EU: Prvých 1,5 milióna rúšok

V nadchádzajúcich dňoch sa 17 členským štátom a Spojenému kráľovstvu doručí 1,5 milióna rúšok na ochranu zdravotníckych pracovníkov pred koronavírusom. Táto najnovšia dodávka rúšok od EÚ je súčasťou novej objednávky 10 miliónov rúšok, ktoré zakúpila Európska komisia prostredníctvom nástroja núdzovej podpory. 

Rúška sa členským štátom a regiónom dodajú v týždenných dávkach, pričom v každej dávke bude 1,5 milióna rúšok. Tieto dodávky sa pridávajú k státisícom rúšok, ktoré už boli poskytnuté z rezervy zdravotníckeho vybavenia v systéme rescEU v posledných týždňoch, ako aj k pomoci mobilizovanej prostredníctvom mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany. Len pred niekoľkými týždňami sa Európska komisia rozhodla v rámci nástroja núdzovej podpory únie zmobilizovať 320 miliónov EUR na núdzové podporné opatrenia, pričom 100 miliónov EUR z tejto sumy je určených na základné zdravotnícke produkty, ktoré sa budú obstarávať v nasledujúcich mesiacoch.

Komisia mobilizuje 3 miliardy EUR z rozpočtu EÚ na priamu podporu zdravotníckych systémov členských štátov, pričom 2,7 miliardy EUR z nich sa poskytne prostredníctvom nástroja núdzovej podpory a 300 miliónov EUR prostredníctvom rezervy zdravotníckeho vybavenia v systéme rescEU. Existuje aj možnosť dodatočných príspevkov, a to aj od členských štátov. Nástroj núdzovej podpory umožňuje priamu podporu členským štátom EÚ pri ich úsilí o riešenie pandémie prostredníctvom opatrení, ktoré môžu byť efektívnejšie, ak sa prijmú na úrovni EÚ. Nenahrádza existujúce nástroje (spoločné obstarávanie, rescEU atď.), ale ich dopĺňa.

e-Commerce: Nové spotrebiteľské práva

John F. Kennedy definoval 15. marca 1962 štyri základné práva spotrebiteľa: právo na informácie, výber, bezpečnosť a zastupovanie. Rozsiahle používanie internetu zmenilo koncept spotrebiteľských práv, ktorý teraz musí vyhovieť novým potrebám kupujúcich. K ich súčasnej interpretácii prispeli nové technologické riešenia, najmä e-commerce a m-commerce.

Právo spotrebiteľa na informácie nie je len schopnosťou ľahko sa dostať k ponuke spoločnosti vďaka rôznym informačným kanálom, ale tiež zoznámením sa s presným popisom tovaru alebo služby. Podľa prieskumu by dokonca 42 % slovenských spotrebiteľov na internete nakupovalo častejšie v zahraničí, keby mohli získať zákaznícku podporu vo svojom jazyku a 35 % by nakupovalo viac, ak by web predávajúceho bol k dispozícii v slovenčine. Štvrtina Slovákov vyhľadáva na webe informácie o tovare alebo službách prostredníctvom desktopov a 17 % prostredníctvom mobilných zariadení. „Napríklad spotrebitelia z generácie Z strávia v priemere až 2 hodiny denne na sociálnych médiách. Niet divu, že spoločnosti, ktoré sa ich snažia osloviť, sa tam čoraz častejšie stretávajú", vysvetľuje Marcin Głogowski.

V dnešnej dobe znamená voľba nielen širokú škálu produktov, ale tiež možnosť využiť rad rôznych predajných kanálov - nakupovanie v nákupnom centre, v blízkom obchode, on-line alebo pomocou mobilného telefónu na pláži. Za posledných šesť mesiacov už tretina spotrebiteľov po celom svete nakupuje prostredníctvom sociálnych médií. Takmer tretina (32 %) slovenských on-line kupujúcich hľadá inšpiráciu na sociálnych sieťach. V roku 2018 to bolo 23 % a toto číslo stále rastie. V Českej republike sú mobilné zariadenia v súčasnosti najobľúbenejším zariadením pre on-line nakupovanie s 54 % transakcií pomocou smartfónov. Tohto trendu si spoločnosti všimli - 2/3 globálnych on-line predajcov optimalizovalo svoj web tak, aby prijímal mobilné platby. „Zákazníci si chcú zvoliť spôsob, akým zaplatí za nákupy. Každý piaty elektronický spotrebiteľ zruší transakciu, ak nemôže zaplatiť svojim obľúbeným spôsobom a 87 % opustí nákupný košík, ak je celý platobný proces príliš obtiažny", varuje M. Głogowski.

