Malvér: Ktorý sa skúma najviac?

Anonymizované štatistiky na základe nahraných súborov na portáli Kaspersky Threat Intelligence odhalili, že takmer tri štvrtiny (72 %) analyzovaných škodlivých súborov spadalo do troch kategórií: trójske kone, zadné vrátka (backdoor) a droppery. Zo štatistík tiež vyplýva, že typy malvéru, ktoré bezpečnostní analytici najčastejšie skúmajú, sa nezhodujú s tými najrozšírenejšími. 

Detekcia škodlivej aktivity je v procese vyšetrovania kyberútokov len východiskovým bodom. Na to, aby mohli bezpečnostní analytici navrhnúť opatrenia v zmysle odozvy a nápravy útoku, musia najprv identifikovať cieľ útoku, pôvod škodlivej aktivity, jej popularitu a pod. Portál Kaspersky Threat Intelligence pomáha analytikom rýchlejšie odhaliť pozadie útoku. Odborníci spoločnosti Kaspersky sa pozreli na súbory analyzované na portáli, aby zistili, aké škodlivé súbory (agregované anonymizované dáta za obdobie od novembra 2019 do mája 2020) sú najčastejšie skúmanou kybernetickou hrozbou. Vo väčšine prípadov sa ukázalo, že nahrané hashe či podozrivé súbory boli z veľkej časti trójske kone (25 % z nahraných súborov), čiže malvér, ktorý sa tvári ako bežný softvér, no v skutočnosti vykonáva škodlivé operácie, zadné vrátka (24 %), čiže malvér, ktorý útočníkovi umožňuje vzdialenú kontrolu nad počítačom obete a trojany typu dropper (23 %), čiže malvér, ktorý umožňuje inštaláciu ďalších škodlivých súborov. 

Štatistiky z údajov Kaspersky Security Network od miliónov dobrovoľných účastníkov po celom svete potvrdzujú popularitu trójskych koní, ktoré sú zvyčajne najrozšírenejším typom malvéru. Ale zadné vrátka, či trojany typu dropper až také bežné nie sú. Tvoria iba 7 % v prípade zadných vrátok a 3 % v prípade dropperov zo všetkých škodlivých súborov blokovaných produktmi spoločnosti zameranými na ochranu koncových bodov. Tento rozdiel sa dá vysvetliť tým, že bezpečnostní analytici sa často zaujímajú o konečný cieľ útoku, zatiaľčo produkty na ochranu koncových bodov sa snažia predchádzať útokom v čo najskoršom štádiu. Používateľovi napríklad neumožňujú otvoriť škodlivý e-mail či odkaz a takisto je ich úlohou, aby zabránili v prístupe k počítaču cez tzv. zadné vrátka. Okrem toho bezpečnostní analytici musia identifikovať všetky prvky v dropperi. Popularita týchto kategórií sa dá vysvetliť aj záujmom o konkrétne hrozby a potrebou analytikov ich čo najdetailnejšie preskúmať. Veľa používateľov napríklad aktívne vyhľadávalo informácie o malvéri Emotet, keď sa o ňom v médiách začiatkom roka objavilo niekoľko článkov. Zopár požiadaviek sa týkalo aj zadných vrátok v operačných systémoch Linux a Android. Analytici sa zaujímajú aj o tieto typy malvéru, no ich počty sú v porovnaní s hrozbami zameranými na Microsoft Windows relatívne nízke. 

EU: Nebezpečné výrobky

Európska komisia zverejnila najnovšiu správu o systéme na rýchlu výmenu informácií, ktorým chce zabrániť predaju nebezpečných výrobkov na trhu, resp. tento predaj obmedziť. Počet opatrení, ktoré prijali príslušné orgány na základe varovaní, medziročne stúpa, pričom v roku 2019 ich bolo 4.477 v porovnaní so 4.050 varovaniami za rok 2018. Najviac nahlásených rizík súviselo s výrobkami spôsobujúcimi zranenia (27 %), akými sú napríklad zlomeniny alebo otras mozgu. Druhým najčastejšie nahlasovaným rizikom boli chemické zložky vo výrobkoch (23 %), po ktorých nasledovalo riziko zadusenia pre deti (13 %).

V roku 2019 si orgány z 31 zúčastnených krajín (členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) prostredníctvom systému na rýchlu výmenu informácií odovzdali 2.243 varovaní týkajúcich sa nebezpečných výrobkov, na základe ktorých sa prijalo 4.477 následných opatrení. To predstavuje nárast o 10 % v porovnaní s minulým rokom a o 63 % od roku 2015. V rámci rôznych opatrení distribútori a maloobchodní predajcovia stiahli z trhu, alebo zničili výrobky skôr, než sa dostali k spotrebiteľom, či stiahli nebezpečné výrobky od používateľov. Podľa správy patrili k najviac nahlasovanej kategórii hračky (29 % všetkých nahlásení), po ktorých nasledovali motorové vozidlá (23 %) a elektrické spotrebiče a vybavenie (8 %). Vysoký počet varovaní sa zaznamenal aj v kategóriách kozmetika, odevy, textil a módne doplnky, ako aj v súvislosti s výrobkami určenými na starostlivosť o dieťa a vybavením pre deti. 

