Home office: Úskalia využívania IT

Podmienky, ktoré sa stali novým štandardom a s ktorými sa zamestnanci v súčasnosti musia vysporiadať, začínajú mať vplyv na ich rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Takmer tretina (31 %) pracovníkov uviedla, že práci venujú viac času než predtým. Na druhej strane 46 %  uvádza, že zvýšili objem času venovaný osobným aktivitám. K tejto zmene mohlo dôjsť aj z toho dôvodu, že zamestnanci v súčasnosti nemusia toľko cestovať, resp. nemusia dochádzať do práce, ak pracujú z domu. 

Správa  spoločnosti Kaspersky – Ako COVID-19 zmenil spôsob, akým ľudia pracujú tiež odhalila, že oddeliť pracovný a súkromný život je náročné hlavne čo sa týka informačných technológií. Pre firmy môže byť znepokojujúce, že až 51 % zamestnancov, ktorí priznali, že začali sledovať viac obsahu pre dospelých, odkedy pracujú z domu, tak robí na zariadeniach, ktoré využívajú aj na prácu. Takmer pätina (18 %) zamestnancov dokonca tento obsah sleduje na zariadeniach, ktoré im poskytol zamestnávateľ, pričom 33 % ich pripustilo, že obsah pre dospelých sleduje na svojich súkromných zariadeniach, ktoré však využívajú aj na prácu. Navyše, 55 % zamestnancov povedalo, že odkedy začali pracovať z domu, oveľa viac čítajú spravodajský obsah. Toto zistenie je samozrejme pochopiteľné, nakoľko ľudia chcú byť o vývoji v súvislosti s koronavírusom informovaní. Avšak až v 60 % prípadov, tak robia na zariadeniach, ktoré využívajú aj na prácu. Pokiaľ teda zamestnanci nebudú venovať dostatočnú pozornosť zdrojom a webovým stránkam, ktoré navštevujú, riskujú, že sa ich zariadenie infikuje malvérom. 

Pracovníci si takisto vypestovali návyk využívať služby, ktoré používajú v súkromí, aj na pracovné účely – čím zvyšujú riziko vyplývajúce z tieňového IT, vrátane zverejnenia citlivých informácií. 42 % zamestnancov napríklad využíva osobné e-mailové účty na pracovné záležitosti a 49 % pripúšťa, že prácou z domu sa ich používanie ešte zvýšilo. 38 % pracovníkov využíva messengerové aplikácie, ktoré neboli schválené ich IT oddelením, pričom 60 % z nich intenzitu ich používania počas týchto nových okolností ešte zvýšilo. „Organizácie jednoducho nemôžu splniť všetky požiadavky používateľov, ako napríklad povoliť zamestnancom využívať akékoľvek služby, ktoré by sa im páčili. Je potrebné nájsť rovnováhu medzi spokojnosťou používateľa, potrebami firmy a bezpečnosťou. Na jej dosiahnutie by firma mala zabezpečiť prístup k službám na základe zásady poskytnúť iba najnutnejšie používateľské práva, implementovať VPN a používať bezpečné a schválené korporátne systémy. Tieto typy softvéru môžu mať určité obmedzenia, ktoré mierne znižujú ich použiteľnosť, no zaručujú väčšiu mieru zabezpečenia“, vysvetľuje Miroslav Kořen. 

Spoločnosť Kaspersky na ochranu zamestnancov a firemných dát odporúča zamestnávateľom dodržiavať nasledovné opatrenia: 

· Naplánujte školenie zamerané na zvýšenie povedomia zamestnancov v oblasti bezpečnosti. Môžete ho realizovať aj online a malo by pokrývať všetky nevyhnutné aktivity, ako sú správa účtu a hesla, bezpečnosť e-mailov či bezpečnosť koncových bodov. Spoločnosť Kaspersky v spolupráci so vzdelávacou organizáciou Area9 Lyceum pripravila bezplatný modul, ktorý pomáha zamestnancom pracovať z domu bezpečne. 

· Zabezpečte, aby boli zariadenia, softvér, aplikácie a služby vždy aktualizované na najnovšiu verziu. Aktualizácie pomáhajú eliminovať ich zraniteľnosti. 