Takmer polovica globálnych spotrebiteľov sa obáva o bezpečnosť mobilných transakcií a niektorí z nich tak radšej volia kamenné obchody, pretože sa domnievajú, že platobný proces je bezpečnejší. „Dynamický rozvoj on-line obchodu znamená, že spotrebitelia sú čím ďalej viac ochotní nakupovať v menších špecializovaných e-shopoch v zahraničí. To však súvisí s rastúcimi obavami o to, či nám predajca tovar pošle, alebo či bude vyzerať, ako by sa objavilo na webových stránkach," dodáva M. Głogowski .

Trend: DDoS útoky

Pandémia koronavírusu spôsobila, že sa takmer všetky aktivity – či už ide o vzdelávanie, prácu alebo voľný čas – presunuli do on-line prostredia. Zvýšený dopyt po on-line zdrojoch neunikol ani kyberzločincom, ktorí realizovali útoky na najdôležitejšie digitálne služby alebo na tie, ktorých popularita aktuálne rástla. Napríklad americké Ministerstvo zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, skupina nemocníc v Paríži a servery jednej on-line hry, to všetko boli ciele DDoS útokov počas februára a marca t. r.

Správa o DDoS útokoch v prvom štvrťroku tiež odhalila výrazný nárast útokov na vzdelávacie zdroje a oficiálne webové stránky miest. V prvom kvartáli tohto roka sa ich počet v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka strojnásobil. Podiel týchto útokov dosiahol 19 % z celkového počtu DDoS útokov v prvom kvartáli 2020. Odborníci spoločnosti Kaspersky naznačujú, že rast záujmu útočníkov môže byť spôsobený tým, že ľudia sa čoraz viac spoliehajú na to, že tieto on-line zdroje zostanú aj počas súčasnej situácie stabilné a dostupné. Tí ľudia, ktorí sa dočítali protichodné správy o víruse alebo o odporúčaných preventívnych opatreniach, sa budú snažiť vyhľadať oficiálne informácie na oficiálnych stránkach, aby získali väčšiu istotu. A takisto mnoho škôl a univerzít prešlo na on-line výučbu.

V prvom štvrťroku 2020 vzrástol aj celkový počet DDoS útokov. Počas tohto obdobia bezpečnostné riešenie Kaspersky DDoS Protection odhalilo a zabránilo dvojnásobnému počtu útokov v porovnaní s posledným kvartálom 2019 a o 80 % viac v porovnaní s prvým štvrťrokom 2019. Vzrástla tiež priemerná dĺžka trvania útokov: v prvom kvartáli 2020 trval DDoS útok o 25 % dlhšie než v prvom kvartáli 2019.

Spoločnosť odporúča prijať nasledovné opatrenia: 

1. Neprepadajte panike. Neočakávaná zvýšená návštevnosť stránky môže vyzerať ako DDoS útok, no môže byť spôsobená legitímnymi používateľmi. Tí totiž môžu najmä v takýchto časoch vyhľadávať zdroje, ktoré predtým neboli až tak populárne a vlastne ani nemali potrebu ich navštíviť.
2. Vykonajte analýzu tolerancie chýb vašej infraštruktúry, aby ste identifikovali slabé miesta a zvýšili ich spoľahlivosť. Vektory útokov ako aj špičky dátových tokov sa menia, takže niektoré zdroje môžu pracovať nestabilne.
3. Zvážte ochranu pred DDoS útokmi pre vaše neverejné služby. Ich význam pre kontinuitu vášho podnikania sa môže zvýšiť a urobiť z nich cieľ pre kyberzločincov.

