utorok 21. júla 2020

SR: Kontrola potravín

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR zrealizovala v júni 4.845 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Skontrolovaných bolo 1.733 právnych subjektov a 2.653 prevádzok. Výsledkom bolo 302 kontrol s nedostatkom, pričom sa celkovo zistilo 1.048 nedostatkov. 

Z aktuálnej správy ŠVPS SR sa vykonalo najviac úradných kontrol v malých predajniach, a to 1.264 (26,1 %), v stredných predajniach 1.123 (23,2 %) a u výrobcov a v baliarňach 952 kontrol (19,6 %). Inšpektori vykonali 131 kontrol mimo bežného pracovného času, pričom sa zistili nedostatky pri 44 kontrolách. Mimo pracovného času bolo skontrolovaných 83 právnych subjektov a 125 prevádzok, nedostatky sa zistili v 44 prevádzkach. Najviac nedostatkov bolo v hygiene budov a prevádzky, v hygiene technologického zariadenia a pracovných pomôcok, v predaji po dobe minimálnej trvanlivosti a dobe spotreby a v hygiene skladovania a označení. 

ŠVPS následne uložila 355 blokových pokút v celkovej výške 5.782 eur. Ďalšie nedostatky, ktoré boli zistené počas výkonu úradných kontrol, sa riešili v správnom konaní uložením opatrení a sankcií v zmysle zákona o potravinách. V takzvanom správnom konaní ŠVPS uložila jedno opatrenie. V sledovanom období nadobudlo právoplatnosť 91 správnych konaní. Pokuty boli uložené vo výške 94.200 eur. Priemerná pokuta v rámci právoplatných rozhodnutí predstavovala 1.035,20 eura, najvyššia právoplatná pokuta v tomto mesiaci predstavovala 10.000 eur.

Aktuálne: Drahšie potraviny

Poštová banka analyzovala, ako sa zmenili ceny pod vplyvom pandémie koronavírusu. Na základe údajov Štatistického úradu SR sa ceny tovarov a služieb v našich obchodoch v júni medziročne zvýšili o 1,8 %, čo predstavuje najpomalší rast zhruba od konca roka 2017. Na začiatku tohto roka spotrebiteľské ceny rástli ešte tempom 3,0 %, ale pod vplyvom koronakrízy začal rast cien u nás spomaľovať. 

Napriek spomaľovaniu inflácie zaplatíme dnes menej ako pred rokom jedine za dopravu a za odevy a obuv. Doprava nás v júni vychádzala o -5,4 % menej ako vlani, a to vďaka výraznému poklesu cien ropy na svetovom trhu. Menej zaplatíme aj za oblečenie a obuv, ale len nepatrne, o -0,2 %. Ceny ostatných položiek boli v júni vyššie ako v rovnakom období minulého roka. Najviac sa medziročne zvýšili ceny rozličných tovarov a služieb (o 4,6 %) a ceny v oblasti vzdelávania (o 4,5 %). V porovnaní s úvodnými mesiacmi tohto roka, teda s obdobím pred koronakrízou, ale inflácia v júni spomalila na medziročnú úroveň 1,8 %. Medzimesačne, teda v porovnaní s májom, sa v júni celkové spotrebiteľské ceny znížili o -0,1 %. K najvýraznejšiemu zlacneniu došlo v prípade potravín (o -1,5 %). Znížili sa ale aj ceny odevov a obuvi (o -0,6 %), alkoholu a tabaku (o -0,4 %), ceny v oblasti rekreácie a kultúry (o -0,4 %) a ceny vo vzdelávaní (o -0,2 %). Drahšie boli v júni v porovnaní s májom hlavne služby v zdravotníctve (o 1,2 %) a rozličné tovary a služby (o 1,1 %). 

Ako koronakríza ovplyvnila ceny potravín? Ich vývoj by sme mohli opísať slovami „ako na hojdačke“, nakoľko v januári a vo februári sa ceny potravín zvyšovali o 4,4 resp. 4,6 %. V marci, kedy bol u nás potvrdený prvý prípad nákazy vírusom COVID-19 a došlo k zavádzaniu karanténnych opatrení, rast cien potravín spomalil na 3,7 %. Následne však začal opäť zrýchľovať, keďže dopyt po potravinách počas krízy rástol, a to z viacerých dôvodov. Ľudia si, hlavne v úvode krízy, vytvárali väčšie zásoby potravín kvôli obavám z ich nedostatku. Zároveň sme sa častejšie stravovali doma, a teda nakupovali aj viac potravín, keďže návštevy reštaurácií sme v značnej miere obmedzili. Potraviny preto v apríli medziročne zdraželi o 4,3 % a v máji dokonca o 4,8 %. V júni sa už ale prejavilo upokojenie a stabilizácia koronakrízy a rast cien výraznejšie spomalil na úroveň 2,6 %. V mesačnom porovnaní, teda jún verzus máj, dokonca potraviny zlacneli, a to o -1,5 %. 

