SR: Pokles zamestnanosti aj miezd

Pokles zamestnanosti a miezd na Slovensku sa podľa Štatistického úradu SR nezastavil ani v máji. Negatívnym vývojom boli naďalej najviac poznačené ubytovacie a stravovacie služby. Zamestnanosť rástla iba v informačných a komunikačných činnostiach, mzdy len v maloobchode.

Zamestnanosť sa v máji 2020 v porovnaní s májom 2019 zvýšila len v informačných a komunikačných činnostiach o 5,2 %. Klesla v ubytovaní o 18,9 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 12,2 %, stavebníctve o 8 %, priemysle o 6,6 %, maloobchode o 5,5 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 5,1 %, vybraných trhových službách o 4,1 %, veľkoobchode o 3,9 % a v doprave a skladovaní o 2,4 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v máji 2020 oproti máju 2019 v maloobchode o 0,5 % (794 eur). Výrazne klesla v ubytovaní o 32,1 % (536 eur), pričom pokles bol aj v ďalších činnostiach: doprave a skladovaní o 9,9 % (976 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,5 % (478 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 8,1 % (967 eur), priemysle o 2,7 % (1.231 eur), veľkoobchode o 2,6 % (1.022 eur), stavebníctve o 2,4 % (726 eur), vybraných trhových službách o 2,2 % (1.000 eur) a v informačných a komunikačných činnostiach o 0,3 % (1.977 eur). Priemerná reálna mesačná mzda v máji 2020 medziročne klesla vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac v ubytovaní o 33,4 %. V doprave a skladovaní sa znížila o 11,7 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 11,3 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 9,9 %, priemysle o 4,6 %, veľkoobchode o 4,5 %, stavebníctve o 4,3 %, vybraných trhových službách o 4,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 2,3 % a v maloobchode o 1,5 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne v maloobchode o 2,2 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,3 %. Klesla v ubytovaní o 11,6 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,1 %, doprave a skladovaní o 3,2 %, priemysle o 2,7 %, stavebníctve o 2 %, informačných a komunikačných činnostiach o 1,1 %, veľkoobchode o 0,3 % a vo vybraných trhových službách o 0,2 %.

V priemere za päť mesiacov roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 vzrástla zamestnanosť v informačných a komunikačných činnostiach o 5,1 % a v doprave a skladovaní o 0,3 %. Znížila sa v priemysle o 4,5 %, ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev zhodne o 4,2 %, maloobchode o 3,6 %, stavebníctve o 2,7 %, veľkoobchode o 2,2 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 1,6 % a vo vybraných trhových službách o 0,9 %. Mzda sa pritom  zvýšila v maloobchode o 4,8 % (785 eur), v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 2,8 % (519 eur), vo vybraných trhových službách o 2,3 % (1.019 eur), vo veľkoobchode o 2,2 % (1.045 eur), v informačných a komunikačných činnostiach o 1,4 % (2 017 eur) a v stavebníctve o 0,4 % (723 eur). Klesla v ubytovaní o 9,4 % (685 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 1,7 % (1.018 eur), doprave a skladovaní o 0,8 % (997 eur) a v priemysle o 0,3 % (1.149 eur).

On-line: Do práce na bicykli

Registrácia do národnej kampane Do práce na bicykli pokračuje pre samosprávy až do 18. augusta. Dvoj- až štvorčlenné družstvá sa môžu prihlásiť až do 7. septembra. Siedmy ročník obľúbenej kampane sa musel tento rok pre koronavírus presunúť z tradičného májového termínu na september.

Aj tento rok budú počas celého septembra 2 až 4-členné súťažiace tímy jazdiť do práce na bicykli s cieľom podporiť rozvoj cyklistickej dopravy vo svojom meste a obci. Budú tým zároveň apelovať na svojich volených zástupcov, aby im vytvárali podmienky pre budovanie bezpečnej infraštruktúry, ako aj na svojich zamestnávateľov, aby im v zamestnaní vytvorili miesto pre odkladanie bicyklov, šatne a sprchy a pod.

