Trend: Zahraničné potraviny

Slovenskí poľnohospodári a potravinári sú maximálne znepokojení vývojom zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. Kým ešte v roku 2018 k nám potraviny vozilo 700 kamiónov počas každého pracovného dňa, dnes je to už 823 kamiónov plne naložených zahraničnými potravinami. 

Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na Slovensko stále dovážame množstvo výrobkov, ktoré si dokážeme dopestovať alebo vyrobiť aj sami. Zo živočíšnych výrobkov sme v roku 2019 najviac doviezli mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené v celkovej hodnote 302 mil. eur, syry a tvarohy v hodnote 187,9 mil. eur tisíc eur, mäso a jedlé droby z hydiny, čerstvé chladené alebo mrazené v hodnote 171,4 mil. eur, ale aj maslo a iné tuky a oleje pochádzajúce z mlieka; mliečne nátierky v hodnote 57,2 mil. eur. Z rastlinných výrobkov sme v roku 2019 najviac dovážali zemiaky, čerstvé alebo chladené v hodnote 35, 6 mil. eur, mrkvu, cviklu, koziu bradu, hľuzový zeler, reďkev, repy a podobné jedlé korene v celkovej hodnote 29,4 mil. eur, jačmeň v hodnote 25,6 mil. eur alebo zeleninu (nevarená alebo varená vo vode alebo v pare), mrazenú v hodnote 24,3 mil. eur. Zo skupiny potraviny, nápoje a tabak sme v roku 2019 najviac doviezli chlieb, zákusky, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, obsahujúce kakao v celkovej hodnote 208,8 mil. eur, vody, vrátane minerálnych vôd a sýtených vôd, obsahujúce pridaný cukor v hodnote 143,5 mil. eur alebo párky, salámy a podobné výrobky z mäsa, drobov alebo z krvi v hodnote 107,9 mil. eur.

Ak porovnávame množstvo dovezených potravín, tak medzi našich najhlavnejších importérov patria naši susedia. Za prvé štyri mesiace 2020 nás najviac zásobili Česi. Doviezli k nám viac ako 353 tisíc ton potravín v hodnote takmer 430 mil. eur. Nasledujú Maďari s objemom viac ako 157 tisíc ton potravín v hodnote 133 mil. eur. Tretí najväčší dovozca na Slovensko je za spomenuté obdobie Poľská republika. Doviezla k nám viac ako 140 tisíc ton potravín v hodnote 189 mil .eur. (zdroj: Eurostat).

 

Upozorňujeme: Negatívne dôsledky stresu

Stresové podnety vyvolávajú v organizme stresovú reakciu, ktorá aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Výsledkom je zvýšené prekrvenie kostrového svalstva potrebného na útok alebo útek. Práve tieto dôsledky stresu v dávnej minulosti človeku mnohokrát zachránili život, dnes má však stres, najmä ten dlhodobý, presne opačný účinok.

„Počas stresu v tele nastanú zmeny, ktoré môžeme považovať za pozitívne a ktoré nám pomáhajú záťažovú, stresovú situáciu prekonať. Je to napríklad zvýšenie pozornosti, zrýchlenie činnosti srdca, vylúčenie stresových hormónov, čo umožní človeku podať lepší výkon. Ak sa však stresové situácie často opakujú, nevieme ich kontrolovať a nedokážeme ich zvládať, začnú sa prejavovať negatívne dôsledky stresu vedúce k nárastu chronických ochorení", vysvetľuje prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc., z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Nezvládaný stres nám tak môže výrazne poškodiť imunitný systém a zvýšiť náchylnosť na rôzne infekcie. Následkom stresu stúpa aj riziko vzniku astmy, cukrovky, tráviacich a kožných problémov či migrény. Dlhodobý stres však zanecháva najhoršie stopy na srdcovo-cievnom systéme. Životný štýl, ktorého súčasťou je aj stresový faktor, sa dokonca podieľa na riziku vzniku infarktu až 60 %. Pri sedavom spôsobe života a práci sa stresové hormóny hromadia v organizme a rôznymi mechanizmami poškodzujú najmä srdce a cievy.