Od vypuknutia pandémie koronavírusu sa zaznamenalo množstvo nových varovaní, ktoré sa nespomínajú v správe za rok 2019. Do 1. júla sa zaregistrovalo 63 varovaní týkajúcich sa rúšok, 3 varovania v súvislosti s ochranným odevom, 3 varovania týkajúce sa prostriedkov na dezinfekciu rúk a 3 varovania, pokiaľ ide o UV lampy (tzv. sterilizačné lampy). Medzi 1. marcom a 1. júlom sa prijalo 10 následných opatrení v súvislosti s rúškami a jedno v súvislosti s prostriedkami na dezinfekciu rúk, čo viedlo k ďalšej harmonizácii opatrení proti takýmto výrobkom a následne k zlepšeniu ochrany spotrebiteľov v celej Európe.

Komisia zverejnila aj výsledky koordinovaných činností týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov. V rámci týchto činností Európska komisia a európske orgány spoločne testovali výrobky vybrané členskými štátmi, pričom sa otestovala bezpečnosť 652 výrobkov. Členské štáty vybrali na testovanie osobné dopravné prostriedky, vypchaté mäkké hračky, nabíjačky, batérie, sedadlá na bicykel pre deti a slizové hračky. Zo všetkých otestovaných výrobkov 38 % nezodpovedalo konkrétnym aspektom právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti. V prípade 11 % z nich, čo predstavuje 75 výrobkov, sa zistilo, že predstavujú závažné riziko pre spotrebiteľov. Napríklad všetky otestované sedadlá na bicykel predstavovali istý druh rizika, no len pri 8 % išlo o závažné riziko. V rámci kategórií sa najvyššia miera závažného rizika zaznamenala pri mäkkých vypchatých hračkách (68 %) a najnižšia pri batériách (1 %). Ak sa pri testovaní zistí, že ide o závažné riziko, výrobok sa nahlási prostredníctvom systému na rýchlu výmenu informácií, aby sa zabránilo rozširovaniu nebezpečných výrobkov na trhu.

Trend: E-commerce stále rastie

On-line predaj v prvých mesiacoch roku 2020 rástol o nevídané percentá: v marci o 54 % a v apríli o 49 %. Jedným z dôvodov tohto nevídaného rastu je aj koronakríza, ktorá spôsobila, že na internet sa presunuli nakupujúci aj predajcovia. Rozšíril sa aj okruh kategórií, ktoré Slováci tradične nakupujú na internete – od minulého mesiaca stúpol záujem o dámske šaty, karnevalové kostýmy či clip-in vlasy o desiatky percent. 

Rastúci trend e-commerce sa držal aj v máji, ale už badať mierne spomalenie v porovnaní s marcom a aprílom t. r. V máji dosiahol medziročný rast e-commerce 30 %, čo je stále výborná hodnota. Spomalenie rastu môžeme pripísať uvoľňovaniu bezpečnostných opatrení, ktoré spôsobilo, že Slováci sa pomaly začali vracať k nákupom v kamenných obchodoch. 

Bezpečnostné opatrenia, medzi ktoré patrilo aj uzavretie posilňovní, plaveckých bazénov a ďalších športovísk, spôsobili, že Slováci sa obrátili k outdoorovým športom. To sa odrazilo aj na predaji bežeckých tenisiek u on-line predajcoch. Trendom mesiaca na Heureke ešte aj teraz vládnu bežecké tenisky – obsadili až 7 priečok z desiatich. Popularita vybraných modelov v máji rástla o stovky až tisíce percent. E-shopy v uplynulých týždňoch zaznamenávajú tiež zvýšený záujem o tovar, ktorý by Slovákom pomohol prežiť leto v pokoji a pohodlí. Zvýšenej popularite sa tešia napríklad ventilátory (nárast o 98 % oproti aprílu) a klimatizácie (nárast takmer o 460 % oproti minulému roku). 

Nakoľko aj nad dovolenkami v zahraničí visí otáznik neistoty, Slováci si v on-line obchodoch zariaďujú svoje záhrady a pripravujú ich na leto. Heureka registruje v posledných mesiacoch niekoľkonásobný nárast záujmu o záhradné lehátka (o 718 % za apríl), záhradné stoličky a kreslá (o 375 %) a záhradné hojdačky (o 260 %). O stovky percent rastie aj popularita záhradných bazénov, bazénových fólií a bazénového príslušenstva. Po minulé roky bolo trendom tieto nákupy vybavovať už v marci, ale situácia spojená s koronavírusom ich odsunula až na máj či dokonca jún. 

SR: Na Slovensku zbankrotovalo už vyše 44.000 ľudí

V júni 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 816 osobných bankrotov a v druhom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol 2.834. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) je to o 22,06 percenta menej než v predchádzajúcom, prvom štvrťroku 2020 s 3.636 osobnými bankrotmi. V medziročnom porovnaní v druhom štvrťroku 2020 zbankrotovalo až o 34,67 percenta menej dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 4.338 občanov Slovenska. 