Inflácia v júni spomalila na medziročnú úroveň 1,8 %. V porovnaní s úvodnými mesiacmi tohto roka, teda s obdobím pred koronakrízou, došlo v súčasnosti k spomaleniu medziročného cenového rastu takmer pri všetkých položkách – vrátane potravín, dopravy, odevov či služieb v reštauráciách a hoteloch. Na svedomí to má predovšetkým ropa, ktorá tlačí nadol nielen ceny v doprave ale aj ceny ostatných tovarov, keďže zlacňuje ich prepravu do obchodov k zákazníkom. Ďalším faktorom, ktorý pôsobil v júni brzdiaco na infláciu, sú ceny potravín, keďže ich rast v júni výraznejšie spomalil. No a v neposlednom rade sa pod pomalší rast inflácie podpisuje aj súčasná koronakríza a s ňou súvisiace spomaľovanie ekonomiky. Očakáva sa, že inflácia bude aj v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať a za celý tento rok dosiahne priemernú úroveň 1,7 %. Podpisovať sa pod to bude lacnejšia ropa, ale ruku k dielu môže postupne pridať aj nižší dopyt zo strany spotrebiteľov, nakoľko situácia na trhu práce sa zhoršuje. 

Cenový vývoj potravín ovplyvňujú viaceré faktory, predovšetkým úroda a vývoj cien agrokomodít na svetovom trhu. Svoju úlohu tu ale zohráva aj konkurencia a boj o zákazníka medzi jednotlivými predajcami. Vo významnej miere sú ceny potravín ovplyvňované aj cenami ropy, nakoľko potraviny treba nielen vyrobiť, ale aj prepraviť do obchodov k zákazníkom. A práve prepad cien čierneho zlata bol v posledných mesiacoch faktorom, ktorý tlačil smerom nadol aj ceny ostatných tovarov. V júni došlo vďaka novej úrode a stabilizácii pandémie k spomaleniu cenového rastu potravín na úroveň 2,6 %. V nasledujúcich mesiacoch očakávame, že tempo ich rastu bude ďalej zmierňovať a potraviny budú pôsobiť tlmiaco na infláciu. Niektoré druhy potravín, predovšetkým ovocie či zelenina, ale môžu byť kvôli horšej úrode drahšie. Slovensko, podobne ako mnohé ďalšie európske krajiny, v jarných mesiacoch trápilo aj extrémne sucho. Nedostatok dažďov zasiahol v apríli aj v máji hlavne ovocinárov a ich úrodu jahôd, čerešní, marhúľ či broskýň. Okrem sucha bola značná časť ovocných sadov poškodená aj nočnými mrazmi. To tlačí ceny týchto druhov ovocia smerom nahor a my musíme v obchodoch a na trhoch často siahnuť hlbšie do vrecka ako vlani. Okrem toho, sucho ovplyvnilo aj úrodu obilnín, hlavne pšenice, jačmeňa, kukurice či repky. Až nasledujúce mesiace ukážu, aká nakoniec tohtoročná úroda bude a v akej miere sa sucho premietne do zdražovania potravín. 

