EU: Výmenné poplatky

Európska komisia uverejnila správu o vplyve nariadenia o výmenných poplatkoch (ďalej len „IFR“) na platobné transakcie na základe kariet. Podľa správy sa hlavné ciele nariadenia dosiahli, keďže medzibankové poplatky za spotrebiteľské karty sa znížili, čo viedlo k zníženiu poplatkov obchodníkov za platby kartou, a to nakoniec viedlo k zlepšeniu služieb pre spotrebiteľov a nižším spotrebiteľským cenám. 

Hlavným cieľom IFR, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2015, bolo riešenie výmenných poplatkov za karty a platobné transakcie na základe kariet, ktoré boli vysoko diverzifikované, zvýšené a netransparentné. Tieto poplatky predstavovali prekážku integrácie jednotného trhu a spôsobili narušenie hospodárskej súťaže vrátane vyšších nákladov pre maloobchodníkov a spotrebiteľov. Za týmto účelom stanovuje IFR medzibankové poplatky za spotrebiteľské karty, zavádza obchodné pravidlá a zakazuje postupy, ktoré vytvárajú trhové prekážky, akými sú územné obmedzenia alebo zabránenie výberu platobnej značky alebo žiadosti o platbu zo strany obchodníkov a spotrebiteľov.

Správa vychádza z komplexnej štúdie o uplatňovaní IFR, ktorú Európska komisia zadala externému dodávateľovi a ktorá bola uverejnená 11. marca 2020. Ďalej sa spolieha na rozsiahle dodatočné informácie poskytnuté zúčastnenými stranami vrátane hlavných kartových systémov, maloobchodníkov a poskytovateľov platobných služieb vrátane obchodných združení, spotrebiteľov a príslušných vnútroštátnych orgánov. Skonštatovala tiež, že sa zlepšila aj integrácia trhu zvýšeným využívaním obchodníkov nadobúdateľov (banky obsluhujúcich obchodníkov) so sídlom v iných členských štátoch (cezhraničné nadobúdacie služby) a viacerými cezhraničnými transakciami s kartami. V niektorých oblastiach je však potrebné ďalšie monitorovanie a zhromažďovanie údajov, vrátane tých, ktorým od nadobudnutia účinnosti nariadenia uplynul iba obmedzený čas. Vzhľadom na pozitívny vplyv IFR a potrebu dlhšieho času na úplné preskúmanie účinkov nariadenia k správe nie je pripojený legislatívny návrh na revíziu.

Aktuálne: Najviac mladých Slovákov býva u rodičov

Takmer polovica (44 %) mladých Slovákov vo veku 18 až 30 rokov býva u svojich rodičov. Podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK, necelá tretina (32 %) mladých ľudí žije vo vlastnom dome či byte. Viac ako šestina (15 %) mladých Slovákov býva v podnájme. 

Vlastné bývanie majú viac muži (35 %) oproti ženám (29 %) a najčastejšie ide o mladých ľudí vo veku 27 až 30 rokov (59 %) s vysokoškolským vzdelaním (42 %). Minimum mladých Slovákov býva na vysokoškolskom internáte alebo u kamarátov či známych. Bývanie u rodičov je bežnejšie u slovenských respondentov, u českých zas bývanie v podnájme. „Mladí ľudia sa usilujú o vlastné bývanie a zaobstaranie bytu či domu na hypotéku berú ako jeden z hlavných dôvodov, prečo sa zadlžiť. Nie je prekvapivé, že vo vlastnom bývajú predovšetkým ľudia v manželstve či dlhodobí partneri a ľudia s vyšším mesačným príjmom“, hovorí Jaroslava Palendalová. 

