Aktuálne: Strach o budúcnosť

Až 75 % opýtaných zamestnancov vyjadrili obavy z toho, čo im prinesie budúcnosť. Najčastejšie ich trápi neistota z ďalšieho vývoja krízy (37 %) spolu s obavami zo zníženia príjmu (27 %). Viac ako pätina zamestnancov zároveň nie je spokojná s reakciou svojho zamestnávateľa na koronakrízu. 

Obavy často súvisia s budúcnosťou samotného zamestnávateľa: takmer pätina zamestnancov má obavy, či bude mať zamestnávateľ prostriedky na výplaty, 14 % zamestnancov sa obáva dopadov opatrení na podnikanie, či dokonca aj krachu firmy (8,2 %). Až pätina opýtaných zamestnancov zároveň nie je spokojná s reakciou firmy na krízovú situáciu, napríklad kvôli nedostatočnej či málo empatickej komunikácii zo strany vedenia. 

Spôsob, akým pracujeme, sa od začiatku marca tohto roku zmenil až pre 54 % Slovákov. Niektorí nepracujú vôbec (11,6 %), niektorí si čerpajú OČR (2,9 %), dovolenku (5,8 %), prípadne pracujú na skrátený úväzok (4,7 %). Pre takmer štvrtinu zamestnancov však súčasná situácia priniesla celkom novú skúsenosť – úplnú alebo čiastočnú prácu z domu, tzv. home office. Až 85 % opýtaných pracujúcich z domu tvrdí, že tento spôsob práce im vyhovuje, prípadne v ňom vidia výhody aj nevýhody. Podľa zamestnancov na home office sa ich vzťahy s kolegami nezmenili buď vôbec (51 %), alebo sa dokonca upevnili (18 %). Iba 12 % zamestnancov, ktorí pracujú z domu, uvádza zhoršenie vzťahov s ostatnými kolegami počas tohto obdobia. 

Podľa výsledkov prieskumu on-line komunikáciu prostredníctvom videohovorov využíva približne pätina zamestnancov oslovených v prieskume, u zamestnancov na home office je to prirodzene viac – až jedna tretina. Väčšina zamestnancov však naďalej získava informácie zaužívaným spôsobom – telefonicky (45 %), emailom (40 %) alebo komunikáciou s kolegami (26 %). Intranet ako zdroj informácií využíva 15 % zamestnancov, chatovacie aplikácie ako WhatsUp alebo Messenger 11,5 % zamestnancov. Inovatívne formy komunikácie prostredníctvom firemnej aplikácie využíva iba 4,5 % zamestnancov, a len 3,8 % oslovených získava informácie prostredníctvom blogu alebo vlogu vedenia firmy. 

Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry AMI COMMUNICATIONS realizovaného na vzorke 550 respondentov na začiatku mája t. r. Zo záverov vyplýva, že kľúčovú úlohu pri úspešnom zvládnutí náročnej situácie zohráva interná komunikácia firiem.

Auto: Nové alebo ojazdené?

Kúpa nového automobilu nie je ideálnou investíciou. Najväčšiu časť svojej hodnoty totiž stratí hneď, ako opustí predajňu a počas prvých rokov prevádzky. Podľa analýzy Mototechny je viditeľný najmarkantnejší prepad ceny pri luxusných autách, ktoré počas prvých troch rokov dokážu stratiť aj vyše 60 % pôvodnej hodnoty. 

Pri autách vo veku do troch rokov a s nájazdom do 50.000 kilometrov sa priemerná úspora oproti novému vozidlu pohybuje okolo 22 percent. Spravidla sú pritom v dobrom technickom, prevažne ešte aj v továrenskej záruke a okamžite dostupné. A o ktoré vozidlá na sekundárnom trhu je najväčší záujem? Najpredávanejšie zostávajú Škodovky, ktorých sa predá takmer 24 %. Oproti minulému roku narástol ich podiel o 4 %. Najväčší záujem je tradične o model Fabia, ktorého sa tento rok predalo viac ako 9 % zo všetkých zánovných ojazdených vozidiel (v roku 2019 necelých 6 %). Druhé miesto si drží Rapid s podielom takmer osem percent (v roku 2019 to bolo vyše 3 %). Na tretej priečke ostáva Škoda Octavia. 

