Radíme: Odvody po ukončení núdzového stavu

Núdzový stav pre šírenie pandémie koronavírusu COVID-19 ukončila vláda SR od 14. júna 2020, 00:00 hod. Mimoriadna situácia však naďalej trvá. Ako to ovplyvňuje odvody do Sociálnej poisťovne?

Skončenie núdzového stavu neznamená skončenie mimoriadnej situácie, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca 2020. Kým nebude ukončená mimoriadna situácia, stále platí, že živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) môžu daňové priznanie za rok 2019 podať až do konca mesiaca nasledujúceho po tom, ako vláda ukončí trvanie mimoriadnej situácie. Sociálna poisťovňa teda až po odovzdaní daňových priznaní za rok 2019 bude môcť určiť, či a v akej výške budú povinní platiť poistné v ďalšom období. Do tohto času povinne poistené SZČO naďalej platia poistné na sociálne poistenie tak ako doteraz.

Viac informácií o posudzovaní povinnosti odvádzať poistné SZČO je možné nájsť na internetovej stránke Sociálnej poisťovne Ako budú SZČO platiť odvody od júla 2020.

EU: Novinka Re-open EU

Nová platforma Re-open EU slúži ako kľúčový referenčný bod pre všetkých cestujúcich v EÚ, pretože zhromažďuje aktuálne informácie od Európskej komisie a členských štátov na jednom mieste. Dostupná bude prostredníctvom aplikácie alebo na internete a bude k dispozícii v 24 úradných jazykoch EÚ. 

Používatelia si tu budú môcť prehliadať aktuálne informácie a rady týkajúce sa jednotlivých krajín EÚ prostredníctvom interaktívnej mapy. Nájdu tu aj informácie o systémoch rekreačných poukazov, vďaka ktorým budú môcť vyjadriť podporu svojim obľúbeným hotelom alebo reštauráciám tým, že si kúpia poukaz na pobyt alebo jedlo po ich znovuotvorení. Pomôžu tým európskemu odvetviu stravovacích a ubytovacích služieb po zrušení obmedzení a otvorení hraníc. Vďaka rekreačným poukazom preklenú podniky problémy s finančnou hotovosťou tým, že presunú poskytnutie služieb na neskôr. Suma, ktorú zaplatí zákazník, ide priamo poskytovateľovi služieb. Vytvorením tejto stránky chce Európska komisia prispieť k lepšiemu prepojeniu zúčastnených podnikov s potenciálnymi zákazníkmi, a to najmä pri cestách do zahraničia.

Európska digitálna kultúrna platforma Europeana otvára sekciu Discovering Europe – prehliadku umeleckých diel a fotografií niektorých z najikonickejších miest Európy. Okrem toho sa na portáli Europeana Pro vytvorí špecializované rozhranie pre cestovný ruch, kde nájdu odborníci v oblasti kultúrneho dedičstva informácie o iniciatívach na podporu cestovného ruchu v celej EÚ.

Upozorňujeme: Nové podvody

Na Slovensku pribudli nové podvodné aktivity. Upozornili na ne Slovenská živnostenská komora (SŽK) a Finančná správa.

Podľa SŽK sú cieľom podvodov najmä živnostníci, malí a strední podnikatelia, ktorých cez poštové poukážky vyzývajú na úhradu vysokého zápisného do rôznych registrov. Ide o ponuky súkromných firiem ako Slovenská komora firiem a živnostníkov, Register obchodu a živností či Slovenský register firiem a živností a podobne. Zápis do takého registra nie je povinný, navyše tieto súkromné dobrovoľné registre ťažko, alebo vôbec nemožno nájsť na internete. Každý podnikateľ na Slovensku je pritom povinne zapísaný v obchodnom registri SR (právnické osoby) alebo v živnostenskom registri SR (fyzické a právnické osoby). Na právne úkony sú použiteľné iba výpisy z týchto 2 registrov! 

