EU: Podpora zamestnanosti mladých ľudí

V dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008 vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí zo 16,0 % v roku 2008 na maximálnych 24,4 % v roku 2013. Čísla postupne klesali a pred vypuknutím pandémie dosahovali rekordne nízku úroveň 14,9 %. Napriek tomu je nezamestnanosť mladých ľudí stále viac ako dvakrát vyššia než celková nezamestnanosť. Z najnovších údajov vyplýva, že v apríli 2020 bola v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 15,4 %. Mnohí sa obávajú, že prudký nárast ešte len príde.

Európska komisia prijala opatrenia, ktoré majú mladým ľuďom priniesť všetky možné príležitosti v plnej miere rozvinúť svoj potenciál pretvárať budúcnosť EÚ a ťažiť z prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo. Už v programe NextGenerationEU a budúcom rozpočte EÚ navrhla viacero možností finančnej podpory zamestnanosti mladých ľudí zo strany EÚ. Teraz je na členských štátoch, aby si určili priority. Na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa malo použiť najmenej 22 miliárd eur.

Balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí pozostáva zo štyroch pilierov, na ktorých je most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu postavený:

• EÚ vytvorila v roku 2013 záruku pre mladých ľudí a odvtedy „postavila mosty“ na trh práce pre približne 24 miliónov mladých ľudí. Návrhom Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most k pracovným miestam“ sa posilní záruka pre mladých ľudí a zvýši dosah opatrení na zraniteľných mladých ľudí v celej EÚ, ktoré sú dnes určené ľuďom vo veku od 15 do 29 rokov. V odporúčaní je zachovaný záväzok, že ak sa zapojíte do záruky pre mladých ľudí, do štyroch mesiacov dostanete ponuku zamestnania, vzdelávania, učňovskej alebo odbornej prípravy. Most k pracovným miestam bude inkluzívnejší, aby sme sa vyhli všetkým formám diskriminácie a oslovili širšie spektrum najzraniteľnejších skupín, akými sú rasové a etnické menšiny, mladí ľudia so zdravotným postihnutím či mladí ľudia žijúci v niektorých okrajových, vzdialených alebo znevýhodnených mestských častiach. Vychádza z potrieb podnikov a ponúka požadované zručnosti, zvlášť tie, ktoré sú nevyhnutné na prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo, ale aj krátke prípravné kurzy. Zároveň umožňuje prispôsobiť poradenstvo, pokyny a usmernenia daným potrebám.
• Cieľom návrhu Európskej komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave je urobiť vzdelávacie systémy modernejšími, príťažlivejšími, flexibilnejšími a pripravenými na prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Agilnejšie odborné vzdelávanie a odborná príprava so zameraním na študenta pripravia mladých ľudí na ich prvé pracovné miesta a dospelým poskytnú príležitosti na zlepšenie alebo zmenu ich kariéry. Poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy sa tak môžu stať špičkovými strediskami odborného vzdelávania a zároveň podporovať rozmanitosť a inkluzívnosť.
• Nový impulz pre učňovskú prípravu bude prínosom tak pre zamestnávateľov, ako aj pre mladých ľudí a zvýši počty kvalifikovaných pracovných síl v širokom spektre odvetví. Európske združenie učňovskej prípravy poskytlo viac ako 900 000 príležitostí. Toto obnovené združenie bude presadzovať vytváranie vnútroštátnych koalícií, podporí MSP a zvýši účasť sociálnych partnerov: odborových a zamestnávateľských organizácií. Cieľom je zachovať súčasnú ponuku učňovskej prípravy, keďže vieme, že z dnešných učňov sa o niekoľko rokov stanú vysokokvalifikované pracovné sily.
• K ďalším opatreniam na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria stimuly do zamestnania a startupov v krátkodobom a do budovania kapacít, sietí mladých podnikateľov a medzipodnikových vzdelávacích centier v strednodobom horizonte.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu zamestnanosti mladých ľudí využitím veľkého objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci programu „NextGenerationEU“ a z budúceho rozpočtu EÚ. EÚ tak môže pomôcť napríklad s financovaním:

• grantov pre startupy a úverov mladým podnikateľom, mentorských programov a podnikateľských inkubátorov,
• príspevkov pre MSP, ktoré zamestnávajú učňov,
• odbornej prípravy na získanie nových zručností potrebných na trhu práce,
• budovania kapacít verejných služieb zamestnanosti,
• odbornej prípravy v oblasti riadenia kariéry v rámci formálneho vzdelávania,
• investícií do digitálnej vzdelávacej infraštruktúry a technológií.

Radíme: Ako nemať úraz

Počas prázdnin majú deti veľa voľného času na rozličné aktivity, často bývajú rozptýlené, nesústredené a nemyslia na to, že by sa mohli zraniť. Rodičia by však riziko úrazov podceňovať nemali. 

