EU: Boj proti praniu špinavých peňazí

Európska komisia zverejnila akčný plán konkrétnych krokov, ktoré prijme v nasledujúcich dvanástich mesiacoch, aby mohla lepšie presadzovať pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, vykonávať nad nimi dohľad a koordinovať ich. 

Akčný plán je založený na šiestich pilieroch:

1. Účinné uplatňovanie pravidiel EÚ: Európska komisia bude naďalej pozorne monitorovať, ako členské štáty vykonávajú pravidlá EÚ s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne pravidlá zodpovedali čo najvyšším štandardom. Akčný plán zároveň nabáda Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), aby v plnej miere využil svoje nové právomoci v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
2. Jednotný súbor pravidiel EÚ: Hoci sú aktuálne pravidlá EÚ rozsiahle a účinné, členské štáty majú tendenciu ich uplatňovať každý inak. Rozchádzajúci sa výklad pravidiel preto vedie v systéme k medzerám, ktoré môžu zneužiť páchatelia trestnej činnosti. V snahe napraviť situáciu Európska komisia v prvom štvrťroku 2021 navrhne harmonizovanejší súbor pravidiel.
3. Dohľad na úrovni EÚ: Za dohľad nad pravidlami EÚ v tejto oblasti aktuálne zodpovedá jednotlivo každý členský štát, v dôsledku čoho sa v spôsobe dohľadu nad týmito pravidlami môžu objaviť nedostatky. V prvom štvrťroku 2021 Európska komisia navrhne zriadiť orgán dohľadu na úrovni EÚ.
4. Koordinačný a podporný mechanizmus pre finančné spravodajské jednotky členských štátov: Finančné spravodajské jednotky zohrávajú v členských štátoch kľúčovú úlohu pri identifikácii transakcií a činností, ktoré by mohli súvisieť s trestnou činnosťou. V prvom štvrťroku 2021 Európska komisia navrhne vytvorenie mechanizmu EÚ, ktorý pomôže ešte intenzívnejšie koordinovať a podporovať činnosť týchto orgánov.
5. Presadzovanie trestnoprávnych ustanovení a výmeny informácií na úrovni EÚ: Na to, aby sa zabezpečila náležitá výmena informácií, je nevyhnutná justičná a policajná spolupráca postavená na nástrojoch a inštitucionálnych dojednaniach EÚ. V boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu môže svoju úlohu zohrávať aj súkromný sektor. Európska komisia vydá usmernenie o úlohe verejno-súkromných partnerstiev, v ktorom spresní a objasní výmenu informácií.
6. Úloha EÚ v globálnom meradle: EÚ sa v rámci Finančnej akčnej skupiny a po celom svete aktívne zapája do vytvárania medzinárodných štandardov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. EÚ bude musieť predovšetkým zmeniť svoj prístup k tým tretím krajinám, ktoré majú nedostatky vo svojich režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktoré sú preto hrozbou pre jednotný trh. Nová metodika, ktorá bola vydaná spolu s akčným plánom, na to poskytuje potrebné nástroje. Kým sa táto revidovaná metodika nezačne uplatňovať, aktualizovaný zoznam EÚ bude viac zodpovedať poslednému zoznamu Finančnej akčnej skupiny (FATF).

V úsilí o inkluzívnu diskusiu o forme týchto politík začala Európska komisia verejné konzultácie o akčnom pláne. Orgány, zainteresované strany a občania majú na poskytnutie svojich názorov na túto problematiku čas do 29. júla t. r.

SR: Vývoj cien nehnuteľností

Podľa zverejnenej štatistiky Národnej banky Slovenska (NBS) sa ceny na našom realitnom trhu v prvom tohtoročnom kvartáli medziročne zvýšili o 8,6 %, čo je druhý najrýchlejší rast od 3. kvartálu 2008. Aj v porovnaní so záverečným kvartálom vlaňajška sa ceny nehnuteľností zvýšili o 4,6 %. V úvode tohto roka sa zvýšila priemerná cena bytov (medziročne až o 9,7 %) aj domov (medziročne o 6,4 %). Napriek tomu ale byty rástli o niečo rýchlejšie ako domy. 