V stresových situáciách sa však podľa viacerých prieskumov ocitáme práve na pracovisku. Až 49 % zamestnancov na Slovensku v on-line prieskume, ktorý zrealizovala spoločnosť Profesia pre združenie zodpovedných firiem Business Leaders Forum pri Nadácii Pontis, potvrdilo, že pociťuje stres v práci niekoľkokrát za týždeň, resp. takmer každý deň. Negatívny vplyv dlhodobého stresu na zdravie zamestnancov zistili aj fínski vedci, ktorým sa dvadsaťpäťročnou štúdiou na 800 zamestnancoch podarilo preukázať, že tým, na ktorých sa v zamestnaní kladú vysoké nároky, hrozí až dvojnásobne vyššia pravdepodobnosť úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia. Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je v rámci Európskej únie pracovný stres dokonca druhým najčastejším problémom súvisiacim s prácou a vysoké pracovné nasadenie negatívne vplýva na zdravie a duševnú pohodu.

V práci trávime veľkú časť života, preto sa nemožno čudovať, že popri rodinnej anamnéze a spôsobe života môže byť aj povolanie, ktoré vykonávame, spúšťačom závažných ochorení, najmä ak na pracovisku pravidelne čelíme veľkému pracovnému tlaku a stresu. Dokonca určité skupiny povolaní sú špecifické práve tým, že sa u nich častejšie než v iných profesiách vyskytujú ochorenia, ktoré priamo súvisia s výkonom ich práce. „Pri povolaniach s vysokým pracovným nasadením a s vysokou mierou zodpovednosti sa najčastejšie rozvinú choroby srdcovo-cievneho systému. Takmer rovnakým rizikom je v nich rozvoj psychických problémov. Pri sedavom zamestnaní a práci s počítačom zasa môžeme pozorovať problémy s chrbticou, očami a častý je aj syndróm karpálneho tunela“, upozorňuje prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc.

Aktuálne: Dotácia na nájomné

Pre koronakrízu muselo byť podľa odhadov na Slovensku zatvorených približne 50-tisíc predajní a 20-tisíc reštaurácií. Podnikatelia už môžu žiadať o dotáciu na nájomné, ak mali zatvorené prevádzky, alebo významne obmedzili svoju činnosť. Ministerstvo hospodárstva SR spustilo aplikáciu na registráciu žiadateľov o dotáciu, žiadosti sa podávajú prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Žiadosti bude možné podávať do konca novembra tohto roka. 

O dotáciu žiada prenajímateľ, ktorý sa prihlási na Ústredný portál verejnej správy. Vo formulári vyplní potrebné dáta, ktoré si dopredu dohodol s nájomcom a formulár odošle do elektronickej schránky nájomcu. Ten bude mať 48 hodín, aby dáta overil a dodal na žiadosť elektronický podpis. Následne pôjde formulár späť prenajímateľovi, ktorý ho taktiež elektronicky podpíše. Až potom putuje žiadosť na ministerstvo a do systému na spracovanie. Keďže sa očakáva okolo 70 až 100-tisíc žiadostí, aby sa predišlo problémom s preťažením systému, vytvoril sa harmonogram predkladania žiadostí podľa krajov. Prví môžu o pomoc môžu žiadať podnikatelia z Prešovského kraja. Následne bude každý deň vyčlenený pre jeden kraj. Ako druhí sa dostanú na rad podnikatelia z Banskobystrického kraja, potom z Košického, Žilinského, Nitrianskeho, Trenčianskeho, Trnavského a ako poslední z Bratislavského kraja. Keď sa vystriedajú všetky kraje, celý postup sa zopakuje a po opadnutí prvotného náporu sa už podľa poradkyne budú môcť hlásiť všetci. 

Návrh je postavený na dobrovoľnosti, na dohode prenajímateľa a nájomcu. Dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania. Súčasne platí, že výška dotácie nesmie presiahnuť polovicu nájomného. Nájomcovi sa taktiež umožňuje zaplatiť zostávajúce nájomné najviac v 48 rovnako vysokých mesačných splátkach.

