Aktuálne: Memorandum o porozumení

Ministerstvo financií SR a Slovenská banková asociácia podpísali Memorandum o porozumení. Súčasťou je aj záväzok bánk, že po zrušení legislatívneho rámca upravujúceho bankový odvod ukončia konania na vrátenie už uhradených prostriedkov a nebudú iniciovať nové konania ani právne kroky voči bankovému odvodu prostredníctvom Slovenskej bankovej asociácie. 

Bankám by mala byť už od 1. júla 2020 zrušená povinnosť platiť bankový odvod. Banky sa zaväzujú, že pre účtovné obdobia 2019 – 2022 vrátane navrhnú svojim akcionárom vyplatenie dividend najviac do výšky čistého zisku daného účtovného roka zníženého o sumu rovnajúcu sa 0,2 % výšky pasív banky vypočítaných podľa zákona o osobitnom finančnom odvode so stavom pasív k 30.6.2020. Táto povinnosť sa nevzťahuje na pobočky zahraničných bánk. Táto časť nerozdeleného zisku bude použitá na posilnenie vlastných zdrojov bánk tak, aby banky svojim úverovaním podporili sektory slovenskej ekonomiky, ktoré majú výrazný pozitívny vplyv na tvorbu hrubého domáceho produktu, a to najmä: spotreba domácnosti a fyzických osôb, vrátane potreby bývania, infraštruktúrne projekty, projekty zamerané na zvýšenie produktivity a efektivity podnikov a projekty „ zelenej„ ekonomiky.

Prostredníctvom úverovania vybraných sektorov by sa mohol zvýšiť hrubý domáci produkt krajiny každý rok o sumu rovnajúcu sa približne 7-násobku navýšených vlastných zdrojov. Hodnota 0,2 % zo sumy pasív bánk dnes predstavuje približne 150 mil. EUR, čo by mohlo viesť k navýšeniu úverov o cca. 1 mld. EUR. Týmto navýšením úverov by sa mohol hrubý domáci produkt krajiny každoročne zvýšiť približne o dodatočnú 1 mld. EUR s príjmami štátneho rozpočtu na úrovni 200-300 mil. EUR. Predpokladom napĺňania uvedeného navýšenia úverov je existencia zodpovedajúcej dopytovej stránky, t.j. existencia zodpovedajúcich projektov a predmetov financovania v súlade s úverovými a rizikovými politikami jednotlivých bánk. 

Banky sa ďalej zaväzujú, že investujú finančné prostriedky, ktoré môžu mať základ aj v nevyplatených dividendách, vo výške aspoň 500 mil. EUR v každom z kalendárnych rokov 2020 až 2023 na financovanie vybraných projektov v jednotlivých sektoroch slovenskej ekonomiky, ktoré majú výrazný pozitívny vplyv na tvorbu hrubého domáceho produktu, a to najmä: Významné infraštruktúrne a rozvojové investičné projekty štátu vrátane projektov Rozvojového fondu Slovenska – napr. zdravotníctvo – nemocnice, projekty kritickej infraštruktúry, či iné sektory a iné projekty zamerane na rozvoj ekonomiky Slovenskej, projekty zamerané na rozvoj podnikov s majetkovou účasťou štátu, štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky Slovenskej republiky. V prípade, ak bude bankám v danom kalendárnom roku vo finančných nástrojoch splatená akákoľvek suma, banky sa zaväzujú svoj investičný záväzok zvýšiť o túto sumu. 

