EU: Vyšetrovanie internetu vecí

Európska komisia začala odvetvové vyšetrovanie trhu so spotrebiteľskými výrobkami a službami spojenými s internetom vecí. V Európe bol celkový počet inteligentných domácich zariadení na konci roku 2019 približne 108 miliónov a predpokladá sa, že do roku 2023 dosiahne 184 miliónov zariadení. Hodnota trhu s inteligentnými domácnosťami sa má v najbližších štyroch rokoch takmer zdvojnásobiť na vyše 27 miliárd eur. 

Podľa vyhlásenia výkonného podpredsedu Margrethe Vestagera o začatí vyšetrovania v odvetví spotrebiteľského internetu vecí sem patria inteligentné domáce spotrebiče - napríklad televízory, chladničky alebo svetlá, ktoré sú pripojené k internetu, ale aj inteligentné hodinky a fitness náramky. V ich centre sú hlasoví asistenti, ako napríklad Apple Siri, Google Assistant, Amazon's Alexa alebo Deutsche Telekom's Magenta. Umožňujú ovládať inteligentné zariadenia bez toho, aby sa muselo pozerať na obrazovku. Môžete získať informácie z internetu, spravovať kalendáre, alebo nakupovať. Ich potenciál je neuveriteľný. Všetky výhody - nízke ceny, široký výber, inovatívne produkty a služby - však uvidíme, iba ak budú trhy s týmito zariadeniami otvorené a konkurencieschopné. Problémom je, že hospodárska súťaž na digitálnych trhoch môže byť krehká. Keď veľké spoločnosti zneužijú svoju moc, môžu veľmi rýchlo tlačiť trhy za hranicu zvratu, kde sa konkurencia mení na monopol. 

Jedným z kľúčových problémov sú údaje. Hlasoví asistenti a inteligentné zariadenia môžu zhromažďovať obrovské množstvo údajov o našich zvykoch. Existuje riziko, že veľké spoločnosti môžu zneužiť údaje zozbierané prostredníctvom takýchto zariadení, aby upevnili svoju pozíciu na trhu proti výzvam hospodárskej súťaže. Svoje vedomosti o tom, ako pristupujeme k iným službám, môžu dokonca využiť na vstup na trh s týmito službami a ich prevzatie. Existuje riziko, že sa niektorí z týchto hráčov stanú strážcami internetu vecí a budú mať právomoc vytvárať, alebo rušiť iné spoločnosti. Mohlo by to byť známe správanie, napríklad „sebauprednostňovanie“ - nasmerovanie používateľov k vlastným produktom či službám. Alebo by to mohlo byť exkluzívne riešenie s inými spoločnosťami, poslať vás určitému „preferovanému“ poskytovateľovi produktov a služieb. 

Kľúčom k otvoreným a konkurenčným trhom v digitálnom veku je interoperabilita. Aby sme mohli čo najlepšie využiť internet vecí, naše inteligentné zariadenia musia komunikovať. Ak teda zariadenia od rôznych spoločností nespolupracujú, spotrebitelia môžu byť zablokovaní iba u jedného poskytovateľa. V súčasnosti nemusia byť spotrebiče v našich domácnostiach navzájom prepojené. Neváhame kúpiť najlepší inteligentný reproduktor, aký môžeme nájsť na trhu bez obáv, či to bude fungovať s naším inteligentným osvetľovacím systémom. A chceme to zachovať týmto spôsobom - preto je dôležité zabezpečiť, aby inteligentné zariadenia boli skutočne interoperabilné. Tým sa nemení obrovský potenciál internetu vecí. Ukazuje však, že existuje riziko, že sa tieto trhy budú rozvíjať spôsobom, ktorý poškodzuje hospodársku súťaž a spotrebiteľov. 