V prvom tohtoročnom štvrťroku sa však ešte dopad koronakrízy na slovenskom realitnom trhu neprejavil. Napriek tomu došlo v marci na našom realitnom trhu k výraznému prepadu dopytu po bytoch a domoch. Ľudia sa začali zameriavať hlavne na riešenie aktuálnej situácie ohľadom pandémie, svojho zdravia a kúpu či predaj nehnuteľnosti odložili. Predávajúci sa zase zaradili do vyčkávacej fázy, teda čakajú na to, ako sa bude situácia vyvíjať. Kto nutne nepotrebuje nehnuteľnosť predať, tak to počas krízy nerieši a radšej čaká na obdobie, kedy bude ekonomika viac otvorená a dopyt po nehnuteľnostiach opäť vzrastie. Dopad pandémie a zmeneného spotrebiteľského správania na realitný trh budeme podľa Poštovej banky vidieť až v nasledujúcich mesiacoch, najmä v cenách nehnuteľností za druhý kvartál. Okrem toho záujem o nehnuteľnosti zvyšuje aj fakt, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ľudí ku kúpe bytu alebo domu. To taktiež tlačí ceny smerom nahor. Ruku k dielu pridáva aj nižšia ponuka cenovo dostupných nehnuteľností. 

V prvom tohtoročnom kvartáli oproti záverečnému kvartálu vlaňajška nás meter štvorcový nehnuteľnosti vychádza drahšie v priemere o 74 eur (o 4,6 %). Pri domoch sme si za meter štvorcový priplatili o 32 eur viac (o 2,6 %) ako v závere uplynulého roka. Pri bytoch cena v prvom štvrťroku kvartálne vzrástla výraznejšie, a to o 87 eur za meter štvorcový (o 4,5 %). Samozrejme pri bytoch boli rozdiely aj v nadväznosti na počet izieb. Oproti 4. kvartálu 2019 zdraželi hlavne 2 a 3 – izbové byty (o 91, resp. 86 eur za m2 ). Najmenej vzrástli ceny pri veľkometrážnych, teda 5 a viac izbových bytoch, a to o 11 eur za m2 (o 0,5 %). Aj v medziročnom porovnaní nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Oproti úvodu minulého roka sme si za meter štvorcový priplatili v priemere až 132 eur. Viac to pocítime pri kúpe bytu, kde priemerná cena za m2 je až o 177 eur vyššia (o 9,7 %) ako v prvom kvartáli vlaňajška. Tu išli najvýraznejšie nahor 5 a viac izbové byty (o cca 12 %, teda 223 eur za m2). Nasledovali trojizbáky, ktoré medziročne zdraželi taktiež až o takmer 12 % (teda o 202 eur za meter štvorcový). Výrazne nahor ale zamierili aj 1 a 2 – izbové byty, za ktoré si priplatíme 185, resp. 183 eur za m2 . V prípade rodinných domov cenový nárast nebol až taký výrazný a za meter štvorcový sme zaplatili „len“ o 76 eur viac ako v rovnakom období vlaňajška.

Najdrahšie nehnuteľnosti sú samozrejme v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 2 231 eur za m2 , teda je aj viac než dvojnásobná v porovnaní s inými našimi regiónmi. Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v nitrianskom regióne s cenou len 900 eur za m2 a v banskobystrickom regióne s cenou za 923 eur za m2 . V ostatných našich krajoch sa nám už nepodarí kúpiť meter štvorcový nehnuteľností pod 1.000 eur. V kvartálnom porovnaní ceny najvýraznejšie vzrástli v Banskobystrickom kraji, ktorý patrí medzi naše najlacnejšie regióny (až o 12,2 %, resp. o 100 eur za m2) a v Žilinskom kraji o 90 eur za m2 , čo predstavuje nárast o 7,7 %. K poklesu cien došlo jedine v prešovskom regióne, a to o -35 eur za m2 (o -3,2 %). Aj medziročne zdraželi nehnuteľnosti najviac v Žilinskom a tiež v Trenčianskom kraji, a to až o 16,5 % resp. 14,5 %. Z medziročného hľadiska nedošlo k cenovému poklesu ani v jednom našom regióne.

EU: Globálna reakcia na koronavírus

Európska komisia už zaregistrovala 7,4 miliardy eur (8 miliárd amerických dolárov) v prísľuboch od darcov z celého sveta počas darcovskej konferencie v rámci globálnej reakcie na koronavírus. Cieľom je vyzbierať významné finančné prostriedky na zabezpečenie spoločného vývoja a všeobecného zavedenia diagnostiky, liečby a vakcín v súvislosti s koronavírusom.