EU: Nenávistné prejavy na internete

Európska komisia uverejnila výsledky piateho hodnotenia Kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016. Výsledky sú celkovo pozitívne, keďže IT spoločnosti zhodnotia 90 % označeného obsahu do 24 hodín a odstránia 71 % obsahu, ktorý sa považuje za nezákonný nenávistný prejav. Platformy však musia ďalej zlepšovať transparentnosť a spätnú väzbu používateľom. Takisto musia zabezpečiť, aby sa označený obsah vyhodnocoval v priebehu času jednotne; medzi jednotlivými vzájomne porovnateľnými hodnoteniami, ktoré boli vykonané v rôznych obdobiach, sa totiž vyskytli rozdiely.

Z piateho hodnotenia vyplýva, že v roku 2020 sa dosiahli tieto priemerné výsledky:

• Platformy do 24 hodín posúdili 90 % označeného obsahu – v roku 2016 to bolo len 40 % obsahu.
• Platformy odstránili 71 % obsahu považovaného za nezákonný nenávistný prejav – v roku 2016 bolo odstránených len 28 % obsahu.
• V priemere sa odstráni podobné množstvo obsahu, ako sme zaznamenali v predošlých hodnoteniach. Platformy teda naďalej rešpektujú slobodu prejavu a vyhýbajú sa odstraňovaniu obsahu, ktorý nemožno považovať za nezákonný nenávistný prejav.
• Platformy odpovedali a poskytli spätnú väzbu na 67,1 % prijatých upozornení. Oproti predchádzajúcemu hodnoteniu (65,4 %) sa tento podiel zvýšil. Len Facebook však informuje používateľov systematicky; všetky ostatné platformy sa v tom musia zlepšiť.

Výsledky získané za posledné štyri roky uplatňovania kódexu správania sa uplatnia v prebiehajúcich diskusiách o tom, ako posilniť opatrenia proti šíreniu nezákonného obsahu on-line v budúcom balíku právnych predpisov o digitálnych službách, ku ktorému Európska komisia nedávno otvorila verejnú konzultáciu. Komisia sa zamyslí nad spôsobmi, ako primäť všetky platformy, na ktorých sa objaví nezákonný nenávistný prejav, aby preň zaviedli účinné systémy oznamovania a protiopatrení. Okrem toho bude komisia v rokoch 2020 a 2021 pokračovať v sprostredkovaní dialógu medzi spoločnosťami IT a organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi proti nenávistným prejavom v teréne, a to najmä pokiaľ ide o spoluprácu s tímami zameranými na moderovanie obsahu a spoločné chápanie právnych špecifík nenávistného prejavu na tom-ktorom mieste.

Radíme: Užívanie viacerých liekov

Pri užívaní viacerých liekov by mali zvýšiť opatrnosť najmä kardiologickí pacienti, ktorí sa okrem ochorenia srdca často liečia aj na ďalšie choroby. Užívajú preto spravidla najviac nevhodných kombinácií liekov, v dôsledku čoho sú vo veľkej miere ohrození liekovými interakciami, ktoré môžu viesť k ďalším zdravotným problémom. 

Odborníci z Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) na webovej stránke projektu Lieky s rozumom zdôrazňujú: „Ak napríklad takýto pacient pociťuje bolesti a únavu svalov a pritom nevykonával fyzicky náročnú aktivitu, mohla to zapríčiniť kombinácia liekov na vysoký cholesterol a liekov na poruchu srdcového rytmu.“ Užívanie liekov na riedenie krvi a liekov na poruchy srdcového rytmu môže zase zapríčiniť krvácanie z nosa, vznik modrín, ale aj prasknutie a krvácanie žalúdočného vredu. Lieky riediace krvné zrazeniny v kombinácii s tabletkami na žalúdočné vredy alebo baktériu Helicobacter pylori môžu okrem prasknutia a krvácania žalúdočného vredu dokonca spôsobiť aj infarkt či mŕtvicu.

Na záver odborníci AOPP ale dodávajú, že ak bola lekárom predpísaná liečba, v každom prípade je potrebné ju dodržať! Akékoľvek zmeny v užívaní liekov je vždy potrebné najprv konzultovať s lekárom či lekárnikom.