Nákupy potravín nás aktuálne vychádzajú drahšie ako vlani. A aj drahšie ako pred koronakrízou, teda na začiatku tohto roka, nakoľko ceny potravín počas tohto roka medziročne aj medzimesačne rastú. A čo od začiatku tohto roka zdraželo najviac? Zelenina a ovocie zaznamenali v júni v porovnaní s januárom až dvojciferné tempá rastu. Mandarínky boli v júni až o takmer 80 % drahšie ako v januári a červené melóny o cca 45 %. O vyše 30 % zdraželi aj citróny, pomaranče a jablká. Medzi potraviny s dvojciferným tempom rastu ale patrili ešte aj ďalšie druhy ovocia a zeleniny – cesnak, cibuľa, kiwi, mrkva, kapusta aj zemiaky. Ceny sa od začiatku tohto roka zvýšili aj v prípade viacerých mäsových výrobkov. O približne 5 % sa v porovnaní s januárom zvýšila cena trvanlivej aj šunkovej salámy, slaniny a párkov. O zhruba 4 % drahšie je aj hovädzie mäso, konkrétne hovädzie predné s kosťou aj bez kosti. Ostatné druhy mäsa ale nezdražovali. Ceny kuracieho mäsa sa držia približne na úrovniach zo začiatku roka. A bravčové mäso je dokonca lacnejšie ako v januári, a to o -2 až -6 %, v závislosti od druhu mäsa. Mliečne výrobky sa hýbali oboma smermi. Za syry si oproti začiatku roka skôr priplatíme – napríklad za oštiepok 2,4 % a za Eidam zhruba 3 %. Ceny mlieka sa ale takmer nezmenili. Lacnejšie ako v januári nás vychádza tvaroch, smotana, jogurty a najvýraznejšie zlacnelo maslo, a to o -3,7 %. Nájdu sa aj potraviny, ktorých ceny klesli oproti začiatku roka až o dvojciferné číslo. Najvýraznejšie zlacnel petržlen, a to o -28 %, nasledovali uhorky (o -25 %) a paradajky, ktorých cena je nižšia o zhruba pätinu.

pondelok 20. júla 2020

EU: Podpora zelenej obnovy

Európska únia (EÚ) podporí hospodárske oživenie vo všetkých členských štátoch finančnou injekciou vo výške takmer 2,2 miliardy EUR nasmerovanou do 140 kľúčových dopravných projektov. Projekty budú financované prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (NPE) – grantovej schémy EÚ na podporu dopravnej infraštruktúry. S týmto rozpočtom bude môcť EÚ splniť ciele v oblasti klímy stanovené v európskej zelenej dohode. 

Veľmi silný dôraz sa bude venovať projektom na posilnenie železníc vrátane cezhraničných prepojení a spojení s prístavmi a letiskami. Vďaka väčšej kapacite a lepším multimodálnym spojeniam s cestnými a železničnými sieťami sa posilní aj vnútrozemská vodná doprava. V námornom odvetví sa uprednostnia projekty pobrežnej námornej dopravy založené na alternatívnych palivách a inštalácii dodávok energie na pevnine pre prístavy, ktorá by mala priniesť zníženie emisií z lodí v prístavoch. EÚ podporí projekty železničnej infraštruktúry nachádzajúce sa v transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) sumou v celkovej výške 1,6 miliardy EUR (55 projektov). Patrí sem projekt Rail Baltica, ktorý pripojí baltské štáty do európskej železničnej siete, alebo cezhraničný úsek železničnej trate medzi nemeckými Drážďanmi a Prahou.

Únia podporí aj prechod na ekologickejšie palivá pre dopravu (19 projektov), a to sumou takmer 142 miliónov EUR. Niekoľko projektov bude spočívať v konverzii plavidiel, tak, aby mohli fungovať aj na skvapalnený zemný plyn (LNG), alebo v inštalácii príslušnej palivovej infraštruktúry v prístavoch. Infraštruktúra pre alternatívne palivá sa plánuje zaviesť aj v cestnej doprave – konkrétne inštaláciou 17275 nabíjacích miest v rámci cestnej siete a nasadením 355 nových autobusov.

Deväť projektov prispeje k interoperabilnému železničnému systému v EÚ a plynulej prevádzke vlakov v celej Európe, a to prostredníctvom Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS). Modernizácia rušňov a železničných tratí tak, aby vyhovovali zjednotenému Európskemu systému riadenia vlakov, zvýši bezpečnosť, skráti čas cestovania a optimalizuje používanie tratí. Na týchto deväť projektov bude smerovať viac než 49,8 milióna EUR.

Projekty boli vybrané na financovanie prostredníctvom dvoch súťažných výziev na predkladanie návrhov vyhlásených v októbri 2019 (pravidelná výzva v rámci NPE – Doprava) a v novembri 2019 (výzva v rámci mechanizmu kombinovaného financovania NPE v oblasti dopravy). Finančný príspevok EÚ sa poskytuje vo forme grantov, pričom miera spolufinancovania sa líši v závislosti od typu projektu. V prípade 10 projektov vybraných v rámci mechanizmu kombinovaného financovania sa podpora EÚ doplní o dodatočné financovanie zo strany bánk (prostredníctvom úveru, dlhu, vlastného kapitálu alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory). Na spolufinancovanie projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v členských štátoch EÚ je v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) z rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020 k dispozícii celkovo 23,2 miliardy EUR. Od roku 2014, ktorý bol prvým programovým rokom NPE, bolo spustených šesť výziev na predkladanie návrhov projektov (jedna za rok). Doteraz bolo z NPE podporených celkovo 794 projektov v odvetví dopravy v celkovej hodnote 21,1 miliardy EUR.