Ide o sľubný začiatok procesu mobilizácie ďalších zdrojov. Pôvodný cieľ 7,5 miliardy eur totiž nebude stačiť na zabezpečenie distribúcie zdravotníckych technológií na boj s koronavírusom na celom svete. Na podporu snáh o dosiahnutie cieľov globálnej reakcie na koronavírus Európska komisia vyčleňuje 1 miliardu eur vo forme grantov a 400 miliónov eur vo forme záruk prostredníctvom prehodnotenia priorít programu Horizont 2020 (1 miliarda eur), RescEU (80 miliónov eur), nástroja núdzovej podpory (150 miliónov eur) a vonkajších nástrojov (170 miliónov eur). Koalícia pre inovácie epidemickej pripravenosti CEPI dostane 100 miliónov eur a Svetová zdravotnícka organizácia 158 miliónov eur. Výzvy EÚ na predkladanie návrhov a nadväzujúcich projektov v rámci programu Horizont 2020 sa zosúladia s cieľmi troch partnerstiev a budú podliehať otvorenému prístupu k údajom. Financovanie v rámci systému RescEU bude určené na obstarávanie, vytváranie zásob a distribúciu vakcín, liečebných prípravkov a diagnostických prostriedkov.

Darcovia už boli vyzvaní, aby naďalej poskytovali príspevky na globálnu reakciu na koronavírus. Môžu si zvoliť, ktorú prioritu chcú podporiť – testovanie, liečbu alebo prevenciu. Môžu podporiť aj horizontálne činnosti v rámci globálnej reakcie na koronavírus, ktorých cieľom je pomôcť systémom zdravotnej starostlivosti na celom svete čeliť pandémii. Komisia čoskoro oznámi, ako sa vybrané prostriedky rozdelia a koľko sa vyčlení na vakcíny, liečebné prípravky, diagnostické prostriedky a na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s COVID-19.

On-line: Bezpečnosť na Slovensku

Približne tri štvrtiny používateľov internetu na Slovenskú využíva antivírusový softvér (74 %) aj ďalšie odporúčané formy ochrany. Prieskum Inštitútu pre verejné otázky na vzorke 884 respondentov vo veku od 14 rokov mapoval reálne používateľské správanie prostredníctvom 14-tich, v súčasnosti najbežnejších a odporúčaných spôsobov ochrany pred bezpečnostnými hrozbami. 

Používatelia najčastejšie avizujú, že neotvárajú emaily od neznámych odosielateľov (76 %); nezverejňujú svoje osobné informácie na sociálnych sieťach, diskusných fórach, chate a pod. (72 %); nikdy nespúšťajú neoverené programy a nedôveryhodné internetové stránky (71 %); nepoužívajú jednoduché heslá na prihlasovanie do elektronických služieb a aplikácií (71 %); nepoužívajú jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb (64 %). Pretrvávajúcim problémom však zostáva, že iba menej ako polovica praktizuje aj ďalšie dôležité formy ochrany, ako napr. pravidelné sťahovanie bezpečnostných záplat a aktualizáciu softvéru, zálohovanie a šifrovanie údajov, používanie firewallu; nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia / filtrovania obsahu na internetovom prehliadači alebo bezpečné nastavenie domáceho routera. Len tretina  slovenských internetových používateľov využíva na ochranu viacfaktorovú autentifikáciu, anti-spyware softvér alebo službu VPN na neznáme alebo nezabezpečené siete (v reštauráciách, kaviarňach, na letiskách, a pod.).