Ďalší podvodníci sa skrývajú za poplatky spojené s colným konaním. Obetiam zašlú informáciu, že im majú doručiť peňažnú zásielku, ktorú zadržiavajú colníci v niektorom členskom štáte EÚ (letisko vo Viedni, Paríži, slovenské hranice a podobne). Žiadajú zloženie väčšej sumy peňazí od 3.000 po 45.000 eur ako zábezpeku na rôzne colné poplatky ako daň, clo a podobne. Následne v krátkom čase (1 až 2 dni) urgujú zaplatenie požadovanej sumy, inak prídu o zásielku peňazí vo výške 200.000 až 500.000 amerických dolárov. Žiaľ, na finančnú správu sa obete obrátia až keď už poslali cez rôzne platobné portály (nie banky) peniaze a "balík" s finančnou hotovosťou im nebol doručený. V tomto prípade už neexistuje iné riešenie, ako obrátiť sa na políciu a podať trestné oznámenie. Finančná správa vyzýva, aby ste na takéto emaily nereagovali, peniaze v žiadnom prípade neposielali a obrátili sa na políciu. Rovnako upozorňuje, že pri preclievaní zásielok komunikuje s osobu, ktorá tovar predložila colnému orgánu výhradne elektronickou komunikáciou a nie emailom či inou komunikáciou z vymyslených adries. Dovozné platby sa neplatia žiadnej inej osobe, iba colnému orgánu okrem prípadov, kedy príjemca zásielky splnomocní na zastupovanie v colnom konaní inú osobu, napr. prepravcu. V takomto prípade zaplatí dovozné platby tejto osobe pri fyzickom prevzatí zásielky.

EU: Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2020

Z tohtoročného Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) vyplýva, že vo všetkých členských štátoch a vo všetkých kľúčových oblastiach došlo k pokroku. Členské štáty EÚ by mali zintenzívniť svoje úsilie o zlepšenie pokrytia sietí s veľmi vysokou kapacitou, prideliť spektrá 5G, aby umožnili komerčné spustenie služieb 5G, zlepšiť digitálne zručnosti občanov a ďalej digitalizovať podniky aj verejný sektor.

Lídrami v celkovej digitálnej výkonnosti v EÚ sú Fínsko, Švédsko, Dánsko a Holandsko. Hneď za nimi nasleduje Malta, Írsko a Estónsko. Podľa medzinárodného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (I-DESI) krajiny EÚ, ktoré dosahujú najlepšie výsledky, sú zároveň aj svetovými lídrami. Najväčšie hospodárstva EÚ nie sú digitálnymi priekopníkmi, čo naznačuje, že digitálna transformácia sa musí urýchliť, ak má EÚ úspešne naplniť ciele dvojakej transformácie, pred ktorou stojíme – tej digitálnej a tej zelenej. Za posledných 5 rokov dosiahlo najvýznamnejší pokrok Írsko, po ňom Holandsko, Malta a Španielsko. Tieto krajiny zároveň podľa meraní DESI dosahujú výsledky vysoko nad priemerom EÚ.

Hlavné zistenia v 5 digitálnych oblastiach (pripojiteľnosť, digitálne zručnosti, používanie internetu jednotlivcami, integrácia digitálnych technológií podnikmi a digitálne verejné služby)