Technológie: Súčasť nášho života

Stali sa neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Otvárajú nám nové obzory a uľahčujú každodennú existenciu. Reč je o moderných technológiách, ktoré neustále napredujú či už v oblasti komunikácie, elektromobility, zdravia alebo interiérového dizajnu. Bez niektorých z nich si už v súčasnosti nevieme predstaviť život.

1. Hodinky ako komplexné zariadenie 
Kedysi boli náramkové hodinky iba ukazovateľom času, módnym doplnkom či akýmsi prejavom solventnosti nositeľa. Dnes sa z hodiniek stalo komplexné prenosné zariadenie, ktoré dohliada na náš celodenný režim a detailne sleduje všetky naše výkony. Pochvália nás pri každej dosiahnutej méte, povedia nám, kedy máme dýchať, kedy sa postaviť a počas celého dňa nás motivujú dosahovať lepšie výkony. Postupne nahrádzajú aj mobilné zariadenia a stávajú sa plnohodnotným komunikačným či platobným prostriedkom. Bez preháňania možno povedať, že takéto hodinky svojou univerzálnosťou, navyše v takom minimalistickom celku, do našich životov vniesli revolúciu, akú len tak ľahko niečo neprekoná. 

2. Revolúcia v nabíjaní 
V každej cestovateľskej výbave by nemala chýbať novinka v podobe medzinárodnej nabíjačky, ktorá dokáže nabíjať súčasne 3 zariadenia, je menšia ako kreditná karta, váži len 129 gramov, je úsporná a ani zďaleka neslúži iba na nabíjanie. Keďže Európa, USA, Veľká Británia či Austrália sa odlišujú aj tým, že sa v nich používajú iné elektrické zásuvky, cestovateľa môže nepríjemne zaskočiť, ak si na dovolenke nemôže nabiť telefón, hodinky, počítač či iné nevyhnutné prenosné zariadenie. Najnovšie miniatúrne riešenie – cestovný adaptér - umožňuje jednoduchú výmenu adaptérov práve do rozdielnych elektrických zásuviek. Taktiež v sebe ukrýva aj najmenší cestovateľský adaptér a dátový hub na svete. 

3. Novú kuchyňu môžete mať teraz skutočne pod palcom 
Pomocou 3D simulácie si dnes zostavíme napr. aj svoju kuchyňu snov. Zákazník už nie je pasívnym čakateľom na návrh, ale priamo pod jeho rukami a pred jeho očami rastie jeho kuchyňa, interiér so všetkými detailmi vrátane spotrebičov v reálnom prostredí. Princíp 3D Reality možno využiť aj virtuálne z pohodlia domova prostredníctvom streamu. Plánovač vychádza z princípu počítačových hier, je autentický, mimoriadne rýchly a veľmi jednoduchý. 

4. Všetky karty na jednom mieste 
Plná peňaženka vernostných či bonusových kariet je už dávno minulosťou. Zásluhu na tom má šikovná aplikácia Stocard, ktorá zoskupuje všetky takéto karty a jej služby na celom svete využíva viac ako 45 miliónov ľudí. Vďaka jedinému programu máte v mobilnom zariadení nahraté všetky vernostné, zľavové či bonusové karty. Uvoľní sa vám tak miesto v peňaženke a v kartách budete mať prehľad. Každú kartu si prostredníctvom tejto aplikácie môžete uložiť načítaním čiarového kódu, ktorý sa prevedie do mobilného formátu a pri nákupe funguje rovnako ako klasické karty. 

