozbehnutie vlastného podnikania 3.500 eur. Musia sa však zaviazať, že budú svoju činnosť vykonávať minimálne jeden rok. V rámci tohto projektu sa plánuje podporiť približne 2.500 mladých nezamestnaných do 29 rokov. 

Podporí sa aj aktivita mladých nezamestnaných do 29 rokov pri hľadaní práce. V rámci národného projektu Reštart pre mladých UoZ 2 môžu požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o finančný príspevok k mzde, ak si sami nájdu zamestnanie. Prvých 6 mesiacov budú dostávať každý mesiac 126,14 eura, ďalších 6 mesiacov 63,07 eura. Zámerom je motivovať ich prijať prácu aj za nižšiu mzdu, ktorá ich doteraz mohla odrádzať od nástupu do zamestnania. Podporiť sa má takmer 1.200 nezamestnaných. 

Spúšťa sa tiež podpora pre nezamestnaných v najmenej rozvinutých okresoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti, ktorí uvažujú o začatí samostatnej zárobkovej činnosti. V rámci opatrenia 3 národného projektu Cesta na trh práce 2 môžu požiadať úrad práce o príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti v rôznych odvetviach. Ak budú garantovať udržateľnosť svojej činnosti na minimálne dva roky, úrad im pošle v dvoch splátkach 5.600 eur. Pomôcť sa touto formou môže približne 440 nezamestnaným. 

Od 20. júla t.r. môžu zamestnávatelia, ktorí majú záujem zamestnať mladého nezamestnaného do 29 rokov a poskytnúť mu prax, požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny aj o finančný príspevok na jeho mzdu, aj mentorovanie. Podmienkou je, že pre neho vytvoria nové pracovné miesto na minimálne 6 mesiacov, resp. na dobu neurčitú, pričom finančné príspevky sa mu poskytujú najviac 9 mesiacov. Príspevok na mzdu zamestnanca je vo výške 95 % celkovej ceny práce, maximálna 784, 16 eura. Na každého mentora môže zamestnávateľ dostať najviac 98,02 eura. Úrad prispeje aj na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné pomôcky či náradie, a to najviac 71,92 eura. 

Tieto projekty boli pripravované v období, kedy miera nezamestnanosti na Slovensku dosahovala historické minimá. Pandémia koronavírusu však trh práce pozmenila, čo si žiada aj inú formu pomoci. Ministerstvo preto plánuje v najbližších mesiacoch pripravovať nové projekty, ktoré budú odrážať aktuálne potreby tak, aby pomohlo nájsť prácu čo najväčšiemu počtu nezamestnaných.