Európska komisia preto žiada informácie od spoločností, ktoré predávajú inteligentné domáce spotrebiče, nositeľné odevy a hlasové asistentky, ako aj od firiem, ktoré ponúkajú služby, ku ktorým sú prostredníctvom týchto zariadení prístup. Celkovo posiela dotazníky približne 400 spoločnostiam, malým a stredným, so sídlom v Európe, Ázii a Amerike. Pýta sa na produkty, ktoré predávajú a ako fungujú trhy pre tieto produkty. Pýta sa na údaje - ako sa zhromažďujú, ako sa používajú a ako spoločnosti zarábajú peniaze z údajov, ktoré zhromažďujú. A pýta sa, ako tieto produkty a služby spolupracujú a na možné problémy s ich interoperabilitou. Výsledky tohto prieskumu by mali pomôcť zistiť, kedy spoločnosti mohli porušiť pravidlá hospodárskej súťaže. Vyšetrovanie však urobí viac. Prispeje užitočnými informáciami, ktoré sa môžu začleniť do regulačných iniciatív Európskej komisie, ktoré majú vplyv na internet vecí - rovnako ako posledné sektorové vyšetrovanie na trhoch elektronického obchodu prispelo k pravidlám proti neoprávnenému geobloku. A tiež vysiela dôležitý odkazo silným operátorom na týchto trhoch, že sú sledované a že musia obchodovať v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.

SR: Voľne pohodený odpad

ENVI – PAK analyzovala zloženie litteringu (voľne pohodeného odpadu) v 13 lokalitách naprieč Slovenskom. Najčastejšie (21,87 %) išlo o rôzne plastové výrobky, nádoby, fólie, obaly od sladkostí, vedrá a podobne, nasledovali nápojové plechovky (20,47 %) a potom cigaretový odpad (15,13 %). Naopak, najmenej bolo v tomto prípade bioodpadu (0,65 %). 

Cigaretový odpad, čiže ohorky a prázdne krabičky z cigariet mnohí vnímajú ako niečo malé, čo sa rýchlo rozloží. Opak je však pravdou, cigaretový ohorok sa v prírode môže rozkladať aj viac ako dva roky. Problémom v prírode sú aj ďalšie druhy odpadu, ako napríklad PET fľaše, pneumatiky, topánky, rôzny textil, žiarovky, porcelán, hračky a elektronický odpad. Viaceré z vymenovaných patria na zberný dvor alebo do textilných zberní. Naopak najmenšie zastúpenie vo vyzbieranom odpade mal bioodpad, ktorý sa vo voľnej prírode pomerne rýchlo rozkladá, iné druhy skla (okrem obalov z nápojov) a hygienické potreby. 

Pokiaľ ide o zastúpenie jednotlivých druhov odpadu v rámci lokality, tak kým na západe (24,17 %) a východe (34,13 %) Slovenska dominovali plasty, v strede to boli nápojové plechovky (25,4 %). Vo väčšine spomínaných lokalít sa našiel aj textilný odpad či obuv a nechýbali ani rúška. 

VÝCHOD SLOVENSKA 

Rôzne plasty

34,13 % 

Nápojové plechovky

16,9 % 

PET – nápojové obaly

11,02 % 

Cigaretový odpad

10,75 % 

STRED SLOVENSKA 

Nápojové plechovky

25,4 % 

Cigaretový odpad

22,6 % 

PET – nápojové obaly

17,33 % 

Rôzne plasty

12,95 % 

ZÁPAD SLOVENSKA 

Rôzne plasty

24,17 % 

PET – nápojové obaly

15,38 % 

Nápojové plechovky

15,01 % 

Rôzny odpad (textil, elektro…)

8,05 % 

Aj táto analýza ukázala, že napr. najviac kusov duší z pneumatík sa našlo v turisticky atratktívnych lokalitách, kde nechýbali ani porcelán, elektro či topánky. Aby ľudia aj v rámci obyčajnej prechádzky či pobytu v prírode prispeli k jej vyčisteniu nabáda kampaň Vezmi si ma!

SR: Kontrola potravín

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR zrealizovala v júni 4.845 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Skontrolovaných bolo 1.733 právnych subjektov a 2.653 prevádzok. Výsledkom bolo 302 kontrol s nedostatkom, pričom sa celkovo zistilo 1.048 nedostatkov. 

Z aktuálnej správy ŠVPS SR sa vykonalo najviac úradných kontrol v malých predajniach, a to 1.264 (26,1 %), v stredných predajniach 1.123 (23,2 %) a u výrobcov a v baliarňach 952 kontrol (19,6 %). Inšpektori vykonali 131 kontrol mimo bežného pracovného času, pričom sa zistili nedostatky pri 44 kontrolách. Mimo pracovného času bolo skontrolovaných 83 právnych subjektov a 125 prevádzok, nedostatky sa zistili v 44 prevádzkach. Najviac nedostatkov bolo v hygiene budov a prevádzky, v hygiene technologického zariadenia a pracovných pomôcok, v predaji po dobe minimálnej trvanlivosti a dobe spotreby a v hygiene skladovania a označení. 