V zmysle Memoranda by mal do konca tohto roka vzniknúť Rozvojový fond Slovenska zameraný na podporu a financovanie rozvojových programov vlády SR. Po zrušení legislatívneho rámca bankového odvodu bude do fondu vložená suma vo výške 1 mld. EUR z vyzbieraných prostriedkov osobitného odvodu finančných inštitúcií. Uvedená čiastka môže priniesť až 4 mld. EUR na HDP Slovenska. Medzi oblasti, ktoré budú z fondu financované, budú patriť napr. zdravotníctvo – nemocnice, projekty kritickej infraštruktúry, či iné sektory a iné projekty zamerane na rozvoj slovenskej ekonomiky. Približne 250 mil. EUR z účtu štátnych finančných aktív za účelom riešenia finančných kríz v bankovom sektore bude rozdelených nasledovne: približne 150 mil. EUR bude použitých na doplnenie zdrojov Fondu ochrany vkladov k naplneniu cieľovej hodnoty krytých vkladov k 31.12.2019 a približne 80 mil. EUR z vyzbieraných zdrojov doplní zdroje národného fondu, aby došlo k naplneniu hodnoty kumulovaných prostriedkov národného fondu vo výške 1 % krytých vkladov so stavom k 31.12.2019.

EU: Krízová pomoc pre poľnohospodárov

Európsky parlament schválil navýšenie krízovej pomoci, ktorú budú môcť štáty Európskej únie (EÚ) už čoskoro vyplatiť poľnohospodárom a malým agropotravinárskym podnikom z fondu rozvoja vidieka EÚ.

Nová právna úprava umožní vládam členských štátov využiť dosiaľ nevyčerpané prostriedky EÚ z ich programov rozvoja vidieka na vyplatenie jednorazových paušálnych kompenzácií pre farmárov a malé podniky - pôsobiace napríklad v oblasti spracovania poľnohospodárskych produktov, ktoré výrazne zasiahla kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19. Toto mimoriadne a časovo obmedzené opatrenie zamerané na cielenú podporu likvidity za účelom udržania výroby bude financované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

Strop kompenzácií určených pre krízou najviac zasiahnutých poľnohospodárov dosiahne úroveň 7.000 eur, čo predstavuje o 2.000 eur viac, ako pôvodne navrhovala Európska komisia. Malé agropotravinárske podniky by v súlade s pôvodným návrhom komisie mohli získať podporu do 50.000 eur. Členské štáty budú môcť na financovanie mimoriadnych kompenzácií využiť maximálne 2% celkového objemu prostriedkov EÚ, ktoré im boli pridelené v rámci ich programu rozvoja vidieka. Európska komisia pôvodne navrhovala stanoviť strop na úrovni 1%.

Parlament tiež v snahe poskytnúť členským štátom viac času na uvoľnenie podpory schválil predĺženie lehoty na vyplatenie kompenzácií z 31. decembra 2020 na 30. júna 2021. Žiadosti o podporu však budú musieť byť schválené kompetentnými vnútroštátnymi orgánmi do 31. decembra 2020.

Parlamentom schválený text nariadenia, ktorý je výsledkom neformálnej dohody poslancov so zástupcami členských štátov, musí ešte formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Následne bude nová legislatívna úprava zverejnená v Úradnom vestníku EÚ a ihneď potom vstúpi do platnosti.

Radíme: Čo môže na sociálnych sieťach uškodiť

Sociálne siete slúžia personalistom aj na získanie doplňujúcich informácií ku kandidátom na pohovor. Podľa životopisu neodhadnete osobnosť človeka a jeho vystupovanie. Chýbajúce informácie môžu personalistom doplniť práve sociálne siete ako je Facebook a Instagram a po novom aj TikTok. Prezentácia či vyjadrenia na sociálnych sieťach vypovedajú o osobnosti človeka, vieme tak predpokladať, či sa napríklad potenciálny uchádzač hodí do firemnej kultúry danej spoločnosti, prípadne kolektívu. 