1. Pripojiteľnosť sa zlepšuje, ale treba sa snažiť viac, ak chceme riešiť rýchlo rastúce potreby. Členské štáty pracujú na transpozícii nových pravidiel EÚ prijatých v roku 2018 do vnútroštátnych právnych predpisov s cieľom podporiť investície do sietí s veľmi vysokou kapacitou – tak pevných, ako aj mobilných. V roku 2019 malo k dispozícii pevné širokopásmové pripojenie 78 % domácností oproti 70 % pred 5 rokmi a siete 4G pokrývajú takmer celú európsku populáciu. Ale len 17 členských štátov už pridelilo spektrum v rámci priekopníckych pásiem 5G (o 5 krajín viac ako v minulom roku). V pripravenosti na 5G sú najpokročilejšie Fínsko, Nemecko, Maďarsko a Taliansko. Pevné širokopásmové siete s veľmi vysokou kapacitou má k dispozícii 44 % domácností v EÚ.
2. Je potrebný väčší pokrok v oblasti digitálnych zručností: kríza spôsobená koronavírusom ukázala, že primerané digitálne zručnosti sú pre občanov nevyhnutným predpokladom prístupu k informáciám a službám. Veľká časť obyvateľstva EÚ, až 42 %, stále nemá ani základné digitálne zručnosti. V roku 2018 pracovalo v EÚ približne 9,1 milióna odborníkov na IKT, čo bolo o 1,6 milióna viac než pred 4 rokmi. Až 64 % veľkých podnikov a 56 % MSP, ktoré v roku 2018 prijali odborníkov na IKT, uviedlo, že tieto voľné pracovné miesta bolo ťažké obsadiť.
3. Hoci počas pandémie sme zaznamenali prudký nárast využívania internetu, tento trend sa objavil už pred krízou: až 85 % ľudí používa internet aspoň raz za týždeň (nárast zo 75 % v roku 2014). Najviac vzrástlo využívanie videohovorov, a to zo 49 % používateľov internetu v roku 2018 na 60 % v roku 2019. Aj používanie internetbankingu a online nakupovanie je obľúbenejšie než v minulosti (66 %, resp. 71 % používateľov internetu).
4. Podniky sú čoraz digitalizovanejšie, pričom z tohto pohľadu vedú veľké podniky. 38,5 % veľkých podnikov sa už spolieha na moderné cloudové služby a 32,7 % uviedlo, že využívajú analýzu veľkých dát. Veľká väčšina MSP však tieto digitálne technológie nevyužíva. Cloudové služby používa len 17 % z nich a analýzu veľkých dát len 12 %. Pokiaľ ide o elektronický obchod, v roku 2019 len 17,5 % MSP predávalo výrobky alebo služby online, čo je veľmi mierny nárast o 1,4 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2016. Naopak, v roku 2019 využívalo online predaj 39 % veľkých podnikov.
5. S cieľom podporiť elektronický obchod sa EÚ dohodla na viacerých opatreniach od odstránenia neodôvodnených cezhraničných prekážok cez uľahčenie lacnejšieho cezhraničného dodávania balíkov a ochranu práv on-line zákazníkov až po podporu cezhraničného prístupu k on-line obsahu. Od decembra 2018 si spotrebitelia a podniky môžu vyberať spomedzi tých najvýhodnejších ponúk na internete v celej EÚ bez toho, aby boli diskriminovaní na základe štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu. Napokon možno spomenúť, že pozorujeme stúpajúci trend využívania digitálnych verejných služieb v oblasti elektronickej verejnej správy a elektronického zdravotníctva, čo umožňuje väčšiu efektívnosť a úspory pre vlády a podniky, lepšiu transparentnosť a väčšiu účasť občanov na politickom živote. 67 % používateľov internetu, ktorí predložili formuláre svojej verejnej správe v roku 2019, dnes využíva online kanály, čo je nárast z 57 % v roku 2014. Využívanie služieb založených na IKT je teda zjavne pohodlnejšie než papierová komunikácia. Najlepšie výsledky v tejto oblasti dosahujú Estónsko, Španielsko, Dánsko, Fínsko a Lotyšsko.

Keďže pandémia významne ovplyvňuje každý z piatich rozmerov sledovaných indexom DESI, zistenia za rok 2020 by sa mali vnímať v spojení s mnohými opatreniami, ktoré prijala Európska komisia a členské štáty na zvládnutie krízy a na podporu obnovy. Členské štáty prijali opatrenia na minimalizáciu šírenia nákazy a na podporu systémov zdravotnej starostlivosti, napríklad zavedením aplikácií a platforiem na uľahčenie telemedicíny a koordinácie zdravotníckych zdrojov. Aj komisia prijala opatrenia, ako napríklad vydanie odporúčania o spoločnom súbore nástrojov únie na využívanie technológií a údajov na boj proti pandémii a prekonanie krízy, najmä pokiaľ ide o mobilné aplikácie a využívanie anonymizovaných údajov v aplikáciách na sledovanie kontaktov. Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) začal na žiadosť Komisie monitorovať internetovú prevádzku, aby zabránil preťaženiu siete.