ŠVPS následne uložila 355 blokových pokút v celkovej výške 5.782 eur. Ďalšie nedostatky, ktoré boli zistené počas výkonu úradných kontrol, sa riešili v správnom konaní uložením opatrení a sankcií v zmysle zákona o potravinách. V takzvanom správnom konaní ŠVPS uložila jedno opatrenie. V sledovanom období nadobudlo právoplatnosť 91 správnych konaní. Pokuty boli uložené vo výške 94.200 eur. Priemerná pokuta v rámci právoplatných rozhodnutí predstavovala 1.035,20 eura, najvyššia právoplatná pokuta v tomto mesiaci predstavovala 10.000 eur.

Aktuálne: Drahšie potraviny

Poštová banka analyzovala, ako sa zmenili ceny pod vplyvom pandémie koronavírusu. Na základe údajov Štatistického úradu SR sa ceny tovarov a služieb v našich obchodoch v júni medziročne zvýšili o 1,8 %, čo predstavuje najpomalší rast zhruba od konca roka 2017. Na začiatku tohto roka spotrebiteľské ceny rástli ešte tempom 3,0 %, ale pod vplyvom koronakrízy začal rast cien u nás spomaľovať. 

Napriek spomaľovaniu inflácie zaplatíme dnes menej ako pred rokom jedine za dopravu a za odevy a obuv. Doprava nás v júni vychádzala o -5,4 % menej ako vlani, a to vďaka výraznému poklesu cien ropy na svetovom trhu. Menej zaplatíme aj za oblečenie a obuv, ale len nepatrne, o -0,2 %. Ceny ostatných položiek boli v júni vyššie ako v rovnakom období minulého roka. Najviac sa medziročne zvýšili ceny rozličných tovarov a služieb (o 4,6 %) a ceny v oblasti vzdelávania (o 4,5 %). V porovnaní s úvodnými mesiacmi tohto roka, teda s obdobím pred koronakrízou, ale inflácia v júni spomalila na medziročnú úroveň 1,8 %. Medzimesačne, teda v porovnaní s májom, sa v júni celkové spotrebiteľské ceny znížili o -0,1 %. K najvýraznejšiemu zlacneniu došlo v prípade potravín (o -1,5 %). Znížili sa ale aj ceny odevov a obuvi (o -0,6 %), alkoholu a tabaku (o -0,4 %), ceny v oblasti rekreácie a kultúry (o -0,4 %) a ceny vo vzdelávaní (o -0,2 %). Drahšie boli v júni v porovnaní s májom hlavne služby v zdravotníctve (o 1,2 %) a rozličné tovary a služby (o 1,1 %). 

Ako koronakríza ovplyvnila ceny potravín? Ich vývoj by sme mohli opísať slovami „ako na hojdačke“, nakoľko v januári a vo februári sa ceny potravín zvyšovali o 4,4 resp. 4,6 %. V marci, kedy bol u nás potvrdený prvý prípad nákazy vírusom COVID-19 a došlo k zavádzaniu karanténnych opatrení, rast cien potravín spomalil na 3,7 %. Následne však začal opäť zrýchľovať, keďže dopyt po potravinách počas krízy rástol, a to z viacerých dôvodov. Ľudia si, hlavne v úvode krízy, vytvárali väčšie zásoby potravín kvôli obavám z ich nedostatku. Zároveň sme sa častejšie stravovali doma, a teda nakupovali aj viac potravín, keďže návštevy reštaurácií sme v značnej miere obmedzili. Potraviny preto v apríli medziročne zdraželi o 4,3 % a v máji dokonca o 4,8 %. V júni sa už ale prejavilo upokojenie a stabilizácia koronakrízy a rast cien výraznejšie spomalil na úroveň 2,6 %. V mesačnom porovnaní, teda jún verzus máj, dokonca potraviny zlacneli, a to o -1,5 %. 

