COVID-19: Ľudia chcú najmä odklad

Obavy z pandémie koronavírusu, ochranné opatrenia prijaté vládou a s tým súvisiace zastavenie ekonomiky sa už stihlo odzrkadliť na jednom z najcitlivejších miest - na strane dlžníkov. Z tých, ktorí uvádzajú vírus ako dôvod problému s platením, žiada 38 % odklad splátok a 24,4 % nemá na úhradu vôbec. 

Podľa údajov EOS KSI Slovensko čoraz viac ľudí nedokáže plniť svoje záväzky kvôli dôsledkom, ktoré im „koronakríza“ zanecháva. „Od polovice marca do začiatku apríla evidujeme, že u zhruba 10-15% všetkých zaznamenaných hovorov, je hlavným argumentom neplatenia dlžníkov, vírus COVID-19", uviedol Michal Šoltes. Najviac dlžníkov je takých, ktorí predtým riadne platili, no teraz žiadajú odklad (38 %), potom sú takí, ktorí prišli pre “koronakrízu” o príjmy a na úhradu nemajú vôbec (24,4 %). Dočasné zníženie splátok žiada 15,2 % ľudí a ako dôvod straty zamestnania uvádza 10 % ľudí. Z hľadiska typu pohľadávok jednoznačne vedú bankové inštitúcie – 429 (podiel cca 52%), nasledujú nebankové úvery - 254 (podiel 31%) a s väčším odstupom pohľadávky z poistenia - 63 (cca 7,7%) a telekomunikácii - 47 (5,7%).

Paradoxom je, že aj v tomto ťažkom období nielen pre hospodárstvo štátu, ale aj fungovanie firiem a jednotlivcov, spoločnosť zaznamenala úvodom “koronakrízy” jednorazové vysoké platby od privátnych osôb. „Je dosť možné, že niektorých dlžníkov komplikujúca sa situácia korony, prekvapivo naviedla na definitívne vyriešenie svojich problémov s dlhmi ešte kým sa dalo“, poznamenal Michal Šoltes. Za posledný mesiac zaznamenali až 10 najvyšších platieb v celkovej sume 108.000 EUR, pričom uhradený dlh s najvyššou čiastkou bol 20.388 EUR. „Je možné, že kríza niektorých ovplyvnila natoľko, že nemíňajú veľa peňazí na zbytočné nákupy, dovolenky a pod.“, domnieva sa. 

Premlčacie lehoty pohľadávok sa zo zákona nepozastavujú, takže dlžníci musia počítať s tým, že napríklad kvôli blížiacemu sa premlčaniu môže prísť k podaniu žaloby na súd a následne k exekúcii. Dlžníkom sa odporúča hlavne komunikovať, inak potom naozaj hrozí, že sa dostanú do súdneho konania a následnej do exekúcie.

Aktuálne: Finanční riaditelia európskych spoločností šetria

Ekonomický dosah pandémie a následných reštrikčných opatrení ovplyvní ekonomiku aj v roku 2021. Tohtoročný jarný prieskum Deloitte sa venuje predpokladanému vplyvu pandémie COVID-19 na krátkodobé a strednodobé tržby, ako aj na protiopatrenia prijaté európskymi spoločnosťami. Do prieskumu sa zapojilo viac ako tisíc finančných riaditeľov z osemnástich krajín Európy. 

Podľa výsledkov prieskumu spoločnosti nepočítajú s rýchlym oživením obchodu v pôvodnej miere. Osemdesiat percent riaditeľov očakáva negatívny vplyv opatrení do konca jesene, pričom až tretina riaditeľov odhaduje dvojciferný percentuálny pokles tržieb v nasledujúcom polroku. S odhadom vývoja na dlhšie obdobie rastie aj optimizmus respondentov. Polovica z nich je však presvedčených, že súčasný prepad ovplyvní ekonomiku aj v budúcom roku. Takmer tri štvrtiny spoločností sa zameriavajú na znižovanie nákladov. Rozdielny postoj však zastávajú ku kapitálovým výdavkom a k vývoju počtu zamestnancov. Kým niektoré plánujú nárast, iné spoločnosti už pristúpili k nutnej optimalizácii. 

Finanční riaditelia európskych spoločností kladú veľký dôraz najmä na vysokú likviditu, alternatívne pracovné vzťahy, ale aj na nové komunikačné plány svojich spoločností. „V súčasnej situácii, keď nie je jednoduché odhadnúť trvanie rôznych obmedzení a prekážok v podnikaní, je dôležitá likvidita a flexibilita spoločností. Výrazne sa v priebehu samotného prieskumu zmenil aj podiel účastníkov, ktorí ako jednu z priorít označili získanie nových úverových liniek. Narástol štvornásobne“, zhodnotil Ján Bobocký.

EU: Prepúšťanie v IT

Podľa európskeho prieskumu o dosahoch pandémie ochorenia Covid-19 na digitálny sektor tretina oslovených európskych firiem zo sektoru digitálnych technológií očakáva, že bude musieť prepúšťať svojich zamestnancov. 

Prieskum realizovala organizácia DIGITALEUROPE v spolupráci so 14 národnými obchodnými a IKT asociáciami od 17.3. do 16.4. a zapojilo sa doň 634 európskych subjektov pôsobiacich v sektore digitálnych technológií. Až 77 % respondentov pre koronakrízu očakáva negatívny finančný dosah a 36 % tvrdí, že bude musieť prepúšťať. Kvalitné a dobre platené pracovné miesto v digitálnom priemysle tak stratia tisíce Európanov. Digitálny priemysel ako odvetvie je pritom odolný. Veľká väčšina zamestnancov (82 %) sa podľa respondentov pomerne ľahko priklonila k práci z domu. Takmer pätina (19 %) respondentov - firiem uviedla, že ako opatrenie v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu zaviedla zredukovaný pracovný čas, ďalších 23 % opýtaných digitálnych firiem tak plánuje urobiť. Takmer tretina (27 %) zatvorila prevádzky a výroby, deväť percent respondentov to plánuje zaviesť. Zhruba 18 % opýtaných technologických firiem vyzvalo svojich zamestnancov, aby si brali pravidelnú dovolenku, v pláne to má ešte 21 % firiem. Veľká väčšina respondentov (92 %) nahradila fyzické stretnutia videokonferenciami a 89 % prijalo hygienické usmernenia.