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom s 1.055 osobnými bankrotmi predstavujú osobné bankroty v júni t.r. pokles o 22,65 percenta. V medziročnom porovnaní s júnom 2019 s 1.430 vyhlásenými osobnými bankrotmi sa ich počet v júni 2020 znížil až o 42,94 percenta. V druhom štvrťroku tohto roku počet osobných bankrotov dosiahol 2.834, čo je v porovnaní s predchádzajúcim, prvým štvrťrokom 2020 s 3.636 osobnými bankrotmi o 22,06 percenta menej. Počet osobných bankrotov v druhom štvrťroku 2020 ešte výraznejšie klesol v medziročnom porovnaní – až o 34,67 percent, keď v druhom štvrťroku 2019 súdy rozhodli o oddlžení 4.338 občanov.

Z celkového počtu rozhodnutí súdov o osobnom bankrote vydaných v júni 2020 vyplýva, že oddlženie formou konkurzu si zvolilo až 807 dlžníkov (98,90 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo 9 dlžníkov (1,10 %). V júni 2020 bolo 751 osobných bankrotov (92,03 %) vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 65 osobných bankrotov (7,97 %) bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov.

V júni 2020 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Bratislavskom kraji – 203. Nasledoval Trnavský kraj so 132, Nitriansky kraj so 111 a Prešovský kraj so 101 osobnými bankrotmi. Najmenej rozhodnutí o oddlžení vydali súdy v Žilinskom– 55 a v Banskobystrickom kraji – 59. S výnimkou Bratislavského a Trnavského kraja počet osobných bankrotov vo všetkých ostatných krajoch medziročne klesol, najviac – o 81,09 percenta v Banskobystrickom kraji a o 74,18 percenta v Žilinskom kraji. Zatiaľ čo v Trnavskom kraji počet osobných bankrotov medziročne stúpol o 10 percent, v Bratislavskom kraji medziročný nárast počtu osobných bankrotov v júni 2020 dosiahol až 238,33 percenta.

Z celkového počtu osobných bankrotov v júni 2020 pripadalo na mužov 521 (63,85 %) a na ženy 295 (36,15 %) osobných bankrotov. V medziročnom porovnaní sa podiel mužov a žien na osobných bankrotoch v júni 2020 zmenil o 3,78 percentuálneho bodu, keď u žien klesol a u mužov vzrástol. Najväčšou skupinou dlžníkov so 159 osobnými bankrotmi boli v júni 2020 muži vo veku 40 – 49 rokov (30,52 % z celkového počtu mužov) a v rovnakej vekovej kategórii aj ženy s 91 osobnými bankrotmi (30,85 % z celkového počtu žien). Prvýkrát medzi mužmi zbankrotoval aj jeden deväťdesiatnik. Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v júni 2020, malo 20 (3,84 %) dlžníkov vysokoškolské vzdelanie, medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 8 (2,71 %) dlžníčok. 

Od roku 2006, kedy začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júna 2020 zbankrotovalo na Slovensku 44.642 dlžníkov. Zároveň v júni 2020 súdy zrušili 1.081 konkurzov vyhlásených v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 1.000 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro a 81 po splnení konečného rozvrhu výťažku, keď veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok. 

EU: Miliarda eur do inovačných projektov čistých technológií

Európska komisia otvorila prvú výzvu na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu. Bude financovať prelomové technológie pre energiu z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročné odvetvia, skladovanie energie, ako aj zachytávanie, využívanie a ukladanie CO2. Vytváraním lokálnych nadčasových pracovných miest podporí zelenú obnovu, pripraví pôdu pre klimatickú neutralitu a posilní vedúce postavenie Európy v celosvetovom meradle.

Na obdobie 2020 – 2030 sa z inovačného fondu vyčlení približne 10 miliárd eur z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Okrem toho sa využijú nevyplatené príjmy predchodcu inovačného fondu, programu NER 300. Prvá výzva poskytne na rozsiahle projekty čistých technológií grantové financovanie vo výške 1 miliardy eur, ktoré im pomôže prekonať riziká spojené s komercializáciou a demonštráciou veľkého rozsahu. Táto podpora pomôže novým technológiám dostať sa na trh. V prípade sľubných projektov, ktoré ešte nie sú pripravené na uvedenie na trh, je vyčlenený samostatný rozpočet vo výške 8 miliónov eur na pomoc pri rozvoji projektov.

Výzva je otvorená pre projekty v oprávnených sektoroch zo všetkých členských štátov EÚ, Islandu a Nórska. Finančné prostriedky sa môžu použiť v spolupráci s inými iniciatívami financovania z verejných zdrojov, ako je štátna pomoc alebo iné programy financovania EÚ. Projekty sa budú hodnotiť podľa ich potenciálu zabrániť emisiám skleníkových plynov, podľa ich inovačnej schopnosti, finančnej a technickej vyspelosti a potenciálu rozšírenia a nákladovej efektívnosti. Uzávierka podávania žiadostí je 29. októbra 2020. Projekty možno prihlasovať cez portál EÚ na financovanie a verejné súťaže, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe.