Kyberchondria: Moderná forma hypochondrie

Za hypochondra sa považuje človek, ktorý vyše šesť mesiacov pociťuje príznaky choroby, hoci mu neboli diagnostikované. Denne vyhľadáva 1 až 3 hodiny diagnózu k svojim symptómom. Internet pritom môže potvrdiť správnosť jeho pocitu a dokonca ho ešte aj zhoršiť. Napríklad podľa štúdie Microsoftu až 25 % hľadaní pojmu bolesť hlavy viedla na internete k výsledkom odkazujúcim na mozgový nádor. 

Podobne ako pri hypochondrii, teda prehnanom záujme, až chorobnej úzkosti o svoje zdravie, kyberchonder: 

- Interpretuje relatívne nevinné príznaky/bežné funkcie tela bez lekárskeho vyšetrenia ako možné závažné ochorenie. 

- Má stavy úzkosti súvisiace so zdravotným stavom, preto opätovne vyhľadáva možné diagnózy na internete. 

- Nepretržite rozmýšľa o vlastnom zdraví. 

- Často navštevuje lekára aj s jasnou predstavou liečby a liekov. 

- Praktizuje tzv. Doktor-hopping – častú zmenu lekárov, ak nepotvrdia „samodiagnózu“ na základe informácií z internetu. 

Podľa Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) kyberchondria následne môže ovplyvniť aj spotrebu liekov. Postihnutý človek sa pokúša „pomôcť si“ sám a siaha po voľnopredajných liekoch. Vďaka slovíčku „voľnopredajné“ neznejú nebezpečne. Stále však obsahujú účinné látky a v interakcii s inými liekmi, prípadne pri ich nadmernom užívaní, môžu vyvolať aj nežiaduce účinky. 

Ako teda pomôcť niekomu, kto prepadol kyberchondrii? Vyhľadávanie informácií o zdraví a chorobách je dnes pomerne bežné, Google uvádza až 1 z 20 vyhľadávaní. Preto je nevyhnutné, aby človek trpiaci kyberchondriou so svojimi symptómami išiel v prvom rade za svojím lekárom. A ak si hľadá ďalšie informácie, je dôležité, aby ich hľadal na správnych internetových stránkach. Podpora od blízkych a priateľov môže pacientovi, trpiacemu kyberchondriou, len pomôcť. Informácie vyhľadávame všetci, a nezriedka súvisia aj s naším zdravotným stavom. Samotný Google priznáva, že jedno percento jeho vyhľadávaní súvisí priamo so symptómami. Sám uviedol novinku, mobilnú aplikáciu, ktorá k symptómom priradí možné diagnózy, spolupracoval na nej pritom aj s tímom odborníkov z Harvard Medical School, Mayo Clinik a ďalšími inštitúciami. Podobné aplikácie v zahraničí už existujú. Musia sa však používať uvážlivo. Nikdy nenahradia návštevu u lekára, ktorý svojmu pacientovi najlepšie určí diagnózu a v prípade potreby stanoví liečbu.

Phishing: Až 4 % používateľov klikne na nebezpečný odkaz

Koronavírusová kríza naliehavo pripomenula potrebu uceleného riešenia ochrany firemnej elektronickej pošty. Podľa SolarWinds MSP dnes 94 % malvérov preniká do podnikov prostredníctvom nakazených emailov. Jediným kliknutím sú potom vystavené bezprostrednému riziku nákazy nielen počítač ale celá firemná sieť. 

K významnému nárastu phishingových aktivít došlo práve v čase koronavírusovej krízy, kedy hekeri zamerali phishingové kampane na informácie o chorobe COVID-19 a jej liečenia. Odhaduje sa, že až 85 % organizácií zažilo útoky postavené na phishingu alebo sociálnom inžinierstve. Kybernetické útoky mieria aj na malé a stredné spoločnosti (SMB) – skúsenosť s nimi má 66 % SMB firiem – ktoré sú navyše ohrozenejšie v dôsledku obmedzených rozpočtov na IT. V roku 2019 spôsobili e-mailové útoky stratu 1,7 miliardy dolárov medzi organizáciami na celom svete. „Phishingové emaily sú extrémne nebezpečné hlavne v prípade šírenia ransomvéru. Infikované emailové prílohy napríklad prispeli v roku 2018 k 500-percentnému nárastu útokov prostredníctvom ransomvéru typu Troldesh, ktorý šifruje súbory a celé počítače s požiadavkou výkupného“, dodal Štěpán Bínek. 

Firmám sa odporúča chrániť svoju emailovú infraštruktúru s využitím troch kľúčových prvkov: 

1. Viacvrstvová IT bezpečnosť s ohľadom na všetky vektory možných útokov. 
2. Školenia používateľov na získanie povedomia o rizikách prichádzajúcej pošty. 
3. Doplnenie emailovej infraštruktúry o službu silnej ochrany emailovej prevádzky s antivírusovým, antispamovým a antiphishingovým filtrovaním.