Ak teda kandidát viackrát neprejde výberovým konaním napriek kvalitnému vzdelaniu a dobrému životopisu, je na čase skontrolovať všetky verejne dostupné zdroje informácií. Začať treba vyhľadaním svojho mena na Google – personalisti, ale aj ktokoľvek iný sa môže týmto jednoduchým spôsobom dostať k fotografiám, blogom či webovým stránkam, ktoré meno uchádzača spájajú s nevhodným obsahom. V takom prípade je možné využiť inštitút vymazania výsledkov vyhľadávania na základe predpisov Európskej únie o ochrane údajov. V ďalšom kroku je vhodné skontrolovať svoje verejne prístupné profily na sociálnych sieťach, ako je Facebook, Instagram, TikTok a podobne. Personalistov zaujíma akýkoľvek obsah, ktorý im doplní chýbajúce informácie o osobnostných a povahových črtách kandidáta. Najčastejšie ovplyvňujú rozhodnutia firiem provokatívne alebo obsahovo závadné fotografie, pozitívny vzťah k alkoholu a drogám, vulgárne komentáre, nedostatočné vyjadrovanie a gramatické chyby, ale aj diskriminačné alebo príliš sexistické komentáre uchádzača. O kandidátovi dokáže mnohé vypovedať aj šírenie konšpiračných a nepravdivých informácií. Veľmi citlivo je náborármi vnímané verejné osočovanie minulých či súčasných zamestnávateľov. A úplnú stopku dostanú tí uchádzači, ktorí na sociálnych sieťach zdieľajú z rôznych pohnútok kompromitujúce alebo tajné informácie od svojich zamestnávateľov. Kontrolou prechádzajú aj informácie o vzdelaní, mali by sa zhodovať na sociálnej sieti aj v životopise.

„Personalisti majú k dispozícii obrovské množstvo softvérových nástrojov, ktoré dokážu automaticky vygenerovať profil uchádzača z verejne dostupných informácií. Väčšina z nich vie pomocou umelej inteligencie identifikovať nevhodné príspevky na sociálnych sieťach, zaznamenať príspevky s vybranými kľúčovými slovami, upozorniť na verejne dostupné a nevhodné komentáre za akékoľvek obdobie, neraz aj hlboko v minulosti“, upozorňuje Diana Nackinová. Záujemci o pracovné miesto by si preto mali skontrolovať nastavenia svojich sociálnych sietí, upraviť spätne práva svojich súkromných príspevkov tak, aby neboli verejne prístupné. Pri fotografiách je vhodné skontrolovať, kto všetko je na nich označený, pretože k nim možno získať prístup cez priateľov. Grafton upozorňuje aj na fenomén čoraz obľúbenejšej sociálnej siete TikTok – rôzne výzvy a videá, ktoré v danej chvíli pripadajú uchádzačom vtipné, môžu po nejakom čase spôsobiť zbytočnú katastrofu vo výberovom konaní. Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnaných ľudí – personalisti môžu z času na čas získať zo sociálnych sietí informácie, ktoré môžu viesť k rozviazaniu pracovného pomeru.

Správny prístup k využitiu sociálnych sietí na sebaprezentáciu môže byť naopak rozhodujúcim faktorom vo výberovom konaní. „Sociálne siete sú neoddeliteľnou súčasťou práce náborárov, ktorí vyhľadávajú talenty. Spoločnosti využívajú na priame vyhľadávanie kandidátov najmä sociálnu sieť LinkedIn. Facebook sa častejšie používa na online náborové kampane, či kampane zamerané na povedomie o značke zamestnávateľa. Za výhodu sa považuje fakt, že komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí je flexibilnejšia a kandidáti sa cítia otvorenejší a uvoľnenejší“, hovorí Diana Nackinová. Profil na sociálnej sieti LinkedIn nemusí mať každý – no pri manažérskych, alebo expertných profesiách je nevyhnutnosťou. Pasívny účet s podrobnými informáciami síce môže pomôcť personalistom pri vyhľadávaní, no aktívne príspevky prezentujúce profesionalitu uchádzača, relevantné komentáre alebo pravidelné zverejňovanie užitočných informácií pre ostatných užívateľov LinkedInu môžu byť faktorom, ktorý rozhodne o prijatí. Vynikajúco môže na budovanie vlastnej značky poslúžiť aj Facebook – ak si personalista môže overiť, že uchádzač je aktívny v rôznych verejných profesných skupinách alebo sa pravidelne zapája v expertných poradniach, takmer isto mu to pomôže tam, kde sa rozhoduje medzi rovnocennými kandidátmi.

Radíme: Zdravé kúpanie

Kúpaciu sezónu na umelých aj prírodných kúpaliskách ovplyvňujú protiepidemické opatrenia prijaté pre COVID-19. Úrad verejného zdravotníctva SR zverejnil zásady zdravotne bezpečného kúpania sa.