Hneď 3 zo 4 mladých Slovákov (75 %) považujú vlastné bývanie za podmienku spokojného života – platí to vo všetkých vekových kategóriách, ženy však túžia po vlastnom bývaní o niečo viac než muži. O zaobstaraní vlastnej nehnuteľnosti na bývanie začínajú mladí ľudia v priemere uvažovať v 22 rokoch. Najčastejšie majú vlastný dom či byt zamestnanci vo verejnom sektore (88 % respondentov s vlastným bývaním). „Viac ako polovica mladých ľudí vlastniacich dom či byt uvádza, že má jednu veľkú pôžičku – veľmi pravdepodobne hypotéku alebo úver zo stavebného sporenia. Mladí ľudia bývajúci vo vlastnom byte či dome tiež zďaleka najviac uvádzajú, že si pravidelne sporia peniaze. Môžeme predpokladať, že si takto vytvárajú rezervu na splátky úveru na bývanie pre prípad výpadku príjmov“, dodáva Jaroslava Palendalová. Vlastné bývanie majú častejšie vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ale zaobstarávajú si ho vo vyššom veku, čo pravdepodobne súvisí s ich neskorším vstupom do ekonomicky aktívneho života.

Upozorňujeme: Najväčšia bezpečnostná slabina home office

Najväčším rizikom práce z domu pre firemné siete je podľa GFI Software využívanie súkromných PC a ďalších zariadení. Počas koronavírusovej epidémie sa české a slovenské firmy zaujímali najmä o riešenia VPN (podľa 86 % lokálnych predajcov spoločnosti), autentizáciu, prípadne firewall, pričom aktuálne ich trápili zvýšené náklady na zabezpečenie IT. 

V uplynulých niekoľkých mesiacoch sa veľká časť zamestnancov musela spoľahnúť na prácu na diaľku a začali využívať niektoré rizikové komunikačné kanály, akými sú verejné wi-fi siete či domáce routery. Avšak najväčšiu hrozbu predstavujú osobné zariadenia – hlavne PC, ale aj tablety či inteligentné telefóny – bez potrebného zabezpečenia. Veľa hlavne malých a stredne veľkých spoločnosti (SMB) si však nemohlo dovoliť zabezpečiť pre svojich zamestnancov zo dňa na deň firemné a riadne zabezpečené zariadenia, takže v mnohých firmách pracovníci dodnes doma využívajú súkromné počítače. Tým ale zvyšujú riziko napadnutia kľúčových firemných systémov a sietí. 

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu: 

· Najväčšie riziko práce na diaľku predstavuje podľa 82 % IT predajcov práca zo súkromných PC, podľa 59 % je hlavným rizikom slabá autentizácia a podľa 45 % využívanie verejných wi-fi sietí. 

· 86 % partnerov potvrdilo, že najväčší dopyt počas karantény pocítili po VPN riešeniach, 30 % po autentizácii a po zálohovaní a 27 % po riešení firewallu. 

· Pre zákazníkov bolo najdôležitejším kritériom VPN riešenia cena (57 % respondentov), rýchlosť nasadenia (43 %) a zaistenie proti výpadku (36 %). 

· Podľa 76 % predajcov je najväčšou prekážkou komplexného IT zabezpečenia jeho cena. 

„Rovnako ako vo svete, tak aj v Českej republike a na Slovensku hralo prím zabezpečenie pomocou VPN sietí, ktorým firmy reagovali na masívnu zmenu spôsobu práce. Avšak táto zmena so sebou prináša potrebu aj ďalších opatrení typu firewallu, zálohovania, zvýšenej ochrany emailov či patch manažmentu a firmy sa preto stále viac obzerajú po komplexných modeloch zabezpečenia za rozumnú cenu“, dodal Zdeněk Bínek.

Aktuálne: Potravinový odpad

Na Slováka pripadá ročne 100 kilogramov (kg) kuchynského bioodpadu. Nielen podľa analýzy WOOD & Company si tak za plytvanie potravinami v budúcnosti priplatíme.