· Nainštalujte si overený bezpečnostný softvér ako napríklad Kaspersky Endpoint Security Cloud na všetky koncové body, vrátane mobilných zariadení a zapnite firewall. Akékoľvek riešenie, pre ktoré sa rozhodnete, by malo zahŕňať ochranu pred webovými hrozbami a e-mailovým phishingom. 

Pracovníkom a používateľom pracujúcim z domu na ich vlastných zariadeniach spoločnosť Kaspersky odporúča: 

· Použite spoľahlivé bezpečnostné riešenia určené na komplexnú ochranu pred mnohými hrozbami. 

· Zábavný a vzdelávací obsah sťahujte len z dôveryhodných zdrojov.

Upozorňujeme: Podozrivé volania

Slovenský mobilný operátor Slovak Telekom zaznamenal masívnu aktivitu podvodných volaní zo zahraničných telefónnych čísel z Nauru (predvoľba +674) a Alžírska (predvoľba +213), ktorá sa začala šíriť v utorok 12. 5. v podvečerných hodinách. 

Prijatie takéhoto hovoru síce nenesie podľa Slovak Telekom pre zákazníka žiadne nebezpečenstvo, avšak odchádzajúci hovor môže byť spoplatnený zvýšenou tarifikáciou. Odchádzajúce hovory na tieto čísla zo siete Slovak Telekom sú preto operatívne blokované.

Operátor zároveň prosí svojich zákazníkov, aby boli obozretní a nevolali späť na neznáme čísla zo zahraničia, pokiaľ hovor z danej krajiny neočakávajú.

e-Schránka: Pre právnické osoby nezapísané v obchodnom registri

Začiatok aktivácie elektronických schránok na doručovanie v zmysle aktuálne platného zákona o e-Governmente je v prípade právnických osôb, ktoré nemajú dobrovoľne aktivovanú elektronickú schránku a nie sú zapísané v Obchodnom registri SR, stanovený na 1. jún 2020. Prechodné obdobie (pôvodný termín aktivácie bol 1. február 2019) predĺžil zákon č. 313/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

V nadväznosti na oznamovacie povinnosti v zmysle zákona o registri mimovládnych organizácií Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) upozorňuje, aby mali tieto právnické osoby povinné údaje zapísané čím skôr. NASES totiž preberá len referenčné údaje zo zdrojových registrov a v prípade, že sa požadované údaje o štatutárnom orgáne v zdrojovom registri nenachádzajú, NASES sa o nich nemá ako inak dozvedieť.

V súvislosti s elektronickou komunikáciou cez prostredie elektronických schránok bude následkom nedoplnenia povinných údajov o štatutároch právnických osôb do registra najmä to, že:

• štatutár nebude mať možnosť prihlásiť sa do takejto elektronickej schránky, nakoľko prístup k nej nebude mať priradený, lebo NASES o jeho osobe nedostane z registra potrebné údaje (meno, priezvisko, rodné číslo),
• elektronické schránky týchto právnických osôb sa aj napriek tomu aktivujú na doručovanie povinne v súlade so zákonom o e-Governmente, a teda orgány verejnej moci budú môcť do takýchto elektronických schránok doručovať elektronické úradné dokumenty (rozhodnutia) s rovnakými právnymi účinkami, akoby boli doručené v listinnej podobe aj v prípade, ak márne uplynie úložná lehota na ich prevzatie a adresát sa o nich nedozvie,
• právnická osoba zmešká zákonné lehoty uvedené v doručených rozhodnutiach, nakoľko štatutár nebude mať možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, keďže sa nebude vedieť do elektronickej schránky prihlásiť a rozhodnutia si zobraziť a prečítať.

Pokiaľ nebude mať právnická osoba zapísané v registri úplné údaje (t. j. budú chýbať údaje o štatutárnom orgáne), nebude môcť ani prijímať dotácie, eurofondy, asignovať podiel zaplatenej dane (tzv. 2 %) a nakladať s verejným majetkom (§ 6 zákona o registri mimovládnych organizácií).