Medzi pohonnými jednotkami jednoznačne dominujú benzínové agregáty, ktoré tvoria vyše 81 % predaja. Dieselových motorizácií sa predáva 13 % a zvyšok sa delí medzi alternatívne pohony. Hybridné motory a elektromotory nájdeme u 3,4 % automobilov. Zvyšok tvoria vozidlá na plyn. Najpredávanejšia farba je biela (29 %), nasleduje šedá (15 %) a prvú trojku uzatvárajú vozidlá červenej farby (13 %). Aj napriek tomu, že najpredávanejšie sú vozidlá SUV (takmer 39 %, medziročný nárast vyše 5 percent), tak pohon všetkých kolies má len 9 % predaných áut. Väčšina zánovných automobilov je vybavená manuálnou prevodovkou (75 %), ale môžeme vidieť, že automatické prevodovky začínajú zaujímať zákazníkov (medziročný nárast o 5 percent). Takmer 44 % áut sa predá za cenu nad 15.000 eur, 25 % od 12.000 do 15.000 eur a 18 % od 10.000 do 12.000 eur.

EU: Nový plán obnovy

Európska komisia (EK) navrhla vytvoriť nový nástroj obnovy Next Generation EU, ktorý sa začlení do silného, moderného a prepracovaného dlhodobého rozpočtu EÚ. Komisia takisto zverejnila svoj upravený ročný pracovný program na rok 2020, ktorý uprednostní kroky potrebné na naštartovanie obnovy a vybudovanie odolnosti Európy.                                                         

Nástroj Next Generation EU získa finančné prostriedky dočasným zvýšením stropu vlastných zdrojov EÚ na 2,00 % hrubého národného dôchodku EÚ, čo umožní EK využiť jej úverový rating na požičanie si 750 miliárd EUR na finančných trhoch. Tieto dodatočné finančné prostriedky sa budú poskytovať prostredníctvom programov EÚ a budú splácané počas dlhého obdobia prostredníctvom budúcich rozpočtov EÚ – a to nie skôr než v roku 2028, avšak najneskôr do roku 2058. Komisia tiež navrhuje množstvo nových vlastných zdrojov. Okrem toho na čo najrýchlejšie sprístupnenie finančných prostriedkov s cieľom reagovať na najnaliehavejšie potreby navrhuje zmeniť súčasný viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, aby sa dodatočné finančné prostriedky vo výške 11,5 miliardy EUR sprístupnili už v roku 2020

Finančné prostriedky získané z nástroja Next Generation EU budú investované do troch pilierov:

1. Podpora členských štátov v oblasti investícií a reforiem:

Nový mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vo výške 560 miliárd EUR poskytne finančnú podporu na investície a reformy, a to aj v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou a odolnosťou národných ekonomík, pričom ich zároveň prepája s prioritami EÚ. Tento mechanizmus sa začlení do európskeho semestra. Bude vybavený grantovým nástrojom v hodnote až 310 miliárd EUR a bude schopný poskytnúť úvery v objeme až 250 miliárd EUR.Podpora bude dostupná pre všetky členské štáty, ale bude zameraná na najviac postihnuté oblasti, v ktorých sú potreby odolnosti najžiadanejšie.

Navýšenie finančných prostriedkov súčasných programov politiky súdržnosti od teraz do roku 2022 o 55 miliárd EUR v rámci novej iniciatívy REACT-EU, ktoré sa majú prideliť na základe závažnosti sociálno-ekonomických vplyvov krízy vrátane miery nezamestnanosti mladých ľudí a relatívnej prosperity členských štátov. 

Návrh na posilnenie Fondu na spravodlivú transformáciu o 40 miliárd EUR na účely pomoci členským štátom pri urýchlení prechodu ku klimatickej neutralite.

Navýšenie finančných prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka o 15 miliárd EUR s cieľom podporiť vidiecke oblasti pri realizácii štrukturálnych zmien potrebných v súlade s európskou zelenou dohodou a dosiahnuť tak ambiciózne ciele v súlade s novou stratégiou v oblasti biodiverzity a novou stratégiou z farmy na vidličku.

2. Naštartovanie hospodárstva EÚ poskytovaním stimulov na súkromné investície:

Prostredníctvom nového Nástroja na podporu platobnej schopnosti sa zmobilizujú súkromné zdroje na urýchlenú podporu životaschopných európskych podnikov v najviac postihnutých odvetviach, regiónoch a krajinách.Ten môže fungovať od roku 2020 a bude mať rozpočet 31 miliárd EUR s cieľom uvoľniť 300 miliárd EUR na podporu platobnej schopnosti pre podniky zo všetkých hospodárskych odvetví a pripraviť ich na ekologickejšiu, digitálnu a odolnú budúcnosť.

