štvrtok 23. júla 2020

SMS: Prevencia od ministerstva zdravotníctva

Ministerstvo zdravotníctva SR rozosiela občanom Slovenska preventívnu SMS správu. Touto správou upozorňuje na povinnosť registrovať sa po návrate z rizikových krajín prostredníctvom formulára na internetovej stránke korona.gov.sk a absolvovať vyšetrenie na COVID-19. Zároveň vyzýva na zodpovedné správanie. 

Ministerstvo zdravotníctva od pondelka 20. 7. posiela ďalšiu SMS správu o COVID-19: Ak cestujete do rizikovej krajiny, po návrate do SR ste povinný sa zaregistrovať a absolvovať vyšetrenie na COVID-19. Za nedodržanie povinnosti vám hrozí vysoká finančná sankcia. Pripojený je odkaz na stránku korona.gov.sk/ehranica, kde sa možno nielen registrovať, ale informovať sa aj o zozname bezpečných krajín. Rezort situáciu v krajinách monitoruje a informácie pravidelne aktualizuje. 

Na internetovej stránke korona.gov.sk je umiestnený tiež formulár, ktorý je dostupný aj jednoduchým preklikom z textu uvedenej SMS správy. Občania by svoju povinnosť nemali ignorovať, inak sa nevyhnú pomerne vysokej finančnej pokute.

streda 22. júla 2020

SR: Mladí Slováci si na dovolenku radšej našetria

Podľa agentúry Focus minuli slovenské domácnosti v minulom roku za letnú dovolenku priemerne do 1.000 eur. Tohoročné dovolenky a výdavky na ne zásadne ovplyvní pandémia koronavírusu. Dovolenky a výlety sú ako prvé na rade pri obmedzovaní výdavkov domácností na Slovensku. Takmer 92 % mladých Slovákov vo veku 18 až 30 rokov odmieta, že by uvažovali o pôžičke na účely dovolenky, keby na ňu nemali našetrených dosť peňazí. 

Prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK ďalej zistil, že v prípade zhoršenia finančnej situácie domácnosti mladí Slováci ako prvé obmedzia práve výdavky na dovolenku či výlety. K obmedzeniu výdavkov na dovolenku by v prípade finančných problémov pristúpilo 70 % mladých ľudí a obstaranie dovolenky považujú za rozumný dôvod pôžičky len 2 % mladých Slovákov. Iba 5 % opýtaných osôb si už v minulosti na dovolenku nejaké peniaze požičalo. „Keď už si mladí požičiavajú, v absolútnej väčšine ide o hypotéky a úvery spojené s vlastným bývaním“, uvádza Jaroslava Palendalová. 

Keď už mladí Slováci o pôžičke na dovolenku uvažujú, než aby si na ňu našetrili, spravidla ide o mužov vo veku 27 – 30 rokov, so základným vzdelaním, žijúcich v mestách do 20.000 obyvateľov. Najviac sú dovolenkám na úver naklonení podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné. „Keď sa mladí ľudia dostanú do finančných problémov, ako prvé obmedzia výdavky na dovolenku a cestovanie a návštevy reštaurácií, potom náklady na kultúru a zábavu, oblečenie a tovar dlhodobej spotreby. Až ako posledné obmedzujú výdavky na vzdelanie a záujmové aktivity detí“, dodáva Jaroslava Palendalová. 


Aktuálne: Nová lehota evidenčného listu dôchodkového poistenia

Zamestnávateľom sa mení lehota pri predkladaní evidenčného listu dôchodkového poistenia. Dôvodom je prijatie zákona na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorým sa zmenil aj zákon o sociálnom poistení. Upravila sa povinnosť zamestnávateľa predkladať Sociálnej poisťovni (SP) evidenciu o zamestnancovi.

Od utorka 21. júla tohto roka je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu o zamestnancovi na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi. Ak bude pracovný pomer ukončený napríklad 31. júla 2020, lehota na predloženie evidenčného listu dôchodkového poistenia je do 31. augusta 2020.