EU: Boj proti praniu špinavých peňazí

Európska komisia zverejnila akčný plán konkrétnych krokov, ktoré prijme v nasledujúcich dvanástich mesiacoch, aby mohla lepšie presadzovať pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, vykonávať nad nimi dohľad a koordinovať ich. 

Akčný plán je založený na šiestich pilieroch:

1. Účinné uplatňovanie pravidiel EÚ: Európska komisia bude naďalej pozorne monitorovať, ako členské štáty vykonávajú pravidlá EÚ s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne pravidlá zodpovedali čo najvyšším štandardom. Akčný plán zároveň nabáda Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), aby v plnej miere využil svoje nové právomoci v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
2. Jednotný súbor pravidiel EÚ: Hoci sú aktuálne pravidlá EÚ rozsiahle a účinné, členské štáty majú tendenciu ich uplatňovať každý inak. Rozchádzajúci sa výklad pravidiel preto vedie v systéme k medzerám, ktoré môžu zneužiť páchatelia trestnej činnosti. V snahe napraviť situáciu Európska komisia v prvom štvrťroku 2021 navrhne harmonizovanejší súbor pravidiel.
3. Dohľad na úrovni EÚ: Za dohľad nad pravidlami EÚ v tejto oblasti aktuálne zodpovedá jednotlivo každý členský štát, v dôsledku čoho sa v spôsobe dohľadu nad týmito pravidlami môžu objaviť nedostatky. V prvom štvrťroku 2021 Európska komisia navrhne zriadiť orgán dohľadu na úrovni EÚ.
4. Koordinačný a podporný mechanizmus pre finančné spravodajské jednotky členských štátov: Finančné spravodajské jednotky zohrávajú v členských štátoch kľúčovú úlohu pri identifikácii transakcií a činností, ktoré by mohli súvisieť s trestnou činnosťou. V prvom štvrťroku 2021 Európska komisia navrhne vytvorenie mechanizmu EÚ, ktorý pomôže ešte intenzívnejšie koordinovať a podporovať činnosť týchto orgánov.
5. Presadzovanie trestnoprávnych ustanovení a výmeny informácií na úrovni EÚ: Na to, aby sa zabezpečila náležitá výmena informácií, je nevyhnutná justičná a policajná spolupráca postavená na nástrojoch a inštitucionálnych dojednaniach EÚ. V boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môže svoju úlohu zohrávať aj súkromný sektor. Európska komisia vydá usmernenie o úlohe verejno-súkromných partnerstiev, v ktorom spresní a objasní výmenu informácií.
6. Úloha EÚ v globálnom meradle: EÚ sa v rámci Finančnej akčnej skupiny a po celom svete aktívne zapája do vytvárania medzinárodných štandardov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. EÚ bude musieť predovšetkým zmeniť svoj prístup k tým tretím krajinám, ktoré majú nedostatky vo svojich režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktoré sú preto hrozbou pre jednotný trh. Nová metodika, ktorá bola vydaná spolu s akčným plánom, na to poskytuje potrebné nástroje. Kým sa táto revidovaná metodika nezačne uplatňovať, aktualizovaný zoznam EÚ bude viac zodpovedať poslednému zoznamu Finančnej akčnej skupiny (FATF).

V úsilí o inkluzívnu diskusiu o forme týchto politík začala Európska komisia verejné konzultácie o akčnom pláne. Orgány, zainteresované strany a občania majú na poskytnutie svojich názorov na túto problematiku čas do 29. júla t. r.

SR: Vývoj cien nehnuteľností

Podľa zverejnenej štatistiky Národnej banky Slovenska (NBS) sa ceny na našom realitnom trhu v prvom tohtoročnom kvartáli medziročne zvýšili o 8,6 %, čo je druhý najrýchlejší rast od 3. kvartálu 2008. Aj v porovnaní so záverečným kvartálom vlaňajška sa ceny nehnuteľností zvýšili o 4,6 %. V úvode tohto roka sa zvýšila priemerná cena bytov (medziročne až o 9,7 %) aj domov (medziročne o 6,4 %). Napriek tomu ale byty rástli o niečo rýchlejšie ako domy. 