Vyhlasovateľom kampane Do práce na bicykli je Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Zámerom je podporiť myšlienku denného dochádzania do zamestnania či za vzdelávaním ekologickou formou dopravy, predovšetkým bez použitia osobného automobilu. Bližšie podrobnosti k organizácii kampane, ako aj podmienkam registrácie nájdete na dopracenabicykli.eu.

GDPR: Nedostatky na Slovensku

V máji 2019 uplynul rok od účinnosti nových pravidiel pre GDPR. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ SR) overil plnenie povinností na reprezentatívnej vzorke 62 subjektov miestnej a krajskej samosprávy aj v kľúčových inštitúciách štátu. Na základe jasných kritérií bol proces ochrany osobných úradov vyhodnotený známkou 2,87. 

Kvalita ochrany osobných údajov vo verejnom sektore klesá najmä s veľkosťou inštitúcie. Čím menšia samospráva, tým menej financií si môže dovoliť na zaplatenie tak počítačovej techniky ako aj odborníkov pre oblasť informatiky či práva. Podľa zistení takmer 30 percent subjektov považuje legislatívu v oblasti ochrany osobných údajov za nezrozumiteľnú a ťažko aplikovateľnú. Približne polovica kontrolovaných subjektov jej čiastočne rozumie, no dodávajú, že bez odbornej pomoci si s ňou nevedia poradiť. Nesprávne pochopenie legislatívy je možné ukázať na inštitúte tzv. zodpovednej osoby. Tú musí mať každá inštitúcia, avšak GDPR túto úlohu chápe nie ako vykonávateľa agendy, ktorý za agendu nesie zodpovednosť, ale skôr ako kontrolóra, ktorý stav len monitoruje a vykonáva dohľad na spracovaním osobných údajov v rámci organizácie. Zrejme aj v dôsledku nevhodne zvoleného slovenského termínu pri preklade európskej legislatívy došlo k tomu, že len menej ako štvrtina kontrolovaných subjektov uplatňovala tento inštitút správne. 

Spolu s rozširovaním elektronickej komunikácie medzi občanmi a štátom rastú aj bezpečnostné hrozby možných útokov hekerov, ktorí sa snažia zmocniť chránených osobných údajov. Preto kontrolóri preverovali tiež to, či sú údaje získavané samosprávnymi inštitúciami od občanov dostatočne chránené. Z výsledkov vyplýva, že kontrolované subjekty nemali dostatočne spracované pravidlá pre zamestnancov ako postupovať pri ochrane získaných dát, ale riziká boli kontrolórmi identifikované tiež pri nedostatočnej ochrane IT systémov s využívaním bezpečného softvérového vybavenia. Štát je povinný zabezpečiť bezpečnosť osobných údajov svojich občanov, ktoré od nich vyžaduje. Na tento účel by mal aj vyčleniť potrebné finančné prostriedky. NKÚ upozorňuje, že štát nemá prehľad o tom, koľko stojí agenda ochrany osobných údajov vo verejnej správe. Ministerstvo financií doteraz nepripravilo takúto analýzu a v konečnom dôsledku náklady ostávajú na pleciach orgánov verejnej správy. Až 81 % inštitúcií sa pre kontrolný úrad vyjadrilo, že nemajú finančné zdroje, aby splnili všetko, čo sa od nich pri ochrane údajov očakáva. Bez dostatočných financií je takmer nemožné zabezpečovať akúkoľvek vysoko odbornú činnosť. O to viac v oblasti, ktorá si vyžaduje zvýšené nároky nielen na aktuálne hardvérové a softvérové vybavenie, ale aj na odmeňovanie špecialistov na ochranu osobných údajov.