Trend: Medicínske dáta sú na čiernom trhu žiadané viac ako bankové

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT vydalo už takmer desiatku varovaní pre domáce súkromné aj verejné spoločnosti o silnej hrozbe kybernetických útokov. Nemocnice nie sú žiadnou výnimkou a útočníci sa zameriavajú na všetky oblasti ich chodu. Najvyššia cena na čiernom trhu sa platí práve za medicínske dáta pacientov. 

Kybernetický útok môže fungovanie firiem úplne ochromiť. Počas pandémie útočníci falšovali stránky, ktoré mali pôvodne sprostredkovať štatistiky šírenia koronavírusu, pričom sa zamerali hlavne na najväčších poskytovateľov v oblasti digitálnej komunikácie. Pri kybernetických útokoch ide pritom o globálny trend, ktorý sa nevyhne žiadnej krajine. „Najčastejším typom útoku sú aj po rokoch ešte stále phising maily. Ich kvalita sa líši od úplne triviálnych až po tie veľmi komplexné. Súkromné spoločnosti spolu so štátnou správou by sa mali pripraviť, že so zväčšujúcou sa mierou automatizácie a digitalizácie sa počet útokov bude len a len stupňovať“, hodnotí Ján Ščamba. 

Útoky sa nevyhýbajú ani nemocniciam, pričom sa útočníci nesnažia dostať len do počítačov, ale majú snahu preniknúť aj do medicínskych prístrojov a k dátam o pacientoch. „Na čo konkrétne sa zameriavajú, závisí od motivácie útočníka. Medicínske dáta pacientov sú na čiernom trhu žiadané viac ako dáta z bankového sektora či zo všeobecných služieb“, vysvetľuje Ščamba. Ich bezpečnosť pritom závisí od rôznych faktorov. Aj keď je prioritou výrobcov dodať bezpečné riešenia, prevádzkové podmienky, kde najčastejšie dochádza k zlyhaniu, ovplyvniť nevedia. Práve preto sú dôležité tímy, ktoré sú špecializované práve na túto oblasť.

Výzva: Podpora výskumu a vývoja COVID-19

Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) zverejnila na svojom webe novú výzvu na podporu projektov výskumu a vývoja so zameraním na zvládnutie pandémie nového koronavírusu a jej dôsledkov. 

Základným programovým cieľom výzvy na na obdobie rokov 2020 – 2021 je podpora výskumu a vývoja zameraných na ochorenie COVID-19, respektíve s ním súvisiacich a s tým spojená prípadná podpora zariadení na testovanie produktov týkajúcich sa tejto nákazy. Má teda ísť o výskum a vývoj zameraný na relevantné lieky (vrátane vakcín) a liečbu, ich medziprodukty, účinné farmaceutické zložky a suroviny, zdravotnícke pomôcky, nemocničné a zdravotnícke vybavenie (vrátane pľúcnych ventilátorov a ochranných odevov a vybavenia, ako aj diagnostických nástrojov) a potrebné suroviny, dezinfekčné prostriedky, ich medziprodukty a chemické suroviny potrebné na ich výrobu a nástroje na zber a spracovanie údajov. 

Program APVV podporí výskum a vývoj so zameraním na zvládnutie pandémie nového koronavírusu a jej dôsledkov na obdobie rokov 2020 - 2021 sumou osem miliónov eur. Na jeden projekt bude maximálne pridelená suma 400.000 eur. Dátum ukončenia výzvy je 15. júla.

Radíme: Odvody po ukončení núdzového stavu

Núdzový stav pre šírenie pandémie koronavírusu COVID-19 ukončila vláda SR od 14. júna 2020, 00:00 hod. Mimoriadna situácia však naďalej trvá. Ako to ovplyvňuje odvody do Sociálnej poisťovne?

Skončenie núdzového stavu neznamená skončenie mimoriadnej situácie, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca 2020. Kým nebude ukončená mimoriadna situácia, stále platí, že živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) môžu daňové priznanie za rok 2019 podať až do konca mesiaca nasledujúceho po tom, ako vláda ukončí trvanie mimoriadnej situácie. Sociálna poisťovňa teda až po odovzdaní daňových priznaní za rok 2019 bude môcť určiť, či a v akej výške budú povinní platiť poistné v ďalšom období. Do tohto času povinne poistené SZČO naďalej platia poistné na sociálne poistenie tak ako doteraz.

Viac informácií o posudzovaní povinnosti odvádzať poistné SZČO je možné nájsť na internetovej stránke Sociálnej poisťovne Ako budú SZČO platiť odvody od júla 2020.