COVID-19: Najviac zasiahnuté sektory

Pandémia koronavírusu Covid-19 bude mať dosah na takmer každé odvetvie svetového hospodárstva. Medzi prvú trojicu najviac zasiahnutých sektorov patria doprava, dodávky pre automobilový priemysel a elektronika.

Prvé kolo negatívnych dopadov prišlo po drastických opatreniach na zabránenie šírenia nebezpečného vírusu v Číne. Uzavretie niekoľkých veľkých miest spôsobilo zmrazenie výrobnej aj obchodnej činnosti v krajine. Po implementovaní podobných opatrení v ďalších krajinách (Južná Kórea, Taliansko) nasledovali výrazné zmeny akciových indexov. V súčasnosti, kedy sú blokované veľké ekonomiky najmä v Európe a Severnej Amerike, bola spolu s výrobou a obchodom hlboko zasiahnutá aj lokálna spotreba. Nižší dopyt v týchto regiónoch si vyžiada daň aj na výrobkoch (najmä dlhodobej spotreby) dovážaných z rozvíjajúcich sa ekonomík. Experti z Euler Hermes znížili v 1. kvartáli 2020 rating v rekordných 126 sektoroch, čo je najvyššií počet od začiatku monitorovania v roku 2012. Všetky tieto poklesy sú zapríčinené dopadmi šírenia nákazy Covid-19 na dopyt, ziskovosť a likviditu.

Podľa analýzy Euler Hermes je sektor dopravy najviac zasiahnutým pandémiou Covid-19 vzhľadom na jeho vysokú závislosť od Číny a úzke spojenie s cestovným ruchom aj medzinárodným obchodom. Od počiatočného šoku v Číne bojovali všetky odvetvia dopravy (letecká, námorná, cestná a železničná doprava) s upadajúcim dopytom. Ukazovateľ RPK (Revenue Passenger Kilometers) klesol u najväčších leteckých dopravcov od minulého decembra o 40 % a letecké spoločnosti teraz očakávajú, že sa ich príjmy do konca roku 2020 znížia o najmenej 100 miliárd dolárov, čo ale nebude kompenzované klesajúcimi nákladmi na palivo.

Aj v prípade automobilového priemyslu existuje vysoká závislosť celého sveta na Číne, ktorá je najväčším automobilovým trhom na svete a zároveň aj najväčším výrobcom komponentov pre automobilový priemysel. V oboch týchto ukazovateľoch predstavuje zhruba 30 % celosvetového objemu. Dopad obmedzení Covid-19 v Číne, ako bolo napr. pozastavenie výroby, je preto významný aj pre globálnych výrobcov automobilov, nakoľko väčšina z nich má spoločné podniky v Číne a je ohrozená narušením dodávateľských reťazcov. Šírenie pandémie Covid-19 je veľkou hrozbou aj v Európe a USA, predovšetkým preto, že predstavujú druhý a tretí najväčší automobilový trh (s podielom 23 %, resp. 19 %), ako aj centrum výroby komponentov pre automobilový priemysel (24 %, resp. 12 %), čiže spolu s Čínou pokrývajú až 2/3 svetového trhu. Globálny automobilový trh je podľa odhadov Euler Hermes na ceste k výraznému prepadu (-10 % až -15 % v roku 2020), pesimistickejší scenár v prípade dlhodobej krízy hovorí o prepade dokonca až o 25 %. Automobilový priemysel silne a negatívne reaguje na rôzne hospodárske recesie a často núti zodpovedné orgány zaviesť podporné opatrenia na obmedzenie sociálnych dopadov.