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR pripomína, že nie je vhodné preceňovať schopnosti dieťaťa a treba preňho vyberať aktivity primerané veku. Napríklad pri bicyklovaní dajte dieťaťu bezpečnostnú vestu a prilbu, pri korčuľovaní aj chrániče na zápästia, lakte a kolená. Prilba podľa hygienikov redukuje riziko poranenia hlavy až o 85 percent. Ak je to možné, dieťa by malo športovať na miestach so slabou premávkou, ideálne na cyklistických chodníkoch. Pri plávaní, hrách vo vode či vodných atrakciách dieťa nenechávajte ani na chvíľu bez dozoru dospelého, rovnako aj na trampolínach a na nafukovacích atrakciách – hradoch, preliezačkách, kĺzačkách. Je potrebné tiež dohliadnuť na to, aby sa deti s loptou nehrali blízko cesty, pretože nevedia dobre odhadnúť rýchlosť a blízkosť auta a zhodnotiť dopravnú situáciu.

Medzi najčastejšie prázdninové úrazy detí patria podľa poisťovne Generali zlomeniny, ďalej vyvrtnutia a vykĺbenia, narazenia a pomliaždenia, najčastejšie prstov rúk. Príčinou prázdninových úrazov sú najmä pády, potom poranenia a otravy. Vyskytujú sa aj úrazy pri manipulácii s predmetmi.

Deti podľa poisťovne treba poučiť aj o bezpečnom správaní sa pri návšteve kúpalísk. Vyvarovať ich treba pred behaním po mokrých plochách. Zvlášť nebezpečné je pre deti skákanie do rybníkov s neznámou hĺbkou vody. Pri skoku do vody na mieste, kde je jazero plytké alebo má kamenisté dno, si dieťa môže spôsobiť vážne zranenie. Deti by mali skákať len do vôd, ktoré dobre poznajú a v teplom počasí sa pred skokom vopred schladiť, aby predišli teplotnému šoku pre telo.

Radíme: Nočné zmeny s rozvahou

Nočné zmeny sú pre ľudský organizmus veľkou záťažou. Narušujú prirodzený biorytmus človeka a môžu výrazne ovplyvniť produktivitu aj kvalitu odvedenej práce. Zamestnávatelia by tak mali brať ohľad na osobné potreby zamestnancov a prácu v noci plánovať s rozvahou.

Zamestnávatelia by mali pri plánovaní nočnných zmien brať ohľad na potreby zamestnancov a poskytnúť im také podmienky, ktoré minimalizujú negatívny vplyv nočných zmien na ich organizmus. Poradenská spoločnosť Déhora, ktorá sa plánovaním pracovných síl v zmenových prevádzkach zaoberá, prináša niekoľko tipov, ako to dosiahnuť.

1. OBMEDZTE POČET NOČNÝCH ZMIEN: Nočná práca je v zásade nezdravá a drahá a je lepšie sa jej vyhnúť. Často však existujú spôsoby, ako problém s nočnými zmenami vyriešiť a ešte z nich aj vyťažiť. Pozrite sa kriticky na to, aký druh práce sa u vás v noci prevádzkuje. Možno sa dá niektorú jej časť presunúť na dennú zmenu a zamestnancov tak od práce v noci ušetriť. Využiť môžete aj tzv. koncept flexibilných zmien, ktorý podľa potreby umožňuje upravovať počet zamestnancov nielen na nočnej zmene. Pokiaľ si neviete rady s reorganizáciou zmien, zavolajte si na pomoc odborníka, ktorý vám poradí a podporí vás.

2. PLÁNUJTE ZMENY UVÁŽENE: Najvýhodnejší je taký zmenový model, kedy sa zmeny posúvajú smerom dopredu. To znamená, že zamestnanec pracuje najskôr ráno, potom popoludní a až následne na nočnej zmene. Takýto spôsob riadenia zmien nazývame zdravý plán, pretože pomáha predchádzať hromadeniu nedostatku spánku a telo sa pri ňom jednoduchšie zotavuje, než ako keď sa zmeny otočia „proti smeru hodinových ručičiek“. Takýto pravidelný a stabilný harmonogram zmien s čo najmenším počtov úprav je nielen udržateľný a zdravý, ale pozitívne sa prejaví aj na produktivite.