Naďalej však platí, že ak si zamestnanec uplatní nárok na dôchodok alebo o zaslanie evidenčného listu dôchodkového poistenia požiada SP, zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia do ôsmich dní. Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vedením evidencie na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia sú uvedené aj v metodickom usmernení pre zamestnávateľov, ktoré je zverejnené na internetovej stránke sociálnej poisťovne.

EU: Vyšetrovanie internetu vecí

Európska komisia začala odvetvové vyšetrovanie trhu so spotrebiteľskými výrobkami a službami spojenými s internetom vecí. V Európe bol celkový počet inteligentných domácich zariadení na konci roku 2019 približne 108 miliónov a predpokladá sa, že do roku 2023 dosiahne 184 miliónov zariadení. Hodnota trhu s inteligentnými domácnosťami sa má v najbližších štyroch rokoch takmer zdvojnásobiť na vyše 27 miliárd eur. 

Podľa vyhlásenia výkonného podpredsedu Margrethe Vestagera o začatí vyšetrovania v odvetví spotrebiteľského internetu vecí sem patria inteligentné domáce spotrebiče - napríklad televízory, chladničky alebo svetlá, ktoré sú pripojené k internetu, ale aj inteligentné hodinky a fitness náramky. V ich centre sú hlasoví asistenti, ako napríklad Apple Siri, Google Assistant, Amazon's Alexa alebo Deutsche Telekom's Magenta. Umožňujú ovládať inteligentné zariadenia bez toho, aby sa muselo pozerať na obrazovku. Môžete získať informácie z internetu, spravovať kalendáre, alebo nakupovať. Ich potenciál je neuveriteľný. Všetky výhody - nízke ceny, široký výber, inovatívne produkty a služby - však uvidíme, iba ak budú trhy s týmito zariadeniami otvorené a konkurencieschopné. Problémom je, že hospodárska súťaž na digitálnych trhoch môže byť krehká. Keď veľké spoločnosti zneužijú svoju moc, môžu veľmi rýchlo tlačiť trhy za hranicu zvratu, kde sa konkurencia mení na monopol. 

Jedným z kľúčových problémov sú údaje. Hlasoví asistenti a inteligentné zariadenia môžu zhromažďovať obrovské množstvo údajov o našich zvykoch. Existuje riziko, že veľké spoločnosti môžu zneužiť údaje zozbierané prostredníctvom takýchto zariadení, aby upevnili svoju pozíciu na trhu proti výzvam hospodárskej súťaže. Svoje vedomosti o tom, ako pristupujeme k iným službám, môžu dokonca využiť na vstup na trh s týmito službami a ich prevzatie. Existuje riziko, že sa niektorí z týchto hráčov stanú strážcami internetu vecí a budú mať právomoc vytvárať, alebo rušiť iné spoločnosti. Mohlo by to byť známe správanie, napríklad „sebauprednostňovanie“ - nasmerovanie používateľov k vlastným produktom či službám. Alebo by to mohlo byť exkluzívne riešenie s inými spoločnosťami, poslať vás určitému „preferovanému“ poskytovateľovi produktov a služieb. 

Kľúčom k otvoreným a konkurenčným trhom v digitálnom veku je interoperabilita. Aby sme mohli čo najlepšie využiť internet vecí, naše inteligentné zariadenia musia komunikovať. Ak teda zariadenia od rôznych spoločností nespolupracujú, spotrebitelia môžu byť zablokovaní iba u jedného poskytovateľa. V súčasnosti nemusia byť spotrebiče v našich domácnostiach navzájom prepojené. Neváhame kúpiť najlepší inteligentný reproduktor, aký môžeme nájsť na trhu bez obáv, či to bude fungovať s naším inteligentným osvetľovacím systémom. A chceme to zachovať týmto spôsobom - preto je dôležité zabezpečiť, aby inteligentné zariadenia boli skutočne interoperabilné. Tým sa nemení obrovský potenciál internetu vecí. Ukazuje však, že existuje riziko, že sa tieto trhy budú rozvíjať spôsobom, ktorý poškodzuje hospodársku súťaž a spotrebiteľov. 