EU: 117 miliónov eur na koronavírus

V rámci zrýchlenej výzvy na predkladanie návrhov bolo vybraných osem rozsiahlych výskumných projektov zameraných na vývoj liečby a diagnostiky infekcií spôsobených koronavírusom. Výzvu v marci zverejnila iniciatíva za inovačnú medicínu, ktorá je verejno-súkromným partnerstvom.

Z ôsmich projektov sa päť zameriava na diagnostiku a tri na liečbu. Cieľom projektov venovaných diagnostickým nástrojom je vyvinúť pomôcky, ktoré sa budú dať použiť kdekoľvek, napríklad aj v ordinácii lekára alebo u pacienta doma a dodajú rýchle výsledky (za 14 až 40 minút). Ostatné projekty zamerané na vývoj liečby sa budú v prvom rade zaoberať súčasnou pandémiou koronavírusu, no značné úsilie sa v nich vynaloží aj na to, aby sme boli pripravení na budúce nákazy.

Projekty bude realizovať spolu 94 organizácií, napríklad univerzity, výskumné organizácie, podniky a verejné organizácie/inštitúcie. Vo výraznej miere sa na nich budú podieľať aj malé a stredné podniky, ktoré predstavujú viac ako 20 % účastníkov a získajú 17 % rozpočtu. Aby Európska komisia mohla finančne podporiť väčší počet kvalitných návrhov, zvýšila sumu, ktorú na tieto účely prisľúbila z rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020 z pôvodne plánovaných 45 miliónov eur na 72 miliónov eur. Ďalších 45 miliónov eur poskytnú farmaceutické spoločnosti, pridružení partneri iniciatívy a ďalšie organizácie zapojené do jednotlivých projektov. Celková investícia tak bude predstavovať 117 miliónov eur.

Aktuálne: Návštevy v nemocniciach

Slováci už môžu navštevovať či sprevádzať pacientov v nemocniciach počas epidemického výskytu ochorenia COVID-19 pri dodržaní pravidiel určených Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ).

Konkrétne pre lôžkové zariadenia pre dospelých pacientov bez podozrenia z ochorenia COVID-19 je povolená návšteva súčasne dvoma blízkymi osobami, jeden sprievod pri pôrode a popôrodnej starostlivosti, jedna osoba pre sprevádzanie pacienta pri prepustení z nemocnice či jedna osoba u pacienta s poruchami duševného zdravia, akou je demencia, porucha učenia alebo autizmus – ak by neprítomnosť spôsobila stavy úzkosti osoby. Pre lôžkové zariadenia pre deti je povolený sprievod detského pacienta a návšteva dieťaťa v paliatívnej starostlivosti príbuznými dieťaťa vrátane iných detí žijúcich s rodičmi v spoločnej domácnosti bez príznakov respiračnej a/alebo gastrointestinálnej infekcie. Výnimky sa obmedzujú návštevám či sprievodom osobám mladším ako 16 rokov, rizikovým skupinám osôb, ktoré majú nad 65 rokov, osobám s potvrdeným prípadom ochorenia COVID-19, osobám v karanténe či osobám vykazujúcim respiračné príznaky. 

Pre lôžkové zariadenia, kde sú hospitalizovaní pacienti s ochorením COVID-19, tvoria výnimku zo zákazu návštev okolnosti, akou je umožnenie rozlúčky najbližších príbuzných s pacientmi v terminálnych štádiách ochorenia, nevyhnutný sprievod dieťaťa, prítomnosť kňaza, duchovného u umierajúcich a ťažko chorých či prítomnosť psycho-sociálneho a duchovného koordinátora (člena Národného krízového klinického tímu) u zasiahnutého (napríklad traumou vrátane smrti alebo v akútnej potrebe manažmentu stresu a podobne) zdravotníckeho pracovníka, iného pracovníka pracujúceho v zdravotníctve alebo pacienta z indikácie zdravotného personálu v príslušnom zdravotníckom zariadení. Výnimky sa podľa ÚVZ obmedzujú v tomto prípade návštevám a sprievodom osobám vystaveným vysokému riziku vážnych chorôb spôsobených COVID-19, osobám nad 65 rokov či osobám s chronickými ochoreniami alebo závažnými základnými ochoreniami so zníženou funkciou imunitného systému, osoby v paliatívnej starostlivosti.