Príslušné inštitúcie zodpovedné za dohľad nad ochranou osobných údajov by mali podľa NKÚ SR zintenzívniť informačnú, resp. komunikačnú činnosť. Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ SR) by mal predovšetkým svojou metodickou činnosťou a preventívnymi krokmi pomáhať subjektom so správnou aplikáciou predpisov. Nezrozumiteľnosť zákonných povinností ohrozuje ich uplatňovanie v praxi a v konečnom dôsledku môže viesť k nedostatočnej ochrane údajov. Štát by sa preto mal zaoberať aj zmenami vo vnútroštátnej legislatíve. Slovensko má tiež rezervy v nezávislosti ÚOOÚ SR, na čo už našu krajinu upozornila Európska komisia. Ministerstvo spravodlivosti SR v rozpore s pravidlami únie nezabezpečilo nezávislú kontrolu nad spracovaním osobných údajov na súdoch pri výkone ich súdnej právomoci. NKÚ SR odporúča, aby ÚOOÚ SR v spolupráci so zodpovednými inštitúciami prehodnotil či Nariadenie EÚ bolo do slovenskej legislatívy prevzaté dostatočne zrozumiteľne pre prevádzkovateľov i samotných občanov. Výsledky kontroly by mal ÚOOÚ SR v aktívnej spolupráci s rezortom financií využiť pre vypracovanie analýzy finančných nárokov na zabezpečenie ochrany osobných údajov v štátnom i verejnom sektore.

Mnohé, najmä menšie samosprávy si objednali externé firmy, ktoré im zabezpečujú agendu ochrany osobných údajov. Národná autorita pre oblasť externej kontroly tu však upozorňuje na riziko, že činnosť týchto súkromných spoločností nepodlieha žiadnej kontrole ani povoľovaniu, pritom majú prístup k citlivým osobným údajom. Sankcie za nedodržanie povinností vyplývajúcich zo zákona resp. z Nariadenia EÚ však hrozia len subjektom verejnej správy, nie súkromným spoločnostiam, ktoré verejným inštitúciám poskytujú službu.

EU: Nové pravidlá pre vodičov

Európsky parlament definitívne schválil novú legislatívu, ktorá má zlepšiť pracovné podmienky vodičov a ukončiť narúšanie hospodárskej súťaže v cestnej nákladnej doprave. Nové pravidlá týkajúce sa vysielania vodičov, časov jazdy a odpočinku vodičov, ako aj lepšieho vymáhania pravidiel týkajúcich sa kabotáže, teda prepravy v rámci členského štátu dočasne zabezpečovanej dopravcom z inej krajiny EÚ po vyložení cezhranične prevážaného nákladu, majú ukončiť narúšanie hospodárskej súťaže v sektore cestnej dopravy a zabezpečiť lepšie pracovné podmienky pre vodičov. 

Reforma pomôže zabezpečiť lepšie podmienky oddychu pre vodičov a umožní im tráviť viac času doma. Dopravné spoločnosti budú musieť upraviť ich pracovný čas tak, aby sa vodiči v sektore medzinárodnej nákladnej dopravy mohli pravidelne vracať domov, a to každé tri alebo štyri týždne v závislosti od toho, ako bude rozvrhnutý ich pracovný čas. Povinný týždenný odpočinok nebude možné čerpať v kabíne vozidla. Ak vodič čas odpočinku strávi mimo domova, zamestnávateľ bude povinný uhradiť mu náklady na ubytovanie.

Na zamedzenie podvodom sa budú používať tachografy inštalované do vozidiel, ktoré budú zaznamenávať každé prekročenie hraníc. V snahe zabrániť systematickej kabotáži sa zavedie štvordňová prestávka, ktorá musí uplynúť pred tým, ako môže vozidlo vykonávať ďalšiu kabotážnu prepravu v tej istej krajine. 

V rámci opatrení zameraných proti schránkovým spoločnostiam by podniky cestnej nákladnej dopravy mali byť schopné preukázať, že podstatnú časť svojej prepravy vykonávajú v členskom štáte, v ktorom sú registrované. Schválená legislatíva tiež obsahuje požiadavku, aby sa nákladné vozidlá vracali do operačného centra podniku každých osem týždňov. Nové pravidlá sa budú vzťahovať aj na ľahké úžitkové vozidlá s hmotnosťou nad 2,5 tony, ktoré budú musieť byť takisto vybavené tachografom.