Navýšenie finančných prostriedkov Programu InvestEU, hlavného investičný programu Európy, na 15,3 miliardy EUR na účely mobilizácie súkromných investícií do projektov v celej únii.

Nový nástroj strategických investícií zahrnutý do Programu InvestEU na účely vytvárania investícií až do výšky 150 miliárd EUR na podporu odolnosti strategických sektorov, najmä tých, ktoré súvisia so zelenou a s digitálnou transformáciou, a kľúčových hodnotových reťazcov na vnútornom trhu, a to vďaka príspevku vo výške 15 miliárd EUR z nástroja Next Generation EU.

3. Ponaučenia z krízy:

Nový program v oblasti zdravia, EU4Health, na účely posilnenia zdravotnej bezpečnosti a prípravy na budúce zdravotné krízy s rozpočtom 9,4 miliardy EUR.

Navýšenie finančných prostriedkov Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, rescEU, o 2 miliardy EUR, bude rozšírené a poslinené, aby bola Únia pripravená na budúce krízy a aby na ne vedela reagovať.

Suma 94,4 miliardy EUR na program Horizont Európa bude navýšená na účely financovania životne dôležitého výskumu v oblasti zdravia, odolnosti a zelenej a digitálnej transformácie.

Podpora globálnych partnerov Európy prostredníctvom ďalších 16,5 miliardy EUR na vonkajšiu činnosť vrátane humanitárnej pomoci.

Budú posilnené ďalšie programy EÚ, aby bol budúci finančný rámec v plnom súlade s potrebami obnovy a strategickými prioritami.Posilnia sa aj ďalšie nástroje s cieľom zlepšiť flexibilitu a reakčnú schopnosť rozpočtu EÚ.

Dosiahnutie rýchlej politickej dohody týkajúcej sa nástroja Next Generation EU a celkového rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027 na úrovni Európskej rady do júla je nevyhnutné, aby obnova získala novú dynamiku, pričom poskytne EÚ silný nástroj, ktorý pomôže postaviť hospodárstvo na nohy a pripraviť ho na budúcnosť. Všetky finančné prostriedky získané prostredníctvom nástroja Next Generation EU sa budú prideľovať prostredníctvom programov EÚ v rámci prepracovaného dlhodobého rozpočtu EÚ takto:

- Európska zelená dohoda ako stratégia obnovy EÚ:

Masívna vlna renovácií našich budov a infraštruktúry a intenzívnejšie obehové hospodárstvo, ktorými sa vytvoria lokálne pracovné miesta;

Zavádzanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o veternú a solárnu energiu, a naštartovanie ekologického vodíkového hospodárstva v Európe;

Ekologickejšia doprava a logistika vrátane inštalácie jedného milióna nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá a posilnenie železničnej dopravy a ekologickej mobility v našich mestách a regiónoch;

Posilnenie Fondu na spravodlivú transformáciu s cieľom podporiť rekvalifikáciu a pomôcť podnikom vytvárať nové hospodárske príležitosti.

- Posilnenie jednotného trhu a jeho prispôsobenie digitálnemu veku:

Investície do väčšieho a lepšieho pripojenia, najmä rýchlym zavádzaním sietí 5G;

Silnejšia priemyselná a technologická prítomnosť v strategických sektoroch vrátane umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, superpočítačov a cloudu;

Budovanie reálneho dátového hospodárstva ako hnacej sily inovácie a vytvárania pracovných miest;

Zvýšená kybernetická odolnosť.

- Spravodlivá a inkluzívna obnova pre všetkých:

Krátkodobý európsky systém zaistenia v nezamestnanosti (SURE) poskytne 100 miliárd EUR na podporu pracovníkov a podnikov;

Program v oblasti zručností pre Európu a akčný plán digitálneho vzdelávania zabezpečia digitálne zručnosti pre všetkých občanov EÚ;

Spravodlivé minimálne mzdy a záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania pomôžu zraniteľným pracovníkom, najmä ženám;

Európska komisia zintenzívňuje boj proti daňovým únikom, čím pomôže členským štátom generovať príjmy.

Radíme: Ochrana pracoviska pred COVID-19

Pri znovuotvorení pracovísk je dôležité neignorovať ochranu pred novým koronavírusom. Zamestnanci aj klienti by si mali dôkladne umývať ruky, používať dezinfekciu a nosiť ochranné rúška. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť možnosť dezinfekcie rúk, pravidelnú dezinfekciu podlahy a dotykových plôch: stoly, kľučky či klávesnice. Spoločné používanie predmetov, napríklad písacích potrieb, by sa malo redukovať na nevyhnutnú mieru a pri platení uprednostniť platbu kartou.  