3. S NOČNÝMI ZMENAMI OPATRNE: Je lepšie, keď zamestnanci odpracujú viac krátkych nočných zmien, než menej dlhých. V druhom prípade je totiž biorytmus príliš narušený a zotavenie trvá oveľa dlhšie. Dĺžka zmien by nemala prekročiť 9 hodín a podceňovať by ste nemali ani radenie zmien za sebou. Riziko poranenia je pri v poradí druhej nočnej zmene v priemere o 6 % vyššie, pri tretej je to už o 17 % viac a pri štvrtej ide o priemerný nárast dokonca o 36 %. Riziko úrazu sa síce zvyšuje aj pri troch po sebe idúcich denných zmenách, no je podstatne nižšie.

4. VLASTNÉ ZMENY? Koncept samoplánovania umožní nastaviť pracovný kalendár podľa fyzických aj sociálnych potrieb. V pracovnom kolektíve sa vždy nájdu ľudia, ktorí dávajú prednosť práci v noci. To naopak umožní zamestnancom, ktorí preferujú denné zmeny, absolvovať menší počet tých nočných. Samoplánovanie môže ponúknuť veľké výhody pre všetky zúčastnené strany. Zamestnanci si zlepšia rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a vy sa už nebudete musieť trápiť s vysokou fluktuáciou. Pokiaľ svojim zamestnancom umožníte rozhodovanie o ich zmenách, môžete si byť istí, že sa to odrazí aj na ich celkovej spokojnosti, pracovnom výkone aj lojalite k firme.

EU: Rozšírený dočasný rámec

Európska komisia prijala tretiu zmenu, ktorou sa rozširuje rozsah pôsobnosti dočasného rámca štátnej pomoci prijatého 19. marca 2020 s cieľom podporiť hospodárstvo v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Dočasný rámec bol prvýkrát zmenený 3. apríla 2020, čím sa rozšírili možnosti verejnej podpory výskumu, testovania a výroby produktov potrebných na boj proti pandémii koronavírusu s cieľom chrániť pracovné miesta a výraznejšie podporiť ekonomiku. Komisia 8. mája 2020 schválila druhú zmenu, ktorou sa rozsah pôsobnosti dočasného rámca rozširuje o opatrenia týkajúce sa rekapitalizácie a podriadeného dlhu.

Hlavným účelom dočasného rámca je poskytnúť cielenú podporu inak životaschopným podnikom, ktoré sa však pre pandémiu koronavírusu dostali do finančných ťažkostí. Podniky, ktoré boli v ťažkostiach už pred 31. decembrom 2019, preto na pomoc podľa dočasného rámca nárok nemajú, no môžu ju dostávať na základe existujúcich pravidiel štátnej pomoci, najmä usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. V týchto usmerneniach sú stanovené jasné podmienky, podľa ktorých musia mať tieto podniky vypracované spoľahlivé reštrukturalizačné plány umožňujúce dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť. Zároveň boli mikropodniky a malé podniky (t. j. s počtom zamestnancov do 50 a ročným obratom a/alebo súvahovým súčtom do 10 miliónov EUR) osobitne zasiahnuté nedostatkom likvidity v dôsledku hospodárskych vplyvov pandémie koronavírusu, čo im ešte viac sťažilo prístup k financovaniu v porovnaní s väčšími firmami. Ak by sa tieto problémy neriešili, mnoho mikropodnikov a malých podnikov by sa mohlo ocitnúť v konkurze, čo by vážne narušilo celé hospodárstvo EÚ. 

Aktuálnymi zmenami sa dočasný rámec rozširuje tak, aby členské štáty mohli poskytovať verejnú podporu na základe dočasného rámca všetkým mikropodnikom a malým firmám, aj keď už boli k 31. decembru 2019 vo finančných ťažkostiach. Platí to, pokiaľ tieto podniky nie sú v konkurznom konaní, nedostali pomoc na záchranu, ktorú ešte nesplatili a nepodliehajú reštrukturalizačnému plánu v zmysle pravidiel štátnej pomoci. Vzhľadom na obmedzenú veľkosť a objem medzinárodných transakcií týchto podnikov je menej pravdepodobné, že dočasná štátna pomoc mikropodnikom a malým podnikom naruší hospodársku súťaž na vnútornom trhu tak, ako štátna pomoc pre väčšie podniky. Zároveň sa touto zmenou rozširujú možnosti podpory startupov (z ktorých väčšina spadá do kategórie mikropodnikov a malých podnikov) – predovšetkým tých inovačných, ktoré môžu v rastovej fáze generovať stratu a sú pre oživenie hospodárstva v EÚ kľúčové. Komisia ďalej pripomína, že všetky malé a stredné podniky, ktoré k 31. decembru 2019 existovali menej ako tri roky, už mohli využiť opatrenia pomoci stanovené v dočasnom rámci, pokiaľ nie sú v konkurznom konaní, nedostali pomoc na záchranu, ktorú ešte nesplatili, a nepodliehajú reštrukturalizačnému plánu v zmysle pravidiel štátnej pomoci.