Ceny potravín z roka na rok rastú, ich nákupy ukrajujú domácnostiam na Slovenskú až pätinu celkových výdavkov a 15 % slovenských domácností si dokonca nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Napriek tomu však každý Slovák denne vyprodukuje 0,27 kg potravinového odpadu. Okrem domácností vzniká potravinový odpad aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. A je to práve kuchynský biologický odpad, pre ktorý má obsah kontajnerov charakteristický hnilobný zápach. Zároveň sa práve tento typ odpadu podpisuje pod nekontrolovanú produkciu tzv. skládkového plynu tvoriaceho nebezpečnú zmes metánu, oxidov dusíka a sírovodíka. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.

Vzhľadom na spomenuté ekonomické a ekologické faktory by mali Slováci v najbližších rokoch kuchynský odpad triediť. Do platnosti príde vyhláška dopĺňajúca zákon o odpadoch, podľa ktorej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Podľa zákona by sa mal zber kuchynského bioodpadu realizovať raz za dva týždne, avšak skúsenosti z EÚ najčastejšie hovoria o frekvencii jedenkrát týždenne. V rodinných domoch prichádza do úvahy tzv. vedierkový zber od domu k domu. V prípade panelákov je reálnejší tzv. centralizovaný zber do špecializovaných nádob. Súčasťou domácností by sa tak mali stať kompostovateľné vrecká, vedierka a pri bytových zástavbách aj hnedé nádoby. Vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchyne sa môže následne zhodnotiť v bioplynových staniciach, v kompostárňach či v zariadeniach na energetické využitie odpadu.

Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo. Vyššie náklady miest a obcí sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Nárast nákladov spojených so zavedením a zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu sa očakáva o desiatky percent. Vyššie sadzby za triedenie kuchynského bioodpadu však nie sú a ani nebudú takou výraznou záťažou pre peňaženky ako samotný fakt, že potravinami sa v domácnostiach plytvá. Odhaduje sa, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej odpadovej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur. V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny, alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohli rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti.

EU: Platforma spravodlivého prechodu

V pondelok 29. júna začína fungovať platforma spravodlivého prechodu (JTP), ktorá má pomôcť členským štátom vypracovať ich územné plány spravodlivého prechodu a získať prístup k financovaniu z viac ako 150 miliárd EUR mechanizmu spravodlivého prechodu. 

Nová on-line platforma bude poskytovať technickú a poradenskú podporu verejným a súkromným zainteresovaným stranám v uhoľných a iných oblastiach s vysokým obsahom uhlíka a ľahký prístup k informáciám o možnostiach financovania a zdrojoch technickej pomoci. Platforma má zabezpečiť, aby sa 40 miliárd EUR (v stálych cenách v roku 2018) navrhnutých v rámci fondu Just Transition Fund nasmerovalo na správne projekty a nezostal žiadny región. Podporí tiež prístup k špecializovanej schéme v rámci InvestEU a pôžičke vo verejnom sektore, ktoré spolu s Fondom spravodlivého prechodu tvoria tri piliere mechanizmu spravodlivého prechodu. 

Platforma spravodlivého prechodu poskytne:

1. Technickú a poradenskú podporu pre členské štáty a regióny vrátane operatívnosti územných plánov spravodlivého prechodu a budovania potrubí projektov pre mechanizmus spravodlivého prechodu.
2. Jednotné webové prístupové miesto vrátane možnosti kontaktovať Európsku komisiu s technickými a administratívnymi otázkami, ktoré sa týkajú spravodlivého prechodu.
3. Zdieľanie informácií, skúseností a znalostí pre fosílne palivá a regióny náročné na uhlík s vyhradenými projektovými a expertnými databázami.
4. Fórum pre dialóg o spravodlivom prechode, do ktorého sú zapojené miestne a národné zainteresované strany, sociálni partneri, verejné orgány a inštitúcie EÚ.

Zároveň spustením platformy štartuje týždeň on-line podujatí zameraných na uhlie, lignit, rašelinu a ropné bridlice, ako aj na regióny náročné na uhlík, ktoré sa organizujú v rámci virtuálneho týždňa uhlia a seminára o regiónoch zameraných na uhlík. Tieto udalosti informujú zúčastnené strany o najnovšom vývoji politiky EÚ a poskytnú príležitosť na výmenu osvedčených postupov.