Európska komisia preto žiada informácie od spoločností, ktoré predávajú inteligentné domáce spotrebiče, nositeľné odevy a hlasové asistentky, ako aj od firiem, ktoré ponúkajú služby, ku ktorým sú prostredníctvom týchto zariadení prístup. Celkovo posiela dotazníky približne 400 spoločnostiam, malým a stredným, so sídlom v Európe, Ázii a Amerike. Pýta sa na produkty, ktoré predávajú a ako fungujú trhy pre tieto produkty. Pýta sa na údaje - ako sa zhromažďujú, ako sa používajú a ako spoločnosti zarábajú peniaze z údajov, ktoré zhromažďujú. A pýta sa, ako tieto produkty a služby spolupracujú a na možné problémy s ich interoperabilitou. Výsledky tohto prieskumu by mali pomôcť zistiť, kedy spoločnosti mohli porušiť pravidlá hospodárskej súťaže. Vyšetrovanie však urobí viac. Prispeje užitočnými informáciami, ktoré sa môžu začleniť do regulačných iniciatív Európskej komisie, ktoré majú vplyv na internet vecí - rovnako ako posledné sektorové vyšetrovanie na trhoch elektronického obchodu prispelo k pravidlám proti neoprávnenému geobloku. A tiež vysiela dôležitý odkazo silným operátorom na týchto trhoch, že sú sledované a že musia obchodovať v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.

utorok 21. júla 2020

SR: Voľne pohodený odpad

ENVI – PAK analyzovala zloženie litteringu (voľne pohodeného odpadu) v 13 lokalitách naprieč Slovenskom. Najčastejšie (21,87 %) išlo o rôzne plastové výrobky, nádoby, fólie, obaly od sladkostí, vedrá a podobne, nasledovali nápojové plechovky (20,47 %) a potom cigaretový odpad (15,13 %). Naopak, najmenej bolo v tomto prípade bioodpadu (0,65 %). 

Cigaretový odpad, čiže ohorky a prázdne krabičky z cigariet mnohí vnímajú ako niečo malé, čo sa rýchlo rozloží. Opak je však pravdou, cigaretový ohorok sa v prírode môže rozkladať aj viac ako dva roky. Problémom v prírode sú aj ďalšie druhy odpadu, ako napríklad PET fľaše, pneumatiky, topánky, rôzny textil, žiarovky, porcelán, hračky a elektronický odpad. Viaceré z vymenovaných patria na zberný dvor alebo do textilných zberní. Naopak najmenšie zastúpenie vo vyzbieranom odpade mal bioodpad, ktorý sa vo voľnej prírode pomerne rýchlo rozkladá, iné druhy skla (okrem obalov z nápojov) a hygienické potreby. 

Pokiaľ ide o zastúpenie jednotlivých druhov odpadu v rámci lokality, tak kým na západe (24,17 %) a východe (34,13 %) Slovenska dominovali plasty, v strede to boli nápojové plechovky (25,4 %). Vo väčšine spomínaných lokalít sa našiel aj textilný odpad či obuv a nechýbali ani rúška. 

VÝCHOD SLOVENSKA 
Rôzne plasty
34,13 % 
Nápojové plechovky
16,9 % 
PET – nápojové obaly
11,02 % 
Cigaretový odpad
10,75 % 

STRED SLOVENSKA 
Nápojové plechovky
25,4 % 
Cigaretový odpad
22,6 % 
PET – nápojové obaly
17,33 % 
Rôzne plasty
12,95 % 

ZÁPAD SLOVENSKA 
Rôzne plasty
24,17 % 
PET – nápojové obaly
15,38 % 
Nápojové plechovky
15,01 % 
Rôzny odpad (textil, elektro…)
8,05 % 

Aj táto analýza ukázala, že napr. najviac kusov duší z pneumatík sa našlo v turisticky atratktívnych lokalitách, kde nechýbali ani porcelán, elektro či topánky. Aby ľudia aj v rámci obyčajnej prechádzky či pobytu v prírode prispeli k jej vyčisteniu nabáda kampaň Vezmi si ma!