Inflácia v júni spomalila na medziročnú úroveň 1,8 %. V porovnaní s úvodnými mesiacmi tohto roka, teda s obdobím pred koronakrízou, došlo v súčasnosti k spomaleniu medziročného cenového rastu takmer pri všetkých položkách – vrátane potravín, dopravy, odevov či služieb v reštauráciách a hoteloch. Na svedomí to má predovšetkým ropa, ktorá tlačí nadol nielen ceny v doprave ale aj ceny ostatných tovarov, keďže zlacňuje ich prepravu do obchodov k zákazníkom. Ďalším faktorom, ktorý pôsobil v júni brzdiaco na infláciu, sú ceny potravín, keďže ich rast v júni výraznejšie spomalil. No a v neposlednom rade sa pod pomalší rast inflácie podpisuje aj súčasná koronakríza a s ňou súvisiace spomaľovanie ekonomiky. Očakáva sa, že inflácia bude aj v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať a za celý tento rok dosiahne priemernú úroveň 1,7 %. Podpisovať sa pod to bude lacnejšia ropa, ale ruku k dielu môže postupne pridať aj nižší dopyt zo strany spotrebiteľov, nakoľko situácia na trhu práce sa zhoršuje. 

Cenový vývoj potravín ovplyvňujú viaceré faktory, predovšetkým úroda a vývoj cien agrokomodít na svetovom trhu. Svoju úlohu tu ale zohráva aj konkurencia a boj o zákazníka medzi jednotlivými predajcami. Vo významnej miere sú ceny potravín ovplyvňované aj cenami ropy, nakoľko potraviny treba nielen vyrobiť, ale aj prepraviť do obchodov k zákazníkom. A práve prepad cien čierneho zlata bol v posledných mesiacoch faktorom, ktorý tlačil smerom nadol aj ceny ostatných tovarov. V júni došlo vďaka novej úrode a stabilizácii pandémie k spomaleniu cenového rastu potravín na úroveň 2,6 %. V nasledujúcich mesiacoch očakávame, že tempo ich rastu bude ďalej zmierňovať a potraviny budú pôsobiť tlmiaco na infláciu. Niektoré druhy potravín, predovšetkým ovocie či zelenina, ale môžu byť kvôli horšej úrode drahšie. Slovensko, podobne ako mnohé ďalšie európske krajiny, v jarných mesiacoch trápilo aj extrémne sucho. Nedostatok dažďov zasiahol v apríli aj v máji hlavne ovocinárov a ich úrodu jahôd, čerešní, marhúľ či broskýň. Okrem sucha bola značná časť ovocných sadov poškodená aj nočnými mrazmi. To tlačí ceny týchto druhov ovocia smerom nahor a my musíme v obchodoch a na trhoch často siahnuť hlbšie do vrecka ako vlani. Okrem toho, sucho ovplyvnilo aj úrodu obilnín, hlavne pšenice, jačmeňa, kukurice či repky. Až nasledujúce mesiace ukážu, aká nakoniec tohtoročná úroda bude a v akej miere sa sucho premietne do zdražovania potravín. 

Nákupy potravín nás aktuálne vychádzajú drahšie ako vlani. A aj drahšie ako pred koronakrízou, teda na začiatku tohto roka, nakoľko ceny potravín počas tohto roka medziročne aj medzimesačne rastú. A čo od začiatku tohto roka zdraželo najviac? Zelenina a ovocie zaznamenali v júni v porovnaní s januárom až dvojciferné tempá rastu. Mandarínky boli v júni až o takmer 80 % drahšie ako v januári a červené melóny o cca 45 %. O vyše 30 % zdraželi aj citróny, pomaranče a jablká. Medzi potraviny s dvojciferným tempom rastu ale patrili ešte aj ďalšie druhy ovocia a zeleniny – cesnak, cibuľa, kiwi, mrkva, kapusta aj zemiaky. Ceny sa od začiatku tohto roka zvýšili aj v prípade viacerých mäsových výrobkov. O približne 5 % sa v porovnaní s januárom zvýšila cena trvanlivej aj šunkovej salámy, slaniny a párkov. O zhruba 4 % drahšie je aj hovädzie mäso, konkrétne hovädzie predné s kosťou aj bez kosti. Ostatné druhy mäsa ale nezdražovali. Ceny kuracieho mäsa sa držia približne na úrovniach zo začiatku roka. A bravčové mäso je dokonca lacnejšie ako v januári, a to o -2 až -6 %, v závislosti od druhu mäsa. Mliečne výrobky sa hýbali oboma smermi. Za syry si oproti začiatku roka skôr priplatíme – napríklad za oštiepok 2,4 % a za Eidam zhruba 3 %. Ceny mlieka sa ale takmer nezmenili. Lacnejšie ako v januári nás vychádza tvaroch, smotana, jogurty a najvýraznejšie zlacnelo maslo, a to o -3,7 %. Nájdu sa aj potraviny, ktorých ceny klesli oproti začiatku roka až o dvojciferné číslo. Najvýraznejšie zlacnel petržlen, a to o -28 %, nasledovali uhorky (o -25 %) a paradajky, ktorých cena je nižšia o zhruba pätinu.