5. Budúcnosť nabíjania elektromobilov sa odohráva doma 
Prechod milovníkov elektromobility z benzínu či diesla na šetrnú formu jazdy sa výrazne zjednodušil po tom, ako je možné nabíjať elektromobil aj doma. Nabíjanie iba verejnými nabíjačkami v praxi znamenalo podvedome celý deň myslieť na to, kde zaparkovať, aby ste aspoň trochu zvýšili kapacitu batérie. Tomu je však koniec vďaka wallboxu, zariadeniu v podobe domácej nabíjacej stanice, ktorú si majiteľ dokáže prakticky nainštalovať v garáži, pod prístreškom či kdekoľvek v okolí svojho domova. Automobil si nabije počas noci a keď ráno vyrazí do mesta, nemusí okamžite vyhľadávať verejné nabíjacie plochy. Snáď najväčšou výhodou je samotná cena nabíjania, ktorá je podstatne nižšia ako pri verejných nabíjacích staniciach. 

6. Inteligentné odomykanie 
Jednou z noviniek na trhu je aj inteligentný zámok, vďaka ktorému už zamykanie či odomykanie vchodových dverí nespočíva iba v otočení kľúčom. Inteligentný zámok dokáže odomknúť vchodové dvere až na osem rôznych spôsobov! V každom prípade však platí, že majiteľ tohto zámku môže svoje vchodové dvere otvárať či zatvárať pomocou odtlačku prsta, číselného kódu, aplikácie, cez wifi alebo bluetooth, priložením vlastného odomykacieho štítku, zadaním hlasového povelu alebo zariadením s pomocou technológie NFC ale aj klasickým mechanickým vložením kľúča. 

Pohľadávky: Neváhajte s ich vymáhaním


Množstvo veriteľov má svoje pohľadávky v zahraničí. Keď vlády uvoľnili protipandemické opatrenia a dochádza k oživeniu jednotlivých sektorov hospodárstva, mohol by byť vhodný čas na inkaso a vysporiadanie týchto dlhov. Štúdia European Payment Practices 2019 zaznamenala podiel cezhraničných pohľadávok za minulý rok 14 percent. Do roku 2021 sa očakáva, že porastie až na 24 percent. 

Podľa EOS KSI Slovensko by sa už mohol rozbehnúť proces kompletného inkasného manažmentu. Odporúča ale využívanie profesionálnych služieb vymáhania pohľadávok s vopred určeným spôsobom kontaktovania dlžníkov a precízne definovaným procesom upomínania. Najmä preto, že spôsoby, akým prebieha manažment pohľadávok, sa v jednotlivých krajinách rôznia. Napríklad Briti majú vysokú úroveň ochrany dlžníka. Až do takej miery, že ak sa ukáže, že dlžník je „zraniteľný“, daná spoločnosť nemá povolenie pokračovať vo vymáhaní. Aj Španieli majú jeden z najvyšších stupňov ochrany v oblasti súkromia v Európe. Dohľadávanie kontaktov na spotrebiteľov je tam veľmi ťažké. V Taliansku je treba podpis akejkoľvek oficiálnej dohody, napríklad splátkového kalendára. Vo Švédsku sa dajú vymáhať európske platobné príkazy na súde, keďže sú súčasťou Európskej únie, zatiaľčo v Nórsku sa pri uplatňovaní týchto rozhodnutí musia riadiť Luganským dohovorom. Až 90 % všetkých platieb B2C vo Francúzsku sa uskutočňuje šekom, čo spôsobuje komplikácie pri manažmente platieb. V Rusku je proces vymáhania pomerne netradičný, keďže v metropolitných oblastiach sa začína návštevou dlžníka. 

Čo sa týka Slovenska, to v nedávnej minulosti zaznamenalo rôzne zmeny v legislatíve vedúce k vyššej ochrane spotrebiteľa; napr. inkasné agentúry nemôžu volať dlžníka po 18:00 alebo cez víkendy a nemôžu navštevovať spotrebiteľov za účelom vymáhania pohľadávky.

Percento zahraničných pohľadávok v ostatných
východoeurópskych krajinách za rok 2019:

Slovinsko
39
Bulharsko
14
Poľsko
12
Česko republika
11
Chorvátsko
11
Maďarsko
11
Rumunsko
11
Grécko
10
Rusko
4

Zdroj: European Payment Practices 2019

Michal Šoltes radí v prípade nedisciplinovaných zákazníkov, ktorí odmietajú platiť svoje dlhy, neriešiť všetko vlastnými silami a obrátiť sa radšej na profesionálov. „Služby profesionálnych externých inkasných spoločností sa využívajú málo. No práve oni vybavia všetko potrebné za vás a vy sa namiesto komplikovanej komunikácie s neplatičmi môžete sústrediť na podstatu vašej podnikateľskej činnosti.“