Upravené sú tiež podmienky rekapitalizačných opatrení v dočasnom rámci pre prípady, keď súkromní investori prispievajú k navyšovaniu kapitálu spoločností spolu so štátom. Tieto zmeny podporia kapitálové injekcie s významnou súkromnou účasťou v podnikoch, čím znížia potrebu štátnej pomoci, ako aj riziko narušenia hospodárskej súťaže. Ak sa štát rozhodne poskytnúť rekapitalizačnú pomoc, ale k zvýšeniu kapitálu významne prispievajú súkromní investori (v zásade aspoň 30 % novovloženého kapitálu) za rovnakých podmienok ako štát, zákaz nadobudnutia a obmedzenie odmeňovania manažmentu sa obmedzujú na tri roky. Okrem toho sa ruší zákaz vyplácania dividend pre držiteľov nových akcií, ako aj existujúcich akcií za predpokladu, že podiel držiteľov takýchto existujúcich akcií je v podniku celkovo nižší než 10 %. Zvýši sa tak motivácia spoločností vyhľadávať na uspokojenie svojich kapitálových potrieb trhové, ako aj štátne príspevky, a zároveň sa zachovajú záruky na ochranu efektívnej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Okrem toho v súlade so zásadou neutrality z hľadiska verejného a súkromného vlastníctva, ktorá je zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie, nová zmena takisto umožní spoločnostiam s existujúcim štátnym podielom získavať kapitál od akcionárov podobne ako v súkromných spoločnostiach. Ak sú splnené uvedené podmienky týkajúce sa účasti súkromných investorov v zvyšovaní kapitálu a štát je existujúcim akcionárom (t. j. bol akcionárom už pred poskytnutím rekapitalizačnej pomoci), ktorý investuje pomerne k svojmu existujúcemu podielu, Komisia nepovažuje za potrebné stanoviť osobitné podmienky, pokiaľ ide o ukončenie angažovanosti štátu.

Komisia v rámci zmeny objasnila, že pomoc by sa nemala podmieňovať premiestnením výrobnej činnosti alebo inej činnosti príjemcu z inej krajiny v Európskom hospodárskom priestore (EHP) na územie členského štátu poskytujúceho pomoc, keďže takáto podmienka by výrazne poškodila vnútorný trh.

Aktuálne: Nové cesty pre elektronické mýto

Od 1. júla 2020 nadobúda platnosť vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 175/2020 Z. z.. Stanovuje nový zoznam vymedzených úsekov ciest (VÚC) s elektronickým výberom mýta.

Od 1. júla pribudne 21 nových vymedzených úsekov ciest. Z pôvodne 1 vymedzeného úseku vzniknú 4 nové vymedzené úseky po preklasifikovaní rýchlostnej cesty R2 na cestu I. triedy č. 16 medzi mestskými časťami Košice-Západ a Košice-Šaca. Po preklasifikovaní rýchlostnej cesty R4 medzi výjazdom z diaľnice D1 pri obci Budimír a Košicami-Sever na cestu I. triedy č. 20 vznikne 1 nový vymedzený úsek. Po 1 novom vymedzenom úseku vznikne na rýchlostnej ceste R3 preklasifikovaním D1 v Martine a medzi Košickými Oľšanmi a Hrašovíkom na rýchlostnej ceste R4. 1 vymedzený úsek pribudne v intraviláne obce Malužiná. 2 nové vymedzené úseky vzniknú rozdelením pôvode 1 úseku na ceste I. triedy č. 61 medzi Bratislavou a Ivankou pri Dunaji, 4 na ceste I. triedy č. 63 medzi Bratislavou a Dunajskou Lužnou. Spolu 7 nových vymedzených úsekov vznikne na cestách II. triedy č. 143 medzi Malackami a Rohožníkom, č. 502 medzi Bratislavou a Trstínom a č. 572 medzi Bratislavou a Mostom pri Bratislave.

Rôzne parametre bude mať modifikované od 1. júla  40 vymedzených úsekov ciest - 30 vymedzeným úsekom sa zmení spoplatnená dĺžka spolu s inými parametrami, u 3 sa zmení názov začiatku alebo konca vymedzeného úseku a 7 vymedzeným úsekom sa zmení názov začiatku a/alebo konca križovania. Celkovo 12 vymedzeným úsekom ciest sa po 1. júli skončí platnosť, z nich 2 bez náhrady. Bezo zmeny zostane 4.086 vymedzených úsekov ciest.

Po všetkých úpravách vrátane tých, ktoré nemajú vplyv na výšku úhrady mýta (úseky spoplatnené nulovou sadzbou) sa počet vymedzených úsekov ciest zvýši o 10 na 4.148. Dĺžka siete vymedzených úsekov sa skráti o 0,2 km na 17.614,6 km.