Ako sa v súčasnej situácii správať na kúpalisku

• Nenavštevujte kúpalisko, ak ste chorí, alebo máte príznaky ochorenia – ohrozujete seba aj ostatných.
• Pri vstupe na kúpalisko si dezinfikujte ruky – na častú dezinfekciu a umývanie rúk dbajte počas celého pobytu na kúpalisku u seba i detí a vyhýbajte sa dotyku očí, nosa a úst.
• Pri pobyte na voľných oddychových plochách odporúčame dodržiavať odstup dva metre od okolitých oddychujúcich jednotlivcov, členov skupín či domácností.
• Dvojmetrové odstupy odporúčame dodržiavať aj pri pohybe po areáli kúpaliska – bezpečnú vzdialenosť dodržiavajte najmä v šatniach a sprchách, na toaletách, v radoch na služby a pod.
• Vyhýbajte sa zoskupovaniu a úzkym kontaktom s neznámymi osobami.
• Uprednostňujte bezkontaktné platby.
• Rešpektujte pokyny a zavedené postupy prevádzkovateľa kúpaliska.
• Na kúpalisku nemusia nosiť rúška návštevníci ani zamestnanci.

Najbezpečnejšie je navštevovať oficiálne prevádzkované a schválené kúpaliská, kde sa okrem kvality vody kontroluje aj dodržiavanie ďalších povinností, ktoré vyplývajú z legislatívy a prírodné vodné plochy, ktoré sú regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva monitorované. Aktuálne výsledky kontrol uverejňuje počas letnej kúpacej sezóny pravidelne v týždňových intervaloch (vždy v piatok) na webe Úrad verejného zdravotníctva SR ako aj na internetových stránkach 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

Kúpanie je určené pre zdravých ľudí, ktorí majú normálnu imunitu a neporušenú pokožku. Ak je poškodená, môže byť vstupnou cestou infekcie – pri kúpaní sa nie je možné totiž úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi mikroorganizmov.

EU: Nový akčný plán digitálneho vzdelávania

Európska komisia vyhlásila otvorenú verejnú konzultáciu, aby jej budúci nový akčný plán digitálneho vzdelávania odrážal skúsenosti, ktoré Európska únia (EÚ) nadobudla v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy počas krízy spôsobenej koronavírusom. 

Pandémia spôsobila rozsiahle zatváranie škôl a univerzít, ako aj prechod na dištančné a online vzdelávanie a používanie digitálnych technológií v masovom a nebývalom rozsahu. Táto konzultácia pomôže poučiť sa zo skúseností a poskytnúť informácie o návrhoch akčného plánu, ktoré budú mať kľúčový význam v období obnovy po pandémii spôsobenej ochorením COVID-19. 

Cieľom verejnej konzultácie je zhromaždiť názory všetkých občanov, inštitúcií a organizácií z verejného aj zo súkromného sektora ochotných podeliť sa o svoje názory a skúsenosti s bezprecedentnou krízou a so svojou víziou digitálneho vzdelávania v Európe. Konzultácia bude k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ a bude trvať do 4. septembra. Celý proces počas leta doplní rad on-line osvetových podujatí s cieľom získať ďalšie názory na digitálne vzdelávanie a krízu spôsobenú koronavírusom.

Digitálna transformácia je jednou z priorít, ktoré si Európska komisia vytýčila vo vlajkovej stratégii s názvom Európa pripravená na digitálny vek. Kvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčom na dosiahnutie tohto cieľa a zabezpečenie, aby všetci Európania boli pripravení žiť a pracovať v digitálnom veku. S cieľom dosiahnuť túto víziu predloží Európska komisia v septembri 2020 nový akčný plán digitálneho vzdelávania. Pôjde o kľúčový nástroj v procese obnovy po pandémii COVID-19, ktorý zohľadní skúsenosti z krízy a stane sa súčasťou dlhodobej vízie európskeho digitálneho vzdelávania.