Tretím celosvetovo najvýraznejšie zasiahnutým sektorom je elektronika. Zatvorenie čínskych montážnych závodov spôsobilo zmrazenie objednávok pre producentov polovodičov a iných elektronických komponentov potrebných v moderných zariadeniach spotrebnej elektroniky. Najhoršie sú na tom krajiny ako Južná Kórea (19 % celosvetovej pridanej hodnoty vo výrobe elektronických komponentov), ​​Taiwan (13 %) a Japonsko (12 %), ako aj samotní čínski výrobcovia (19 %). Elektronika taktiež silno reaguje na obdobia hospodárskych recesií. V prípade pokračujúcej pandémie by boli európski a americkí výrobcovia ťažko zasiahnutí poklesom miestnej priemyselnej výroby, zatiaľčo ázijskí výrobcovia, už zasiahnutí šokom v dôsledku opatrení v Číne, by čelili klesajúcemu dopytu.

e-Government: Aj bez elektronického občianskeho

Občania na Slovensku by mohli už v blízkej budúcnosti komunikovať s obcami digitálne aj bez aktivovaného elektronického občianskeho preukazu. Podľa združenia DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS) to umožní informačný systém DCOM, ktorý aktuálne vyše 70 % všetkých samospráv na Slovensku.

Obce využívajúce tento informačný systém budú môcť svojim obyvateľom doručovať dokumenty do ich digitálnej osobnej zóny v DCOM. Týka sa to aj občanov, ktorí nemajú aktivovanú schránku na slovensko.sk a nemajú ani aktívny elektronický občiansky preukaz a čítačku kariet. Prostredníctvom osobnej zóny tak bude možné vyrubené miestne dane a poplatky aj uhradiť. Samosprávy, ktoré informačný systém DCOM nevyužívajú, môžu využiť nástroj na mobilnú autentifikáciu používateľov Mobile ID. Vďaka nemu by mohli elektronicky komunikovať s úradmi bez použitia občianskeho preukazu a čítačky kariet všetci obyvatelia.  Združenie už predložilo túto ponuku Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. 

Zamestnanci obcí môžu využiť informačný systém DCOM na akomkoľvek kompatibilnom počítači, ktorý je pripojený k internetu, a to s použitím bezplatnej SMS autentifikácie. V tomto kontexte združenie DEUS identifikovalo aj bezplatné elektronické riešenia, ktoré umožnia samosprávnym orgánom zasadať a prijímať rozhodnutia bez toho, aby sa ich predstavitelia a zamestnanci museli fyzicky stretnúť.

Najviac pozitívnych osôb na ochorenie COVID-19 na Slovensku bolo začiatkom tohto týždňa podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR vo vekovej kategórii od 30 do 44 rokov - vyše 240 osôb. Stále je však málo testovaných a pribúdajú aj prvé úmrtia.

Za touto vekovou kategóriou nasledovali ľudia vo veku od 15 do 29 rokov (vyše 220). Vo vekovej kategórii od 45 do 59 to bolo vyše 170 osôb a vo vekovej kategórii nad 60 rokov bolo pozitívnych vyše 150 osôb. Najmenej bolo detí do 14 rokov (vyše 40). Celkovo bolo na Slovensku vo vekovej kategórii nad 65 rokov podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pozitívnych vyše 100 osôb, najviac v okrese Pezinok a v okrese Bratislava. 

Najviac prípadov výskytu ochorenia COVID-19 evidoval Bratislavský kraj, nasledovali Košický kraj, Prešovský kraj, Žilinský kraj, Trenčiansky kraj, Trnavský kraj, Banskobystrický kraj a Nitriansky kraj. Pomer mužov a žien u pozitívnych prípadov ochorenia zostal pomerne vyrovnaný, s malou prevahou mužov.

EU: Testy na COVID-19

Európska komisia (EK) v spolupráci s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) predložili usmernenia týkajúce sa metód testovania na ochorenie COVID-19. Komisia chce zároveň zabezpečiť, aby boli k dispozícii kvalitné nástroje na posúdenie funkčnosti testov.  

Plošné testovanie je kľúčom k detekcii a spomaleniu pandémie nového typu koronavírusu a základným predpokladom postupného návratu k normálnemu životu. Spoločné výskumné centrum (JRC) už analyzuje informácie o zabezpečení kvality doteraz používaných testov na koronavírus a súvisiacich pomôcok. Doterajšie výsledky analýz naznačujú, že existujúca kvalita nezodpovedá tomu, čo možno očakávať od dobrej funkčnosti testov. Exekutíva EÚ preto vo svojich usmerneniach vyzýva výrobcov, aby vyrábali testovacie súpravy zodpovedajúce "najnovšiemu stavu vedy a techniky". Vzhľadom na význam testov a na rýchly vývoj pandémie EK trvá aj na spájaní zdrojov pri potvrdzovaní testov na koronavírus na úrovni celej EÚ. Za dôležité považuje aj snahu centralizovať validáciu testov a zdieľať výsledky nielen na úrovni EÚ, ale aj na medzinárodnej úrovni.