EU: Podpora zelenej obnovy

Európska únia (EÚ) podporí hospodárske oživenie vo všetkých členských štátoch finančnou injekciou vo výške takmer 2,2 miliardy EUR nasmerovanou do 140 kľúčových dopravných projektov. Projekty budú financované prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (NPE) – grantovej schémy EÚ na podporu dopravnej infraštruktúry. S týmto rozpočtom bude môcť EÚ splniť ciele v oblasti klímy stanovené v európskej zelenej dohode. 

Veľmi silný dôraz sa bude venovať projektom na posilnenie železníc vrátane cezhraničných prepojení a spojení s prístavmi a letiskami. Vďaka väčšej kapacite a lepším multimodálnym spojeniam s cestnými a železničnými sieťami sa posilní aj vnútrozemská vodná doprava. V námornom odvetví sa uprednostnia projekty pobrežnej námornej dopravy založené na alternatívnych palivách a inštalácii dodávok energie na pevnine pre prístavy, ktorá by mala priniesť zníženie emisií z lodí v prístavoch. EÚ podporí projekty železničnej infraštruktúry nachádzajúce sa v transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) sumou v celkovej výške 1,6 miliardy EUR (55 projektov). Patrí sem projekt Rail Baltica, ktorý pripojí baltské štáty do európskej železničnej siete, alebo cezhraničný úsek železničnej trate medzi nemeckými Drážďanmi a Prahou.

Únia podporí aj prechod na ekologickejšie palivá pre dopravu (19 projektov), a to sumou takmer 142 miliónov EUR. Niekoľko projektov bude spočívať v konverzii plavidiel, tak, aby mohli fungovať aj na skvapalnený zemný plyn (LNG), alebo v inštalácii príslušnej palivovej infraštruktúry v prístavoch. Infraštruktúra pre alternatívne palivá sa plánuje zaviesť aj v cestnej doprave – konkrétne inštaláciou 17275 nabíjacích miest v rámci cestnej siete a nasadením 355 nových autobusov.

Deväť projektov prispeje k interoperabilnému železničnému systému v EÚ a plynulej prevádzke vlakov v celej Európe, a to prostredníctvom Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS). Modernizácia rušňov a železničných tratí tak, aby vyhovovali zjednotenému Európskemu systému riadenia vlakov, zvýši bezpečnosť, skráti čas cestovania a optimalizuje používanie tratí. Na týchto deväť projektov bude smerovať viac než 49,8 milióna EUR.

Projekty boli vybrané na financovanie prostredníctvom dvoch súťažných výziev na predkladanie návrhov vyhlásených v októbri 2019 (pravidelná výzva v rámci NPE – Doprava) a v novembri 2019 (výzva v rámci mechanizmu kombinovaného financovania NPE v oblasti dopravy). Finančný príspevok EÚ sa poskytuje vo forme grantov, pričom miera spolufinancovania sa líši v závislosti od typu projektu. V prípade 10 projektov vybraných v rámci mechanizmu kombinovaného financovania sa podpora EÚ doplní o dodatočné financovanie zo strany bánk (prostredníctvom úveru, dlhu, vlastného kapitálu alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory). Na spolufinancovanie projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v členských štátoch EÚ je v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) z rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020 k dispozícii celkovo 23,2 miliardy EUR. Od roku 2014, ktorý bol prvým programovým rokom NPE, bolo spustených šesť výziev na predkladanie návrhov projektov (jedna za rok). Doteraz bolo z NPE podporených celkovo 794 projektov v odvetví dopravy v celkovej hodnote 21,1 miliardy EUR.