Prieskum odhalil aj narušenie globálnych dodávateľských reťazcov. Hoci najviac narušené boli dodávky z Číny, je prekvapujúce, že takmer rovnako ako v prípade externých obchodných partnerov sú prerušené aj dodávky z Európy. Až 74 % firiem, ktoré dodávajú služby mimo Európy, sa v nejakej forme stretlo s prerušením dodávok. Polovica respondentov zastáva názor, že vlády jednotlivých krajín robia málo pre podporu firiem, ktoré to potrebujú. Zhruba 93 % opýtaných digitálnych firiem je presvedčených, že pandémia povedie ku globálnej recesii. Približne 65 % respondentov uviedlo, že ich zákazníci odkladajú svoje objednávky. Viac ako polovica opýtaných spoločností odkladá svoje investičné rozhodnutia. Najčastejšie požadovanými opatreniami na národnej úrovni sú vládna pomoc s čiastočným znášaním nákladov na mzdy či daňové úľavy. Až 90 % respondentov zároveň považuje opatrenia zo strany EÚ za užitočné.

E- commerce: Medziročný nárast

Januárový až marcový rast e-commerce bol silnejší ako vlani aj na Slovensku. Kým vlani rástli tieto mesiace o približne 10 %, tohtoročný marec vzrástol až o 54 %. Za tento nevídaný nárast je zodpovedná aj nutnosť Slovákov presunúť sa na internet v súvislosti s koronakrízou. 

 

Podľa analýzy Heureka.sk bol záujem na internete o veľmi netradičné kategórie, niektoré z nich narástli až o tisícky percent. „Na internet sa presunuli noví zákazníci, ktorých k tomu donútila aktuálna situácia a časť z nich pri nakupovaní on-line určite zostane. Na druhej strane aj zavedení kamenní predajcovia teraz hľadajú spôsoby, ako sa dostať k zákazníkom a tak vznikajú nové e-shopy, Heureka ich denne registruje až o polovicu viac ako obvykle”, hovorí Tomáš Braverman.

Najväčší medziročný nárast zaznamenal segment s klimatizáciami, ktorý medziročne narástol o neuveriteľných 6282 %. Zvýšené požiadavky na čistotu spojené s koronavírusom sa odrazili aj v on-line predajoch. Segment dezinfekcií vzrástol o 3404 % a segment mydiel o 1635 %. Rovnako stúpol aj dopyt po komoditách, ktoré boli dočasne nedostupné v kamenných predajniach – múky, strukoviny a toaletný papier narástli o stovky percent. Darilo sa aj kategóriám s produktmi na vyplnenie voľného času – kategória šijacích strojov vzrástla o 533 %, puzzle o 398 % a kettlebelly o 375 %.

Súčasný stav poznamená on-line trh tiež v budúcnosti. „V celom svete je totiž obrovský tlak na digitalizáciu a toto obdobie prechod do on-linu ešte urýchli. Zmeny nastanú napríklad aj v spôsobe platby. Dobierka sa už teraz znížila a naopak platba kartou výrazne vzrástla“, hovorí Tomáš Braverman a dodal: „Akonáhle si to zákazníci vyskúšajú, budú sa k platbe on-line vracať, pretože je extrémne pohodlná."

COVID-19: Útoky na nemocnice

Jedinci či skupiny, ktoré útočia na zdravotnícke zariadenia a organizácie, by mali byť tvrdo potrestané. Hoci na zdravotnícke zariadenia sa bežne vyvíja tlak, aby udržali svoje systémy v bezpečí, súčasné okolnosti sú v tejto oblasti väčšou výzvou než obyčajne.

V posledných mesiacoch došlo k nárastu príležitostných aj cielených kybernetických útokov, pričom najväčšiu výzvu predstavovali najmä spear phishingové útoky, ktoré šírili falošné rady týkajúce sa koronavírusu zamerané na vybraných používateľov. Podľa spoločnosti Kaspersky pribudli správy o chorobe COVID-19, ktoré sa snažia používateľov oklamať, aby klikli na škodlivé odkazy alebo súbory a stiahli si tak malvér. V období od januára do marca 2020 spoločnosť zaznamenala 43-percentný nárast takýchto útokov.

Od vypuknutia pandémie koronavírusu sa začali vyvíjať aplikácie na sledovanie sociálnych kontaktov, ktoré majú civilistov informovať o tom, či neboli v kontakte s niekým nakazeným. Aj keď sa tieto aplikácie vyvíjajú v prospech ľudstva, existujú voči nim určité výhrady a obavy týkajúce sa toho, ako by táto technológia mohla ovplyvniť súkromie jednotlivcov. Podľa spoločnosti Kaspersky táto technológia by sa mala implementovať vtedy, ak dokáže zachrániť životy. Aby však takéto množstvo údajov bolo v bezpečí, musia byť správne zabezpečené a šifrované. Ak sa to urobí správne a transparentne, úrady môžu skontrolovať, ktoré organizácie tieto dáta zozbierali a použili. Zostáva pritom dúfať, že akékoľvek z týchto aplikácií, ktoré sú súčasťou dočasných opatrení, nebudú firmy vnímať ako príležitosť monetizovať osobné údaje.