Reforma prináša jasný právny rámec, ktorý by mal zamedziť rozdielnym prístupom jednotlivých členských štátov k vodičom spoza ich hraníc a zabezpečiť všetkým vodičom spravodlivú odmenu. Pravidlá týkajúce sa vysielania vodičov sa budú vzťahovať na kabotážnu a medzinárodnú prepravu s výnimkou tranzitnej, bilaterálnej prepravy a bilaterálnej prepravy s dvoma dodatočnými nakládkami alebo vykládkami tovaru.

Smernica o vysielaní vodičov nadobudne účinnosť 18 mesiacov po vstupe do platnosti. Nariadenie definujúce časy odpočinku a návratu vodičov nadobudne účinnosť 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Nariadenie upravujúce návrat nákladných vozidiel a prístup na trh nadobudne účinnosť 18 mesiacov po vstupe do platnosti.

DESI: Horšie výsledky pre Slovensko

Európsky Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) meria vyspelosť a pokrok jednotlivých krajín EÚ v oblasti digitalizácie. Slovensko si od roku 2018 pohoršilo o 2 priečky a v tomto roku sa umiestnilo na 22. mieste. Na prvých miestach sa umiestnilo Fínsko, Švédsko a Dánsko, ktoré sa vyznačujú predovšetkým širokou dostupnosťou internetu a digitálnymi zručnosťami obyvateľov. Na druhom konci rebríčka sa nachádza Bulharsko, Grécko a Rumunsko. Z krajín V4 dosiahlo najlepšie umiestnenie Česko (17. miesto), zvyšné krajiny sú v tesnej blízkosti Slovenska (Maďarsko o priečku lepšie, Poľsko o priečku horšie).

Zatiaľčo v oblasti ľudského kapitálu priemer EÚ medziročne výrazne vzrástol, za Slovensko zaznamenávame najnižšiu hodnotu za posledné roky, čím obsadzuje 20 miesto spomedzi 28 hodnotených krajín. Iba niečo cez polovica obyvateľov má základné digitálne zručnosti (54 %) alebo základné softvérové zručnosti (56 %), ešte horší výsledok je pri vyšších než základných digitálnych zručnostiach (27 %). Všetky tieto podiely oproti predošlým rokom poklesli a voči priemeru zaostávajú o niekoľko percentuálnych bodov. Naopak na Slovensku zaznamenávame zvýšenie podielu odborníkov na informačné a komunikačné technológie (IKT), ako aj podiel žien zamestnaných v tejto oblasti, ktorý je však stále medzi najnižšími spomedzi hodnotených krajín. Jemný nárast zaznamenávame aj pri percentuálnom vyjadrení absolventov IKT odborov spomedzi všetkých, ktorí školu ukončujú. Dostávame sa na úroveň 3,3 %, pričom sme niekoľko desatinných bodov za priemerom zvyšku Európskej únie (3,6 %).

Budovanie ľudského kapitálu s digitálnymi zručnosťami je nevyhnutným predpokladom pre ďalší rast krajiny. Základom je kvalitné vzdelanie, ktoré pomôže rozvíjať potenciál všetkých detí, so špeciálnym dôrazom na tie zo sociálne slabších rodín. V oblasti digitálnych verejných služieb sme od roku 2016 zaznamenali výrazný progres, v bodovom hodnotení sa dostávame na takmer dvojnásobnú úroveň. Opäť však sledujeme trend, kedy sa ostatné krajiny posúvali výrazne viac než Slovensko, čím sa dostávame na 26. priečku spomedzi 28 členských štátov EÚ. Najväčšie medzery zaznamenávame pri on-line komunikácii s verejnými inštitúciami, vopred vyplnených formulároch a najmä otvorených údajoch, kde máme až polovičnú medzeru oproti priemeru EÚ. Otvorenosť a transparentnosť údajov či vytvorenie predpokladov na jednoduchú a efektívnu komunikáciu s úradmi je dôležitým predpokladom pre podporu podnikateľského prostredia, ale aj potenciálne šetrenie v štátnej správe.