V prvom tohtoročnom štvrťroku sa však ešte dopad koronakrízy na slovenskom realitnom trhu neprejavil. Napriek tomu došlo v marci na našom realitnom trhu k výraznému prepadu dopytu po bytoch a domoch. Ľudia sa začali zameriavať hlavne na riešenie aktuálnej situácie ohľadom pandémie, svojho zdravia a kúpu či predaj nehnuteľnosti odložili. Predávajúci sa zase zaradili do vyčkávacej fázy, teda čakajú na to, ako sa bude situácia vyvíjať. Kto nutne nepotrebuje nehnuteľnosť predať, tak to počas krízy nerieši a radšej čaká na obdobie, kedy bude ekonomika viac otvorená a dopyt po nehnuteľnostiach opäť vzrastie. Dopad pandémie a zmeneného spotrebiteľského správania na realitný trh budeme podľa Poštovej banky vidieť až v nasledujúcich mesiacoch, najmä v cenách nehnuteľností za druhý kvartál. Okrem toho záujem o nehnuteľnosti zvyšuje aj fakt, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ľudí ku kúpe bytu alebo domu. To taktiež tlačí ceny smerom nahor. Ruku k dielu pridáva aj nižšia ponuka cenovo dostupných nehnuteľností. 

V prvom tohtoročnom kvartáli oproti záverečnému kvartálu vlaňajška nás meter štvorcový nehnuteľnosti vychádza drahšie v priemere o 74 eur (o 4,6 %). Pri domoch sme si za meter štvorcový priplatili o 32 eur viac (o 2,6 %) ako v závere uplynulého roka. Pri bytoch cena v prvom štvrťroku kvartálne vzrástla výraznejšie, a to o 87 eur za meter štvorcový (o 4,5 %). Samozrejme pri bytoch boli rozdiely aj v nadväznosti na počet izieb. Oproti 4. kvartálu 2019 zdraželi hlavne 2 a 3 – izbové byty (o 91, resp. 86 eur za m2 ). Najmenej vzrástli ceny pri veľkometrážnych, teda 5 a viac izbových bytoch, a to o 11 eur za m2 (o 0,5 %). Aj v medziročnom porovnaní nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Oproti úvodu minulého roka sme si za meter štvorcový priplatili v priemere až 132 eur. Viac to pocítime pri kúpe bytu, kde priemerná cena za m2 je až o 177 eur vyššia (o 9,7 %) ako v prvom kvartáli vlaňajška. Tu išli najvýraznejšie nahor 5 a viac izbové byty (o cca 12 %, teda 223 eur za m2). Nasledovali trojizbáky, ktoré medziročne zdraželi taktiež až o takmer 12 % (teda o 202 eur za meter štvorcový). Výrazne nahor ale zamierili aj 1 a 2 – izbové byty, za ktoré si priplatíme 185, resp. 183 eur za m2 . V prípade rodinných domov cenový nárast nebol až taký výrazný a za meter štvorcový sme zaplatili „len“ o 76 eur viac ako v rovnakom období vlaňajška.

Najdrahšie nehnuteľnosti sú samozrejme v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 2 231 eur za m2 , teda je aj viac než dvojnásobná v porovnaní s inými našimi regiónmi. Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v nitrianskom regióne s cenou len 900 eur za m2 a v banskobystrickom regióne s cenou za 923 eur za m2 . V ostatných našich krajoch sa nám už nepodarí kúpiť meter štvorcový nehnuteľností pod 1.000 eur. V kvartálnom porovnaní ceny najvýraznejšie vzrástli v Banskobystrickom kraji, ktorý patrí medzi naše najlacnejšie regióny (až o 12,2 %, resp. o 100 eur za m2) a v Žilinskom kraji o 90 eur za m2 , čo predstavuje nárast o 7,7 %. K poklesu cien došlo jedine v prešovskom regióne, a to o -35 eur za m2 (o -3,2 %). Aj medziročne zdraželi nehnuteľnosti najviac v Žilinskom a tiež v Trenčianskom kraji, a to až o 16,5 % resp. 14,5 %. Z medziročného hľadiska nedošlo k cenovému poklesu ani v jednom našom regióne.