V kontexte plánu obnovy pre Európu, ktorý bol prijatý 27. mája 2020, DESI poskytne analýzu zameranú na jednotlivé krajiny, aby členské štáty mohli nadviazať na digitálne odporúčania európskeho semestra a stanoviť si priority, pokiaľ ide o reformné a investičné potreby. Tým sa im uľahčí prístup k Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v hodnote 560 miliárd EUR. Tento nástroj poskytne členským štátom finančné prostriedky na zvýšenie odolnosti ich hospodárstiev a zabezpečenie toho, aby investície a reformy podporovali zelenú a digitálnu transformáciu.

Upozorňujeme: Falošný šéf

Obdobie koronakrízy sa stalo živnou pôdou pre rôzne formy kyber kriminality. Podvodníci dokážu využiť situáciu, kedy množstvo ľudí pracuje z domu, fyzicky oddelení od svojich šéfov a ostatných členov tímu. Ľahšie dochádza k tomu, že „falošný šéf“ žiada vykonať takú či onakú finančnú transakciu. Podvodníkom nahráva aj pocit neistoty, strach či slabá informovanosť mnohých zamestnancov. 

Viaceré firmy si počas koronakrízy uvedomili, že práca z domu vie byť naozaj efektívna a snažia sa občasný home-office pretaviť do firemnej kultúry aj po postupnom uvoľnení opatrení. Peter Mucina dodáva: „Mnoho zamestnancov okrem toho využíva neformálne komunikačné kanály (napríklad aplikáciu WhatsApp), ktoré umožňujú aj posielanie hlasových správ. Už sme boli svedkami prvých pokusov o podvod, pri ktorých boli falošné emaily sprevádzané aj hlasovými správami s cieľom zvýšiť ich dôveryhodnosť. Imitujúci hlas bol niekedy trochu skreslený, ale inak sa podobal skutočnému šéfovi.“ Okrem fyzickej vzdialenosti nahráva podvodníkom aj pocit neistoty a s tým súvisiaca potreba nových informácií. Napr. v Nemecku boli zaznamenané prípady webových stránok, ktoré ukazujú mapu šírenia koronavírusu v reálnom čase. Zamestanci, pripojení k firemnej sieti na diaľku, si kliknutím na túto mapu nevedomky na pozadí stiahli aj škodlivý softvér. Zvyšuje sa aj počet podvodných emailov – tzv. phishingu, ktoré tvrdia, že obsahujú video pokyny na ochranu pred koronavírusom a informácie s aktuálnym vývojom v súvislosti s hrozbou nákazy. Podvodníci zneužívajú aj Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) vo forme falšovaných informácií a vyhlásení v dôsledku pandémie. 

Keď už sú raz podvodníci vo firemnej sieti, sledujú komunikáciu zamestnancov s cieľom identifikovať kľúčové osoby, napríklad vo finančných oddeleniach. Taktiež analyzujú spôsob oslovenia (ty / Vy), formálny či neformálny tón a iné zvyklosti v snahe čo najviac sa priblížiť skutočnej komunikácii, ktorej autentickosť potom zneužijú v oblasti sociálneho inžinierstva. Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako sa vyhnúť možným škodám, je mať otvorenú firemnú kultúru. Medzi obeťami podvodov s falošnými nadriadenými sa oveľa častejšie nachádzajú najmä hierarchicky organizované spoločnosti alebo spoločnosti spravované vlastníkmi. Okrem firemnej kultúry je dôležitejšie než kedykoľvek predtým najmä povedomie zamestnancov o súčasnej situácii. Zamestnanci si musia byť vedomí nových hrozieb vo forme stále častejších phishingových útokov a nevyžiadaných správ. Je dôležité, aby celé spoločnosti bez výnimiek dodržiavali všetky požiadavky, pokyny a pravidlá, aj keď to môže byť v niektorých prípadoch práce z domu zložitejšie. Zásada štyroch očí sa musí uplatňovať aj pri práci na diaľku. „Pri vyšších finančných transakciách môže byť teraz dokonca užitočné zaviesť zásadu šiestich očí, pretože fyzické podpisovanie dokumentov je momentálne značne sťažené. Okrem toho by si mali spoločnosti pred schválením vyšších transakcií zaviesť princíp spätného overenia a nastaviť si tak ďalšiu úroveň bezpečnosti. Hlavnú úlohu ale aj naďalej musí plniť ostražitosť a inštinkt“, odporúča P. Murcina. 