V súčasnosti v EÚ existujú dve kategórie testov: testy na zisťovanie vírusu a testy na zisťovanie protilátok. Posúdenie úrovne funkčnosti testu môže byť veľmi náročné, pretože potrebné biologické materiály nie sú vždy k dispozícii. Okrem toho metódy porovnávania testov nie sú vždy jednotné.

Aktuálne: Čas na prezutie

S teplejším počasím prestáva platiť nariadenie o povinnom používaní zimných pneumatík. Podľa prieskumov Continental z minulých rokov sa slovenskí vodiči správajú zodpovedne a s výmenou obutia čakajú na priaznivé počasie. Stále sa však nájdu takí, ktorí v lete "dojazďujú" zimné plášte.

Priemerný slovenský vodič najazdí za rok približne 15.000 kilometrov, z toho väčšia časť pripadá na dlhšiu letnú sezónu. Pri prezúvaní zo zimných pneumatík na letné sa slovenskí vodiči správajú zodpovedne a s výmenou plášťov čakajú na dobré počasie. Aj napriek tomu sú ale dôslednejší pred zimou - žiadny z opýtaných motoristov neuviedol, že by používal letné pneumatiky celý rok. Na začiatku letnej sezóny však veľa šoférov váha a premýšľa, ako ušetriť za prezutie a za ďalšiu sadu plášťov. Podľa prieskumu volí správne letné obutie o 5 % menej majiteľov vozidiel.

Stále sa  nájdu  Slováci, ktorí praktizujú tzv. „dojazďovanie“, kedy jazdia aj v lete na zimných pneumatikách. Je to veľmi obľúbené u vodičov, ktorých zimné pneumatiky majú dezén menší ako 3 milimetre a nemôžu ich tak použiť cez ďalšiu zimnú sezónu. Zákon síce používanie zimných pneumatík v letnej sezóne nenakazuje, z hľadiska bezpečnosti môže byť však jazda na nevhodných plášťoch riziková, pretože zimné plášte sú konštruované na jazdu v nižších teplotách a ich vlastnosti nie sú v lete optimálne. Špeciálne celoročné pneumatiky sú vhodným riešením pre vodičov, ktorí najazdia menej kilometrov, necestujú v extrémnych podmienkach a absolvujú len krátke vzdialenosti. Univerzálne plášte sú u slovenských vodičov stále obľúbenejšie vďaka zlepšujúcim sa jazdným vlastnostiam a bezpečnosti. K ich výhodám patrí aj časová a finančná úspora. Vodiči však nesmú zabúdať, že ide stále o kompromisné riešenie. Tým, ktorí cestujú viac, odborníci radia prezuť na letné plášte.

Dôležité je tiež načasovanie prezúvania. Vzhľadom na našu legislatívu sa oplatí sledovať hlavne vývoj počasia.  „Dlhodobo motoristom radíme, aby sa riadili „pravidlom“ 7° C a prezúvali až vo chvíli, kedy sa teploty ani v nočných hodinách dlhodobo nedostávajú pod sedem stupňov. Letné a zimné pneumatiky sú totiž vyrobené z rozdielnych zmesí, líšia sa aj konštrukciou a reagujú rozdielne pri rôznych teplotách. Pozorujeme, že túto prax dodržiava čoraz väčšie percento vodičov, čo kvitujeme s radosťou," hovorí Aleš Langer. Veľa vodičov si pneumatiky prezúva doma, veľa motoristov sa však spolieha na služby pneuservisov. To môže aktuálne priniesť určité obmedzenia. Pneuservisy sú však otvorené a aj naďalej môžu poskytovať svoje služby, musia ale dodržiavať opatrenia, ktoré minimalizujú kontakt s klientmi.

* Prieskum agentúry STEM/MARK pre Continental Barum, vykonaný v období 7. - 14. 9. 2018 u 500 vodičov na Slovensku starajúcich sa o výmenu pneumatík na svojom aute.