Úrad verejného zdravotníctva SR ďalej upozorňuje, že zamestnávateľ by mal v maximálne možnej miere a v rámci možností vytvoriť zamestnancom podmienky na ochranu pred šírením nového koronavírusu, a to zväčšením rozstupov, dodržiavaním vzdialenosti medzi zamestnancami minimálne dva metre a znižovaním počtu osôb na pracovisku. Má tiež podľa možnosti prijímať klientov v oddelených priestoroch, aby sa redukovala frekvencia a počet kontaktov na najnižšiu možnú mieru.

Pred stretnutím alebo podujatím by si mal organizátor pozrieť úradné odporúčania pre miesto, kde sa podujatie bude konať, informovať sa o situácii na príslušnom úrade verejného zdravotníctva alebo u autorít v oblasti zdravotnej starostlivosti a zvážiť, či stretnutie nie je možné nahradiť telekonferenciou alebo on-line konferenciou. Rovnako je potrebné zvážiť, či nie je možné znížiť počet účastníkov a zabezpečiť dostatočné množstvo dezinfekcie na ruky a papierových utierok. Tiež treba aktívne sledovať výskyt ochorenia COVID-19, zabezpečiť kontaktné údaje organizátorov, účastníkov, zásobovateľov aj návštevníkov a vypracovať plán pre prípad výskytu ochorenia. Po stretnutí by si organizátor mal uchovať mená a kontaktné informácie účastníkov aspoň mesiac, ak by jeden alebo viacero z nich ochorelo, aby bolo možné dohľadať ľudí, ktorí mohli prísť do kontaktu s nákazou. Ak bol niekto na podujatí izolovaný, alebo u neho vzniklo podozrenie na ochorenie COVID-19, usporiadatelia by o tom mali informovať ostatných zúčastnených.

Počas pracovných ciest treba zamestnancov upozorňovať, aby si pravidelne umývali ruky a boli aspoň dva metre od ľudí, ktorí kýchajú a kašlú. Po návrate z cesty z oblasti, kde sa šíri COVID-19, by mali zamestnanci sledovať svoj zdravotný stav počas 14 dní a merať si telesnú teplotu dvakrát denne. Ak sa u nich vyskytne kašeľ alebo mierne zvýšenie teploty, mali by zostať izolovaní doma, vyhýbať sa úzkemu kontaktu s inými ľuďmi vrátane členov rodiny, kontaktovať svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva a uviesť podrobnosti o poslednom pohybe a príznakoch.

Novinka: Aplikácia na pomoc

Nová webová aplikácia prepojí ľudí, firmy a organizácie, ktoré ponúkajú pomoc s organizáciami, ktoré o pomoc žiadajú. Aplikáciu pripravili iniciatíva ♯KtoPomozeSlovensku spolu s Nadáciou Pontis so zámerom reagovať rýchlo na aktuálne potreby v teréne a nasmerovať pomoc presne tam, kde je potrebná. Pri jej vývoji spolupracovali aj s Krízovým štábom neziskového sektora.

Aplikácia na http://kps.solved.fi nebude slúžiť na účely finančnej zbierky. Jej hlavným zmyslom je prepojiť konkrétne potreby žiadateľov s možnými donormi materiálnej pomoci (ochranné pomôcky, potraviny, oblečenie, základné hygienické potreby, školské pomôcky a pod.). Pomôcť je možné darovaním alebo zakúpením vecí, ale aj ako dobrovoľník svojim časom – napr. rozvozom alebo inými službami. Žiadatelia z radov zdravotníckych a sociálnych zariadení, škôl, ale aj neziskových a pomáhajúcich organizácií môžu zadať svoju požiadavku o materiálnu pomoc po jednoduchej registrácii a schválení profilu administrátorom, ktorým je Nadácia Pontis.

Ak majú firmy alebo jednotlivci, teda donori, niečoho nadbytok a chcú pomáhať naďalej a adresne, môžu v aplikácii zaregistrovať svoju ponuku. Pravidelne sa budú pripravovat prehľady toho, čo a kde je aktuálne potrebné a zverejňovať ich na webovej stránke ktopomozeslovensku.sk aj na sociálnych sieťach. Aplikácia a tieto prehľady sú užitočné aj pre jednotlivcov alebo firmy, ktoré by chceli pomáhať vo svojom bezprostrednom okolí a môžu si takto zistiť reálne potreby organizácií vo svojom meste či regióne.