Výsledky tiež poukázali na pomerne silný deficit v edukácii, resp. v digitálnom vzdelaní. Niektoré formy ochrany používatelia totiž vôbec nepoznajú. Zväčša ide o tie, ktoré sú technicky náročné a sofistikované, ako napr. zálohovanie a šifrovanie údajov, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia internetového prehliadača, nastavenie domáceho routera či využívanie viacfaktorovej autentifikácie. Porovnanie vývoja medzi rokmi 2013 a 2020 ale ukazuje, že napriek pretrvávajúcim deficitom došlo v správaní internetovej populácie takmer vo všetkých sledovaných formách opatrení k miernemu zlepšeniu. Napríklad v prípade takých foriem, kde sa vyžaduje vlastná interakcia založená na zodpovednom prístupe a obozretnosti (napr. pri používaní hesiel, otváraní emailov, spúšťaní aplikácií a webstránok, zverejňovaní osobných údajov), sa podiel zvýšil priemerne o 10 percentuálnych bodov. „Index digitálnej bezpečnosti, ktorý súhrnne vyjadruje rizikovosť správania sa užívateľov v kyberpriestore naznačuje, že niektoré sociálne skupiny a prostredia situáciu výrazne podceňujú. Ide najmä o ľudí nad 55 rokov, ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúcich, dôchodcov, alebo obyvateľov 2 – 5-tisícových obcí. Rizikovosť správania v kyberpriestore pritom úzko súvisí s dosiahnutou úrovňou digitálnej gramotnosti. Čím sú digitálne zručnosti vyššie, tým je správanie užívateľov menej rizikové, a naopak“, dodáva Marián Velšic.

Dôležitosť zodpovedného správania dokumentuje aj zistenie, že spomedzi širokej škály bezpečnostných hrozieb má takmer každý druhý respondent skúsenosti s vážnejšími bezpečnostnými hrozbami: s nenávistným správaním na internete, s rôznym druhom malware, so šírením poplašných správ, dezinformácií, konšpirácií alebo s phishingom. Ďalšia štvrtina má tiež skúsenosti so zneužitím osobných údajov a takmer pätina so stratou / narušením súkromia alebo s útokom hekerov na internetové služby, ktoré využíva. Na druhej strane uspokojivé nie je ani potenciálne správanie používateľov v konkrétnej krízovej situácii. Napríklad pri potenciálnom infikovaní počítača, tabletu alebo smartfónu vírusom, by sa takmer polovica opýtaných (43%) obrátila na laickú pomoc – teda niekoho z najbližšieho sociálneho okolia (rodinu, kamaráta, známeho, kolegu, a pod). Iba štvrtina by požiadala odborníka (napr. z firmy poskytujúcej antivírusový softvér, PC servis a pod.), menej ako pätina by si trúfla problém vyriešiť svojpomocne a desatina by požiadala o pomoc svojho poskytovateľa internetových služieb alebo konektivity. Mnohé z týchto problémov pritom používateľ bez odborných znalostí zvládne len veľmi ťažko. „Naše detekčné technológie ukazujú, že Slováci denne narazia na tisícky škodlivých kódov rôzneho druhu. Najčastejšie ide o advér, ktorý zobrazuje množstvo nevyžiadaných reklám a tým znemožňuje normálne použitie infikovaného zariadenia, či coinminery, ktoré zneužívajú mobil alebo počítač na nepovolenú ťažbu kryptomien. No treba si uvedomiť, že od týchto hrozieb je to už len krok k sofistikovanejším škodlivým kódom, ktoré podľa príkazov útočníkov môžu vytvárať váš profil, kradnúť vaše mená a heslá, sledovať váš každý „ťuk“ alebo sa napríklad snažiť šifrovať vaše dáta a vydierať vás“, opisuje riziká digitálneho sveta Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť.

SR: Osobné bankroty klesli

V apríli 2020 podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 963 obyvateľov Slovenska. Medziročne tak počet osobných bankrotov klesol o viac než 28 % a medzimesačne ich počet klesol o 16 %.

„Na znížený počet osobných bankrotov v apríli mohli mať vplyv dve skutočnosti: pre pandémiu koronavírusu obmedzený režim prijímania a vybavovania žiadostí o osobný bankrot a aj znovuotvorená otázka exekučnej amnestie. Dlžníci tak môžu vyčkávať, čo bude pre nich výhodnejšie“, povedala analytička Ing. Jana Marková. 

V apríli 2020 najviac osobných bankrotov vyhlásili v Banskobystrickom kraji (202) a najmenej v Bratislavskom kraji (34). Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v tomto mesiaci ich pripadalo 588 na mužov a 375 na ženy. Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s podielom 29,60 %, tesne nasledovaní tridsiatnikmi s podielom 26,17 %. Súdy tiež zrušili 1049 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 970 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 79 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Z dlhodobých štatistík CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca apríla 2020 možnosť oddlženia využilo už vyše 42.000 obyvateľov SR.