10 tipov, ako sa môžu spoločnosti chrániť pred „falošným šéfom“: 

1. Budovať väčšiu vnímavosť zamestnancov. Najmä finančné oddelenia by mali byť prostredníctvom špeciálnych školení informované o podobných podvodoch. Spoločnosti by mali povzbudiť všetkých zamestnancov, aby okamžite nahlásili podozrivý obsah. 
2. Otvorená komunikácia: Tímy by sa napriek fyzickej vzdialenosti mali snažiť udržiavať úzky kontakt (napr. prostredníctvom virtuálnych stretnutí, tímových rozhovorov atď.). Výmena najdôležitejších telefónnych čísel (obchodných aj súkromných) či konzultácie s kolegami a nadriadenými tiež pomáhajú predchádzať pokusom o podvod. 
3. Vždy zadajte webové adresy ručne. Neklikajte na žiadne odkazy ani prílohy a neodpovedajte na nechcené správy. Kontrolujte prípony sťahovaných súborov, dokumentov a videí – nemali by byť vytvorené vo formáte EXE alebo LNK. 
4. Obmedzte prístupové práva osôb, ktoré sa pripájajú k podnikovej sieti. Pokiaľ to je možné, pri práci z domova by sa na komerčné účely nemali používať žiadne verejné alebo súkromné ​​počítače, pretože s nimi možno manipulovať. Ak by bolo nevyhnutné využiť súkromný počítač zamestnanca, malo by sa tak urobiť až po predchádzajúcej konzultácii s firemným IT a nadriadenými. 
5. Nastavte si bezpečné a rozdielne heslá pre rôzne služby a vždy nainštalujte najnovšie aktualizácie pre operačné systémy a aplikácie, aby ste čo najviac odstránili zraniteľné miesta. Aplikácie vždy sťahujte iba z dôveryhodných zdrojov (napr. Google Play, App Store) alebo zo zdrojov poskytovaných vašou vlastnou spoločnosťou. 
6. Buďte zvlášť opatrní pri emailoch od neznámych odosielateľov s prílohami alebo odkazmi. Nasledujúce domény / adresy k téme koronavírusu už boli identifikované ako nebezpečné: coronavirusstatus[.]space, coronavirus-map[.]com, canalcero[.]digital. coronavirus[.]zone, coronavirus-realtime[.]com, coronavirus[.]app, coronavirusaware[.]xyz, coronavirusaware[.]xyz, 
7. Dávajte si pozor na preklepy a úpravy v emailových adresách, z ktorých vám prišla faktúra alebo žiadosť na akúkoľvek finančnú transakciu. Napríklad emailová adresa s koncovkou @eulerhermes.com je správna, ale @eulerhernnes.com je falošná. 
8. Softvér na hlasovú imitáciu: Zamestnanci by nikdy nemali prijímať pokyny na zmenu bankových údajov telefonicky, interne ani externe, vždy by mali trvať na písomných pokynoch a preposielať ich svojim nadriadeným kvôli overeniu. 
9. Zamestnanci by mali všeobecne nedôverovať každej hlasovej správe a najmä tým z verejných aplikácií, ani keby to znelo ako hlas vášho generálneho riaditeľa. Vždy by si mali pokyny spätne preveriť so svojim nadriadeným. 
10. Menej je viac: Podvodníci často využívajú informácie zo sociálnych sietí, zamestnanci by mali byť pri zverejňovaní osobných informácií na internete opatrní.